Národné múzeum v Prahe sa podaril husársky kúsok. Po súhlase Ministerstva cestovného ruchu Etiópie z Národného múzea Etiópie v Addis Abebe dokázalo zapožičať na vystavenie originálov fosílií dvoch najslávnejších australopitekov – ikonické Lucy a Selam. Ide o absolútnu senzáciu, pretože Lucy bola vystavovaná mimo územia Etiópie len počas turné v USA v rokoch  2007 až 2013. Selam ešte nebola vystavovaná nikde na svete. Obidva kostrové pozostatky nie sú dokonca trvalo vystavené ani v Národnom múzeu v Addis Abebe. Dnes sú vystavené prvý krát v Európe a to len v Prahe, aj to len na 60 dní!

Tomu zodpovedá aj záujem návštevníkov. Národné múzeum v Prahe po svojej rekonštrukcii predstavuje šperk v muzeálnych expozíciách v Čechách. Nielen unikátnou budovou a jej krásnou výzdobou, ale aj svojimi výstavami a prácou s verejnosťou. Na výstavu Lucy a Selam sa musíte registrovať prostredníctvom internetu a získať dopredu časenku na jej návštevu. Ani potom však expozíciu hneď neuvidíte. Musíte sa pripraviť na asi hodinu a pol dlhé čakanie v rade, kým dostanete možnosť vstúpiť do vysnívanej expozície Ľudia a ich predkovia.

Evolúcia rodu Homo

Hneď na jej začiatku sa nachádzajú kostrové pozostatky oboch prastarých celebrít. LUCY, v Etiópii známej ako Dinkinesh, čo v amharštine znamená „si prekrásna“, bola objavená pred päťdesiatimi rokmi paleoantropológom Donaldom Johansonom a jeho študentom Tomom Grayom v etiópskom Afarskom trojuholníku, blízko dediny Hadar. Nález 47 kostí Lucy, tvoriacich 25 % jej kostry prepísal dejiny a zmenil pohľad na vývoj človeka. Lucy, žijúca pred 3,8–2,9 miliónmi rokov, bola vysoká asi 106 centimetrov, vážila okolo 28 kilogramov a zomrela v mladom veku medzi dvanástym a šestnástym rokom. Jej kostra ukazuje zmes znakov: horní časť tela pripomínala šimpanza, zatiaľ čo panva a dolné končatiny dokazujú vzpriamenú chôdzu. Vďaka dobrej zachovalosti bolo možné prvýkrát rekonštruovať vzhľad raných australopitékov. Kostrový nález dostal meno podľa slávnej piesne Beatles Lucy in the Sky with Diamonds, ktorú si spievali objavitelia v deň jej nálezu.

SELAM, dieťa z Dikiki, niekedy prezývajú Dieťa Lucy, napriek tomu, že jej pozostatky sú staršie o 150 tisíc rokov ako kostra Lucy. Jej meno znamená v amharštine „mier“. Ide o pozostatky dva a polročného dieťaťa, pravdepodobne dievčaťa, ktoré objavil v roku 2000 asi desať kilometrov od miesta, kde bola objavená Lucy etiópsky paleoantropológ Zeresenay Alemseged. V priebehu rokov sa podarilo odkryť asi 60 % kostry vrátane veľkej časti lebky, vďaka čomu je Selam jednou z najlepšie zachovaných detských fosílií ranných hominidov. Vďaka tomuto nálezu sme dokázali lepšie porozumieť vývoju australopitekov od ranného veku. Obe fosílie sú považované za kľúčové dôkazy ľudskej evolúcie.

V expozícii tieto kostrové pozostatky doplňujú je hyperrealistické modely postáv z ateliéru francúzskej sochárky Élisabeth Daynès, ktorá vytvorila i rekonštrukcie Lucy a Selam a umožňuje tak nám pozrieť sa do tvárí našich predkov.

Táto časť expozície je venovaná vývoju ľudského rodu a prezentuje príbeh dlhý skoro sedem miliónov rokov prostredníctvom odliatkov vzácnych fosílií. Zoznámime sa v nej s prvými hominmi, ktorí zostúpili zo stromov. Pôvodne bola Lucy prezentovaná ako náš najstarší predok, pramatkou ľudského rodu, avšak dnes už poznáme aj jej predchodcov. Napriek tomu je veľmi pravdepodobné, že príslušníci rodu Australopithecus afarensis, teda rodu Lucy i Selam, môžu patriť k priamym predkom rodu Homo, teda i dnešných ľudí.

Evolúciu človeka, nie je jednorozmerný proces, ktorý postupne a predvídateľne transformuje organizmy na čoraz „lepšie“ verzie ich predkov, ktorého konečným cieľom je Homo sapiens. Evolúcia rodu Homo nie je synonymom lineárneho pokroku. Evolúcia všeobecne, i rodu Homo, je podobná stromu s vetvami rôznych veľkostí a dĺžok, z ktorých môžu vyrásť nové vetvy alebo môžu byť odrezané záhradníckymi nožnicami vyhynutia. Prežijú tí, ktorí sú kombináciou prispôsobenia sa existujúcemu prostrediu a náhody. Preto sa v ďalšej časti expozície zoznámime nielen s prvými príslušníkmi, ktorí začali opúšťať Afriku, ale pripomenieme si aj svojich „stratených príbuzných“ Kromaňoncov, Neandrtálcov, Naledi a pod. Bližšie sme sa tomu venovali na tomto odkaze.

Na túto expozíciu nadväzuje expozícia pravekých lovcov a zberačov. Predstavuje napríklad svetovo významnú skamenenú výplň lebky neandertálca z Gánoviec pri Poprade, ktorý žil asi pred 105-tisíc rokmi. Pred deväťdesiat deviatimi rokmi ju našiel strelmajster z kameňolomu Koloman Koki, ktorý ju predal spolupracovníkovi Národného múzea v Prahe ako kus mamuta. Preto je originál uložený v Národnom múzeu v Prahe a kópia sa nachádza v expozícii Podtatranského múzea v Poprade. V roku 1949 antropológ Emanuel Vlček zistil, že ide o odliatok mozgovej časti lebky neandertálca. Podľa neskorších výskumov patril pravdepodobne žene.

Expozícia predstavuje najucelenejší prehľad paleolitických nálezov na území Čiech a Moravy od artefaktov z Přezletic, datovaných do obdobia 600-400 tisíc rokov pred našim letopočtom, cez slávnu skládku mamutích kostí z Dolných Vestoníc až po umelecké výtvory lovcov z konca staršej doby kamennej. Zachytáva aj zásadný prelom vo vývoji ľudskej spoločnosti spojený s príchodom prvých poľnohospodárov.

Navštíviť národné múzeum v Prahe je vždy zážitkom. Strávite tam svoj čas v krásnom priestore, užitočne a zmysluplne. Navštíviť však v ňom expozíciu Ľudia a ich predkovia je vzácnou príležitosťou inovatívne spoznať a porozumieť evolúcii rodu Homo. Ako nečakaný bonus k tomu uvidíte kostrové pozostatky našich možných pramatiek. Máte na to už len 53 dní. Nepremeškajte to, priatelia.

 

Všetky fotografie použité v článku vrátane titulky sú z fotoalbumu expozície na webe Národného múzea v Prahe.