Susan Simonová vo Welt, 21. októbra 2004

Luka Karadžič považuje svojho brata Radovana, hľadaného Medzinárodným súdnym tribunálom pre vojnové zločiny, ktorý teraz vydal autobiografický román, za humanistu.

Belehrad. – Keď sa túlate po vnútornom Belehrade, vidíte mladých mužov v tričkách s obrazom Radovana Karadžiča. V pešej zóne sa dajú kúpiť spomienkové predmety s obrazom  bývalého prezidenta bosnianskych Srbov.  Stojí na nich: „Srpski heroj”. Mnohé reštaurácie zdobí zarámovaný portrét Radovana Karadžiča. Výklady kníhkupectiev ponúkajú jeho diela – básnické zbierky a teraz životopisný román o sebe. Bežný deň v Belehrade. Že Radovan Karadžič je vojnový zločinec?  Mnohí Srbi to neuznávajú. Belehradský rozhlasový a televízny vysielač B 92 sa snaží dokumentáciami stanice BBC priblížiť Srbom vojnové zločiny Radovana Karadžiča, ale jeho počúvateľnosť ostáva nízka. Mnohí Srbi nedôverujú tomuto vysielaču a sú presvedčení, že si ho Západ kúpil. Západnému pohľadu na minulé vojny v Juhoslávii mnohí Srbi neveria. Príliš dlho boli vystavení propagande bývalého prezidenta Miloševiča. A pre prísne vízové predpisy mohli v posledných rokoch len máloktorí cestovať. Susanne Simonová sa nedávno zhovárala s Lukom Karadžičom o jeho spornom bratovi.

DIE WELT: Pán Karadžič, váš brat je najhľadanejší vojnový zločinec v bývalej Juhoslávii. Teraz uverejnil svoj prvý román. Má sa Radovan Karadžič dobre?

Luka Karadžič: Neviem. Nemám s ním kontakt. Nevidel som ho od konca roku 1998. Podľa obsahu jeho románu je na mentálnej výške. Môj brat je silný chlap. Humanista, ktorý má rád všetkých ľudí. Psychiater, ktorý sa vie stále kontrolovať.

DIE WELT:  Značí to, že ešte stále je okolo neho veľa ľudí? Priatelia? Rodina? Bývalí straníci?

Karadžič: Brat sa zdržuje pravdepodobne v Bosenskej srbskej republike. Tam je mu každý priateľom. Zájdite si tam a presvedčíte sa. Jeho politické presvedčenie  s ním zdieľa všetko tamojšie obyvateľstvo. Ľudia ho tam rešpektujú a uctievajú. O odmenu za jeho odhalenie nemá záujem žiaden Srb. Tí, čo ho hľadajú pre vysokú finančnú odmenu, sú zahraniční ničomníci.

DIE WELT: Ako a kde žije váš brat? Hádam so starými priateľmi v Pale?

Karadžič:  Neviem, ako a kde žije. Povedal som vám, že s ním nemám kontakt. Ale poznám svojho brata, mám ho rád a viem, že aj tieto ťažké časy využíva na to, aby vyniesol na svetlo srbskú pravdu. Dokumentárne, poeticky a teraz aj literárne.

DIE WELT: Mohli by ste tú srbskú pravdu opísať bližšie? O čo ide Radovanovi Karadžičovi?

Karadžič:  Môj brat vždy chránil záujmy srbského národa. Srbský systém hodnôt, srbskú morálku a spravodlivosť. Má rád našich ľudí a našu prírodu. On založil prvú srbskú stranu zelených! Vždy chcel, aby v Bosne žili všetky národnosti v mieri. Chorváti, moslimovia a Srbi. Vždy bol proti vojne. Nechcel krviprelievanie. Nechcel ani etnicky vyčistené územia …

DIE WELT: … ktoré teraz v Bosenskej srbskej republike existujú.

Karadžič:  Západ o nás píše stále len negatívne. My sme páchatelia a basta. Ale tak to nebolo. Vojnu v Bosne začalo moslimské obyvateľstvo. Napadli naše deti a ženy. Búrali naše kostoly a kláštory. Náboženské zámienky viedli k toľkému utrpeniu! Môj brat bol vtedy úspešným psychiatrom a nechcel pripustiť, aby sme sa vrátili o storočia dozadu. Aby sa opäť vraždilo z náboženských dôvodov. Už vtedy sme  sa dozvedeli, že moslimskí Bosniaci dostávajú podporu zo Saudskej Arábie, z Iránu a dokonca z Afganistanu. Dostávali peniaze, zbrane a bojovníkov, aby nás mohli vyhnať. Môj brat nás bránil svojím politickým vystupovaním. Dosiahol, že Srbi hovorili jedným hlasom a obstaral im obranné zbrane. Môj brat Radovan mohol zachrániť srbskú dušu v Bosne …

DIE WELT: …pritom vytieklo veľa nevinnej krvi.

Karadžič: Každé krviprelievanie je strašné. Ale pozrite sa na Američanov. Zažili len jeden deň útoku moslimskej teroristickej organizácie. Od tých čias vedú vojnu proti skoro celému moslimskému svetu. Každý deň umierajú nevinní ľudia. V Bosne na nás útočili moslimovia a Chorváti roky. Chceli nás vyhnať z vlastnej krajiny. To je ako keby moslimskí Američania chceli vyhnať všetkých kresťanov z USA. To nemôže byť. Tu sa treba brániť.

DIE WELT: A masové hroby v Srebrenici? Ako je to s tými 7 000 moslimskými mužmi, za ktorých je váš brat obžalovaný pred haagskym tribunálom OSN pre genocídu?

Karadžič:  Nebol som pri tom v Srebrenici. Neviem presne, čo sa tam stalo. Na západe sa hovorí, že Srbi tam usporiadali genocídu. Môjho brata, Radovana Karadžiča, činia za to zodpovedným ako predstavu všetkého zla. Ak však niekto má záujem o srbskú pravdu, mal by sa na to pozrieť zblízka a dobre preveriť ten strašný prípad. Náš Výbor pre hľadanie pravdy robí už dávnejšie rešerše. Pri Francúzoch sme našli viaceré slabiny, ostatne aj pri iných medzinárodných mierových zboroch. Masové hroby v okolí Srebrenice obsahujú kosti z viacerých iných bojísk. Boli ta prenesené kosti zomretých zo Zenice, Tuzly, dokonca aj zo Sarajeva, aby sa vina za masaker mohla zvaliť na Srbov.

DIE WELT: Podľa vás teda váš brat nie je vojnový zločinec?

Karadžič:  Nie, Môj brat nie je vojnový zločinec. Naopak, môj brat je srbský hrdina, na ktorého sú mnohí Srbi hrdí.

DIE WELT: A obžaloba haagskeho tribunálu OSN za vyhnanie a genocídu?

Karadžič:  Tá žaloba je tu. Jedného dňa ho zatknú. Ešte žije akoby vo vyhnanstve. Modlím sa k bohu, aby ostal pri dobrom zdraví.

Prameň: Susan Simonová, Welt, 21. októbra 2004.