Rastislav Škoda

Pod týmto názvom vydala redakcia časopisu Free Inquiry výber článkov z posledných rokov, ktorého cieľom je propagovať myšlienky sekulárneho humanizmu. Z ich úvodu vyberáme:

Predstav si, že nebo neexistuje. Predstav si, že peklo neexistuje. Predstav si, že niet božieho zjavenia ani svätých prikázaní. Predstav si, že neexistuje ani Boh, ani nijaké náboženstvo. Čo by to znamenalo? Aký zmysel by malo žiť vo svete bez nadprirodzeného účelu?

Znamenalo by to, že tento život je jediný život, ktorý máme, a že z neho musíme urobiť to najlepšie, čo sa dá; že naše chápanie a morálka sú čisto ľudské a prirodzené; že sme zodpovední za tvorbu vlastných názorov a hodnôt. Vcelku to znamená, že musíme používať ľudské porozumenie a súcit, ak chceme zlepšiť život, svoj vlastný a všetkých iných. Predstav si taký svet…

Taká predstava sa nazýva „sekulárny humanizmus“. Sekulárni humanisti nevidia presvedčivé dôkazy o existencii nadprirodzených síl. Veria, že treba používať ľudský rozum a ľudské skúsenosti na vyslovenie morálnych hodnôt, ktoré prebudia v človeku to najlepšie, takže všetci ľudia budú dobre žiť.

Mnohí z najväčších mysliteľov, umelcov a sociálnych reformátorov v celej histórii ľudstva boli humanisti. Títo voľnomyšlienkari zaútočili na tradície a prekročili hranice konvenčných náboženských predstáv, aby rozšírili ľudské vedomosti a zlepšili spoločnosť.

K veľkým humanistom a voľnomyšlienkarom minulosti patria filozofi od Sokrata a Epikura po Bertranda Russella a Alberta Camusa, spisovatelia a básnici ako Percy Bysshe Shelley a George Eliotová, vedci ako Charles Darwin a Albert Einstein, sociálni aktivisti ako E. C. Stantonová a Andrej Sacharov, ako aj politickí vodcovia ako Thomas Jefferson a Pandit Džavaharlal Nehru.

Časopis Free Inquiry je vedúcim hlasom sekulárneho humanizmu. Na jeho stránkach sa stretáme s humanistickými mysliteľmi, ako skúmajú nové oblasti ľudského chápania, ako sa boria so sociálnymi a etickými dilemami, ako skúmajú výzvy žitia bez náboženstva. Knižka Predstav si, nebo neexistuje predstavuje niektoré z týchto postáv, a to na základe článkov a rozhovorov z nedávnych čísel tohto časopisu. Poskytnú pohľad do šírky a hĺbky myslenia sekulárnych humanistov. Pripravujeme ich preklady.

V prvom čísle Zošitov humanistov sme uviedli dôvody pre ich vydávanie: náš odpor proti pohrome globálnej médiokracie, ktorá zasahuje aj našu krajinu a prejavuje sa aj vydávaním náboženskej literatúry najrozličnejších smerov a potláčaním kritického myslenia. Pre druhé číslo sme opäť vybrali jednu zo zásadných esejí Bertranda Russella (Čím prispelo náboženstvo k vývoju civilizácie?) a pridali sme úvahu Hermanna Bondiho o tom, ako náboženstvá rozdeľujú svet na nepriateľské tábory, aktuálny príspevok Michaela Ruseho Odpovede kreacionistom a spomienku Giny Allenovej na noc, keď uvidela svetlo.