Rastislav Škoda

Za žartovné, satirické, parodické, neseriózne, komické alebo smiešne, na smiech alebo na zasmiatie, v určitých kruhoch aj za srandovné sa označujú pseudonáboženstvá a pseudospoločenstvá, ktoré sa svojím obsahom a štruktúrou prezentujú ako náboženstvá, ale ktorých učenie sa nedá brať vážne a ľahko sa dá poznať, že ich viera nie je „pravá“; preto sa spravidla pejoratívne hovorí aj o pseudoteológii.

Niekedy bývajú vyvolané ako protest proti udomácneniu sa a vplyvu náboženstva v štátnom a vládnom aparáte, vo vede a v politike, ako sa to dá už dávno pozorovať najmä v USA a u nás; inokedy nadšením pre osobu (Maradona) alebo udalosť (hviezdne vojny), resp. zo ziskuchtivosti (scientológia).

Bol to osobitne pokus kreacionistov a ideistov (od ID, inteligentný dizajn) o zavedenie výučby biblického opisu stvorenia sveta do škôl v štáte Kansas v USA, ktorý v roku 2005 viedol k založeniu Cirkvi lietajúcej špagetovej príšery a neskôr aj Cirkvi neinteligentného dizajnu, a to protestným listom a návrhmi Bobbyho Hendersona Školskej rade štátu Kansas.

O Cirkvi lietajúcej špagetovej príšery (aj obludy alebo netvora) ste už iste počuli, ale sú aj iné „neseriózne“ podujatia.

Hnutie inteligentného pádu (Intelligent Falling) je paródia hnutia inteligentného dizajnu na základe satirickej historky z roku 2002, rozpracovaná na internete v rokoch 2002–2005. Predkladá pseudovedecké vysvetlenie javu zemskej príťažlivosti pomocou nadprirodzených síl. Voľný pád sa pripisuje „božej ruke“, ako ju Michelangelo namaľoval na strope Sixtínskej kaplnky vo Vatikáne. Tvrdí sa, že vedecké vysvetľovanie gravitačných síl nevysvetľuje všetky aspekty pozorovaného javu a navrhuje sa brať do úvahy myšlienku, že predmety padajú k zemi nie na základe Newtonovho zákona príťažlivosti, ale pretože nimi hýbe (tlačí ich k zemi alebo ich nadľahčuje) „vyššia inteligencia“. Sapienti satis (múdremu stačí) – netreba prezrádzať, o KOHO ide.

V roku 2001 bola založená fiktívna Cirkev hviezdnych vojen, jediizmus, ktorého veriaci sa nazývajú jedi, a odvolávajú sa na hlavné postavy filmovej ságy Hviezdne vojny: Obi-Van Kenobi, Yoda a iní. Ich filozofia je zmes taoizmu, budhizmu a myšlienok Alana Wattsa a Josepha Campbella.

Podľa oficiálnej štatistiky mala táto sekta pri sčítaní ľudu v roku 2001 v Anglicku a Wallesi spomedzi 52 041 914 občanov 390 127 členov, t. j. 0,7 percenta. Jedi sa vyskytujú aj v iných štátoch, napr. na Novom Zélande, kde ich je až 1,3 % a v Austrálii.

Diskordianizmus (aj erisianizmus) označuje hnutie, ktoré sa prezentuje vo forme náboženstva, resp. ako paródia náboženstva. Popularizovali ho roku 1958 Robert Shea a Anton Wilson románom Illuminatus. Eris bola bohyňa sváru v starom Grécku, Discordia v Ríme. V duchu svojich veriacich „je diskordianizmus náboženstvo, ktoré sa vydáva za premyslený vtip, vydávajúci sa za náboženstvo.“ Dôležitou dogmou diskordianizmu je odmietanie všetkých dogiem. Diskordianizmus kategoricky zakazuje jesť v piatok špekáčik, najmä ak je opečený na ohni. Diskordianistom sa človek môže stať v piatok, a to vedomým zjedením špekáčika.

Medzi právomoci diskordiánskeho pápeža patrí (okrem iného) byť neomylným, a to kedykoľvek a aj naspäť; ďalej exkomunikovať, deexkomunikovať, reexkomunikovať a dereexkomunikovať seba, ľudí, zvieratá, veci a iné bytosti.

Keď som sa v internete dočítal, že diskordiánovi sa zakazuje veriť, čo číta; že to je v súhlase s Wittgensteinovým záverom jeho Traktátu: že ak má niektorá jeho téza zmysel, je bezcenná – prešla ma trpezlivosť a po desiatich stranách hlúpostí som prestal čítať.

Maradonova cirkev (Iglesia maradoniana) bola založená v deň Maradonových 38. narodenín, 30. októbra 1998, dva roky potom čo Argentína vyhrala svetové majstrovstvo vo futbale a Maradona bol vyhlásený za najlepšieho futbalistu sveta vôbec. Dnes vraj má jeho cirkev vyše 100 000 členov v 60 štátoch. Jeden z jej zakladateľov, Alejandro Verón sa vyznal: „Moja racionálna cirkev je rímskokatolícka, ale moja srdečná záležitosť je Diego Maradona.“ Fanúšikovia počítajú roky od jeho narodenia, teda od roku 1960 a často používajú tetragram D1OS, kde 10 je číslo Maradonovej košele (Opravili ma 2 čitatelia, že 10 je číslo na Maradonovom „drese“. Prepáčte mi zlú predstavu o podrobnostiach futbalu.) a Dios je po španielsky Boh. Podľa toho sa nachádzame v 49. roku p.j.n. (po jeho narodení). Medzi desiatimi prikázaniami tejto cirkvi je prísny príkaz pomenovať prvého potomka Diegom.

Cirkev strachu (Church of fear, Kirche der Angst) je projekt provokatívneho nemeckého divadelného umelca Christopha Schlingensiefa, kriticky zameraný proti šíreniu strachu autoritatívnymi inštitúciami (štát a cirkev). Verejnosti sa predstavil po prvý raz na 50. bienále v Benátkach v r. 2003, potom kontrastným programom na katolíckom Svetovom dni mládeže v Kolíne r. 2005 a od tých čias vystavuje a vystupuje v rozličných mestách. Veľmi kritizoval najmä Bushov spôsob boja proti terorizmu. Je známy aj senzačnými pretekmi vo vysedávaní na stĺpoch a akciami performance art ako „Posledná večera“ či „Kráčajúce telo“.

V USA existuje Prvá cirkev ateistov, kde sa každý môže stať duchovným, kňazom či farárom (už ich majú 1560, no váham, ako v tejto súvislosti preložiť minister), ktorý môže nielen krstiť a pochovávať, ale aj sobášiť – za 5,95 $ si môže kúpiť v ústredí 3 formuláre sobášneho listu, ktorý sobášnemu aktu dodá na vážnosti. Okolo roku 2000 existovala Severotexasská cirkev voľnomyšlienkarov v Carrolltone na predmestí Dallasu s 200 veriacimi, založená hlavne kvôli nedeľným ranným stretnutiam rovnako zmýšľajúcich predmešťanov; od r. 2002 sa na internete odmlčala. Zanikla aj Severokalifornská cirkev ateistov, zato živo sa prezentuje tiež texasská Houstonská cirkev ateistov, hoci má nedeľné schôdzky len raz do mesiaca. Na Slovensku skončila diskusia o ateistickej cirkvi zamietnutím žiadosti o registráciu Ministerstvom kultúry a pre nezáujem ateistov; webstrany zanikli.

V mnohých krajinách sveta – medzi inými aj v Maďarsku, Rusku, Spojených štátoch a vo Švédsku je registrovaný ako cirkev spolok tzv. scientológov. „Na Slovensku je na registráciu potrebných 20 tisíc členov, a to v tejto chvíli nie sme schopní dať dokopy,“ hovorí Lopušný, šéf bratislavskej misie Scientologickej cirkvi, pred ktorou varujú rovnako ateisti ako katolíci, pretože byť jej členom nijako nie je žart, ani na smiech alebo sranda.

Za veľmi typického predstaviteľa v dobrom zmysle žartovných cirkví považujem Cirkev neviditeľného ružového jednorožca (NRJ), a preto sa ňou budem zaoberať podrobnejšie.

NRJ je satirická paródia náboženstva zameraná na nabodnutie teistických vieroučných článkov na dlhý roh paradoxného jednorožca, ktorý je síce ružový (do purpurova), ale neviditeľný. Podobné do očí bijúce protirečenia sa viažu aj na všetkých teistických bohov.

NRJ sa bežne používa ako argument na dôkaz klamnosti či svojvoľnosti viery v nadprirodzeno, napríklad pri nahradení výrazu „Boh“ v nejakom náboženskom texte výrazom „neviditeľný ružový jednorožec“.

Definícia NRJ:

„Účelom tejto svojvoľnosti je priviesť teistov k uznaniu, že ich kázeň (o Bohu) počúvajú ateisti s takou vážnosťou a dôverou, ako svoju kázeň (o NRJ) … a dosiahnuť, že tak budú robiť aj oni.“

Samozrejme sa vie, že tento domnelý Boh nemá veriacich, ale vo veku internetu sa stal populárnym na stránkach ateistov a na diskusných fórach práve predstieraním viery v obidvoch smeroch. Štylizácie týchto vyznaní viery poukazujú na ťažkosti pri odmietaní vyhlasovania viery v javy mimo ľudské zmyslové vnímanie.

História NRJ:

Najstaršia písomná zmienka o NRJ je z rokov 1990–1992 na strane alt.atheism diskusnej skupiny Usenet, kde NRJ dodnes v modernej forme prežíva ako „zjavené“ náboženstvo. Existujú pamätníci, ktorí tvrdia, že o jednorožcovi bola reč v diskusiách už dávno pred érou internetu.

V rokoch 1994–1995 vydala skupina študentov na univerzite IOWA, združená do spolku ISCA, manifest, ktorý opisoval podrobnosti nezmyselného náboženstva „ružových neviditeľných jednorožcov“, ako napríklad: „NRJ sú bytosti úžasnej duchovnej sily. Spoznávame to z toho, že sú schopní byť naraz aj neviditeľní, aj ružoví. Ako všetky náboženstvá, aj viera v NRJ sa zakladá súčasne na logike a viere. Veríme, že sú ružoví a logicky chápeme a vieme, že sú neviditeľní, pretože ich nevidíme.“ (Koľko takýchto nezmyslov som sa napočúval pri nedeľných kázniach … o neviditeľnom, ale všetko vidiacom, všetko vediacom, všade prítomnom, jednom ale v troch osobách, atď…!)

Manifest Steve Eleya a jeho spoločníkov uvádzal aj iné vtipné články viery cirkvi NRJ, napríklad, čo odôvodňuje hrozienkový chlebík (symbolizujúci rozťahovanie vesmíru) a jeho vzťah k zmiznutým ponožkám. Mister Eley sa vymenoval za „hlavného advokáta a hovorcu cirkvi“ a obklopil sa zborom Vysokých kňazov a Vysokých kňažiek (VK), a to v súlade s platnou teóriou, že kto píše evanjeliá, má v príslušnej cirkvi aj všetku moc a nikdy nebude umučený. Prvou VK bola Natalie Overstreetová, ktorá popularizovala uvedené dogmy na svojej internetovej strane.

Ďalší člen vedenia ISCA, Wes Schrader, sa pokúsil vyvolať rozpad novej cirkvi (schizmu) založením kultu „Celkom oceľového gaštanového Pegasa“ (okrídleného koňa), ale nemal úspech.

V roku 1996 bola koncepcia NRJ adaptovaná na učebnú pomôcku pre Camp Quest (Tábor otázok), prvý voľnomyšlienkarský letný detský a študentský tábor v USA. Inkoherentná ružová farba bola vynechaná a zdôraznila sa len neviditeľnosť (nevnímateľnosť) jednorožca. Deti ľahko chápu, na kom spočíva ťarcha dôkazu.

Dogma NRJ:

Existujú umelecké aj laické znázornenia ružového jednorožca, ale pri použití kanála alfa sa obrazy stanú úplne priesvitné, čím sa ešte väčšmi priblížia pojmu NRJ. Ako vrchol znázornenia neviditeľnosti NRJ boli predložené aj prázdne stránky z bloku na kreslenie, samozrejme bielej (ne)farby.

Pri diskusiách o NRJ je bežné, že keďže je jednorožec neviditeľný, nedá sa dokázať ani jeho neexistencia. Táto paródia veľmi pripomína teistické tvrdenia o Bohu: že je všadeprítomný a preto sa jeho prítomnosť nedá nikde dokázať, čo však nezmenšuje vieru v neho. NRJ slúži ako ľahko pochopiteľné prirovnanie, že ak chýbanie dôkazu božskej existencie má byť jej dôkazom, je v podstate absurdné, vylúčené. Pri tejto logike sa dá tak veriť v Boha, ako na NRJ. Dve charakteristické vlastnosti NRJ, neviditeľnosť a ružová farba, sú nekonzistentné (nesúrodé) a protirečivé, a to z nich robí satiru. No paradox, že niečo je neviditeľné a má vnímateľnú vlastnosť (ružovú farbu), poznala už mytológia starovekých východoázijských kultúr: „neviditeľná červená struna“ vraj spájala dve bytosti, ktoré mali mať spoločný osud.

NRJ a podobné nápady sa už v minulosti používali ako učebné pomôcky. Veľký americký ateista Carl Sagan má v knihe The Demon-Haunted World: Science As A Candle In the Dark (Diablom strašený svet: Veda ako sviečka v tme) esej „Drak v mojej garáži“. Ľudia tvrdia že neviditeľný drak tam vyfukuje nozdrami studený oheň. Nedá sa vidieť, ani počuť, ani ináč cítiť; nezanecháva stopy svojich láb. Nemáme nijaký dôvod povedať, že existuje, ale je tam. A ozývajú sa otázky: Ako viete, že je to drak a nie mačka? Podobne: Ako viete, že je to NRJ a má to teda jeden roh? Ako viete, že to nie je kôň s tromi rohmi alebo úplne bez rohov? Túto myšlienku veľmi podrobne rozoberá Judith Hayesová v knihe In God We Trust: But Which One? (Veríme v Boha: Ale ktorého?).

Medzi veriacimi cirkvi NRJ existuje veľa viac-menej serióznych debát. Je NRJ celkom neviditeľný, alebo niekedy len čiastočne, napríklad pre tých, čo v neho veria? Tvrdí sa, že má rád šunkovú a ananásovú pizzu; iba vegetariáni protestujú, že je predsa tiež vegetarián a ako taký musí mať rád ananásovú pizzu s hubami. O ananásoch niet pochýb, ale ani o tom, že pohŕda ostrou paprikou. Ďalšou vlastnosťou NRJ, o ktorej panuje súhlas, je, že „odnáša či unáša“ ponožky – ako vysvetliť ich ináč nevysvetliteľné miznutie? Ak z vašej práčovne ktosi uniesol ponožky, je to znak priazne NRJ – ale môže to byť aj znak nevôle; záleží na tom, kto ich hľadá. Skeptici navrhujú, aby sa hlbšie pochopenie tohto javu hľadalo pod práčkou a textil pod jej bubnom.

Ako abrahámovské náboženstvá majú svojho diabla-satanáša, má NRJ svojho oponenta v Purpurovej ustrici. Povedal raz jeden veriaci:

„Videl som svoju nehodnosť pod jej dozorom a bol som hriešnik, odsúdený večne s ňou žiť, voskujúc jej ulitu a masírujúc jej biedne a sliznaté nohy.“

„Pretože Purpurová ustrica má naozaj stehná, potom nohy a prsty a to jej dáva vládu nad všetkými moriami a umožňuje jej ísť medzi deti ľudí a pokúšať ich na zatratenie.“ (Zjavenie sv. Bryca čiastočne Nakrúteného, odsek 1, verše 9–11).

Purpurová ustrica je známa aj ako „Purpurová ustrica posledného súdu“ a tvrdí sa, že pôvodne bola jedným z miláčikov NRJ, že však bola vypudená zo svojich pastvín, pretože sa pokúšala presvedčiť spoluveriacich o kacírskom názore, že NRJ má radšej paprikovú pizzu s hubami ako šunkovú s ananásom. V Eleyovom manifeste stojí, že NRJ budú trestať neveriacich pichaním svojimi rohmi; za pociťovanú bolesť sa dosiaľ vinili moskyty, ale tie už nejdú na ľudí; hovorí sa, že boli predizajnované tak, aby boli pre NRJ to, čo sú konské muchy pre kone.

Náčrty NRJ predstavujú zvyčajne hmlistého ružového jednorožca alebo jednoducho nič. Aj obrazy „zjavení“ NRJ sú nákresy bežných miest v prírode (jaskyne, lesné čistiny, vodopády) s neurčitými nerozpoznateľnými predmetmi, ktoré sa vraj „zjavili“. Existuje však logo NRJ, vytvorené návštevníkmi strany alt.atheism a dá sa získať (za pár US$, lebo je ©) na tričkách, hrnčekoch a iných haraburdách; stalo sa talizmanom ateistov a agnostikov, surfujúcich v internete Invisible pink unicorn.

V žartovných rozhovoroch sa po mene Neviditeľného Ružového Jednorožca spravidla pridáva po krátkom odmlčaní veta typu „Nech sú požehnané jeho sväté kopytá“, „Pokoj pod ním“ alebo „Kiež jeho kopýtka nikdy neboli podkuté“. To sa obyčajne skracuje na šepot, mumlanie, brblanie. Tieto prídavky pripomínajú prax moslimov, ktorí pridávajú k menu Mohameda a iných prorokov vetu „Pokoj s ním“, alebo „Nech je jeho meno pochválené“, resp. židov, ktorí to isté hovoria po mene zomretých rabínov. Do podobnej kategórie patrí naše „Pánboh mu daj slávu večnú“ pri spomienke na mŕtveho.

Richard Dawkins používa paródiu náboženstva cirkvou lietajúcej špagetovej príšery, respektíve cirkvou neviditeľného ružového jednorožca ako moderné verzie Russellovej čajovej kanvice, aby vyniklo nad slnko jasnejšie, že náboženstvá musia byť dokazované a dokázané ich veriacimi a nie azda vyvracané a vyvrátené ateistami.

„Tvrdím, že obidvaja sme ateisti. Ibaže ja verím na o jedného Boha menej ako Vy. Ak viete, prečo ste Vy zavrhli všetkých ostatných možných Bohov, ľahko pochopíte, prečo som ja zavrhol Vášho ostávajúceho Boha.“ – Stephen F. Roberts.

Náboženstvá či cirkvi ako žart? Iste, niektoré sú na zasmiatie.