Koronavírus Covid-19 radikálne zmenil našu situáciu v praktickom živote, určil iné priority a zásady správania sa i vnímanie hodnôt. Je to po dlhej dobe prvé globálne ohrozenie zdravia i životov ľudí naprieč spoločnosťou bez ohľadu na rasový, svetonázorový, národnostný, politický, majetkový, či iný status. Nielen na Slovensku, ale doslova na celom svete.

Pandémia ochromila svet a milióny ľudí. Je len prirodzené, že táto kríza vplýva aj na prehodnocovanie našich hodnotových východísk, naše vnímanie hodnôt a slobôd, ich uplatňovanie v reálnom živote. Stojíme pred otázkou: Sú naše hodnotové pozície tým pravým a skutočným základom, ktorý nám pomôže zvládnuť krízu a obnoviť „normálny” život? Alebo naozaj platia dnes módne slová — Svet už nikdy nebude taký, ako predtým.

Počas krízy sa neprepriaha, ale na Slovensku sme mali voľby a prepriahanie bolo na základe výsledkov volieb nevyhnutné i logické. A tak máme skúsenosť s dvoma prístupmi riešenia krízy: Zo začiatku opatrenia, ich vysvetlenie a žiadosť (prosby) o spoluprácu a na druhej strane pokračovanie a zmeny opatrení, ich vysvetľovanie s následnou demonštráciou sily a nadradenosti, hľadanie a trestanie vinníkov i zodpovedných.

Táto situácia sa zrejme využije aj na presadenie zásadnejších zmien v hodnotových, kultúrno-etických otázkach. Podpísaná koaličná zmluva na Slovensku je toho príkladom. Okrem tradičnej formulácie, že na rokovanie Národnej rady sa budú predkladať len materiály vopred odsúhlasené a schválené na Koaličnej rade sa objavila aj formulácia bodu 8 v II,. časti nazvanej fungovanie koalície: „V prípade zákonov týkajúcich sa zvýšenia ochrany života, predkladaných koaličným poslancom alebo poslancami, sa schválenie Koaličnou radou nevyžaduje, no budú vopred predložené na prerokovanie Koaličnej rade. Koaliční partneri sa zároveň zaväzujú, že zlepšia legislatívu v oblasti majetkových práv pre osoby žijúce v spoločnej domácnosti.”

Politická hra

Už samotná formulácia „zákony týkajúce sa výšenia ochrany života” jednoznačne určuje o aké zákony pôjde a že je tu opäť na stole otázka interrupčného zákona. V septembri minulého roka sa v Národnej rade SR uskutočnila „súťaž” štyroch rôznych návrhov na obmedzenie interrupcií. Poslanci prerokovávali návrhy sprísnenia súčasného znenia zákona od vylúčenia interrupcií a ich umožnenie len zo zdravotných dôvodov, či trestného činu (Richard Vašečka), cez skrátenie možnosti interrupcií len do ôsmich (Kotlebovci), resp. siedmych týždňov tehotenstva (Krajniak) až po možnosť utajených pôrodov (Oľano). Nakoniec po odmietnutí všetkých štyroch návrhov sa Národná rada touto problematikou zaoberala ešte raz v decembri 2019 návrhom o povinnom prekladaní sonografického záznamu ženám a zákazu reklamy k interrupciám (tri poslankyne SNS). Aj tento návrh bol poslancami zamietnutý.

Dôvody predloženia týchto návrhov asi najlepšie zhrnul v rozhovore pre portál Postoj.sk člen Kresťanskej únie a súčasný podpredseda klubu Oľano v parlamente Richard Vašečka: „Boj za ochranu života a jeho dôstojnosť nemôže nepatriť k hlavným prioritám kresťanskej politiky… Sám som trikrát predložil návrh zákona na obmedzenie bezdôvodných umelých potratov, tzv. potratov na žiadosť.”

Kresťanská únia vo svojom programe priamo hovorí o nahradení komunistického potratového zákona zákonom, ktorý chráni život a ľudskú dôstojnosť. Aj preto v dohode s Oľano bolo uvedené zlepšovanie ochrany nenarodených detí a podpora rodiny. Kresťanská únia na svojom webe pred voľbami zverejnila zoznam „skutočných” kresťanských kandidátov. Zo 61 kandidátov do slovenského parlamentu ich postúpilo 23. O ich cieľoch Anna Záborská hovorí: „Chceme (pri príprave zákona) spoluprácu naprieč politickými stranami. Boli by sme tiež radi, keby sme aj s odborníkmi a pro-life neziskovými organizáciami pripravili návrh zákona, ktorý zlepší ochranu života a zvýši rešpektovanie ľudskej dôstojnosti.”

Ochrana života či učenia cirkvi?

Počet umelých prerušení tehotenstva na Slovensku od platnosti zákona neustále klesá a v roku 2018 dosiahol historické minimum. V porovnaní s rokom 1997 sa počet interrupcií znížil až 3,5 násobne. V správe Výskumu európskych hodnôt v slovenskej spoločnosti sa uvádza: „Klesá odmietavý postoj k odmietaniu umelého prerušenia tehotenstva a postupne rastie tolerancia k umelému prerušeniu tehotenstva. Pri otázke ospravedlnenia interrupcií je v súčasnosti slovenská spoločnosť polarizovaná, pričom platí, že nie je viditeľne naklonená ani na jednu stranu. Platí, že odsudzovanie interrupcie je v slovenskom kontexte najsilnejšie späté so silnou dôverou k cirkvám a možno ho považovať za výraz prijímania cirkevných výkladov morálnych zásad.

Zistený pokles zásadného odmietania interrupcií a rast súhlasu s ich ospravedlniteľnosťou teda nesúvisí s rastúcim výskytom — „zovšednením” či „morálnou banalizáciou” takého konania. Naopak, narastajúcu podporu ospravedlniteľnosti interrupcií možno skôr považovať za akýsi rast spoločenského súhlasu s možnosťou ženy sa slobodne rozhodnúť, než ako za výraz morálnej ľahostajnosti obyvateľov Slovenska.

Súčasná právna úprava umelé prerušenie tehotenstva ženám neprikazuje a nepredpisuje. Len im ho za istých zákonom stanovených podmienok umožňuje. Umožňuje všetkým rozhodnúť sa a konať podľa svojho svedomia. Bude nám cirkev svojim učením predpisovať aké má byť naše svedomie a konanie?