Francis X. Rocca
27. októbra 2011 sa v Assisi zišlo okolo 300 reprezentantov svetových náboženstiev od anglikanizmu po zoroastrizmus plus malá skupina agnostikov pri podujatí, ktoré v roku 1986 založil pápež Ján Pavol II.
Opakovala sa pestrofarebnosť stretnutia pred 25 rokmi. Holohlaví budhistickí mnísi v šafranových rúchach sa miešali medzi sikhov s turbanmi a ortodoxných prelátov s bielymi závojmi. Wande Abimbola, vedec z Nigérie, ktorý zastupoval africké domorodé náboženstvá, vzýval yorubské božstvo Olokun a svoj spev sprevádzal rapkáčom.
Jedenásť reprezentantov malo krátke príhovory o mieri medzi národmi a náboženstvami. Rev. Dr. Olav Fykse Tveit, generálny sekretár Svetovej rady cirkví, upozornil na nebezpečenstvo nezamestnanosti medzi mladými ľuďmi na celom svete. Bartolomej I., hlava východných ortodoxných kresťanov, nariekal nad marginalizáciou kresťanov na Strednom východe. Arcibiskup Norvan Zakarian, prímas arménskej cirkvi vo Francúzsku, pripomenul „najväčší zo všetkých hriechov, genocídu“ – no nešpecifikoval, že má na mysli 1 milión Arménov, masakrovaných Turkami po 2. svetovej vojne.
Na rozdiel od roku 1986, tentoraz nebola na programe spoločná modlitba. Po vegetariánskom obede s menu podľa požiadaviek všetkých náboženstiev sa účastníci utiahli na dve hodiny do izieb v priľahlom hosťovskom dome, aby súkromne „rozjímali alebo sa modlili“. To preto, aby nevznikol dojem, že všetky náboženstvá sú identické.
Zmena bola výrazom Benediktovho osobného presvedčenia. Už ako prefekt Kongregácie pre náuku viery v roku 1986 kritizoval „multireligióznu modlitbu“, pretože z nej pramení mylná mienka, že rozličné náboženstvá učia tú istú pravdu, ale rozličnými jazykmi a symbolmi. Tentoraz dala vatikánska hierarchia voliteľnosťou modlitby jasne najavo, že synkretizmus alebo splývanie náboženstiev neprichádza do úvahy.
Na voliteľnú, opcionálnu povahu modlitby poukázala prítomnosť viacerých miernych neveriacich, medzi nimi bulharsko-francúzskej psychoanalytičky Julie Kristevy, ktorá zhromaždeným pripomenula, že chýrny výrok Jána Pavla „Be not afraid!“ (Nezľaknite sa ich!, Nebojte sa!) by mal platiť aj pre humanistov a feministky.
Jediná vec, ktorá sa oproti roku 1986 nezmenila, je kriticizmus voči tejto udalosti zo strany katolíckych ultra-tradicionalistov. Zosnulý arcibiskup Lefebvre, zakladateľ schizmatickej Spoločnosti sv. Pia X. (SSPX), udával prvé stretnutie v Assisi ako jeden z najdôležitejších faktorov pre svoj rozchod s Rímom v roku 1988. Kým niektorí jeho nasledovníci uvažujú o ponuke Vatikánu ukončiť schizmu, ktorá trvá už vyše 20 rokov, vedúci predstavitelia SSXP nazvali aj tohoročné stretnutie v Assisi „hrozným rúhaním sa“ a celosvetovým škandálom; vyzvali svojich prívržencov, aby Bohu obetovali „modlitby za nápravu“.
Prameň: Francis X. Rocca, At Assisi Interfaith Summit 2011, Prayer Is Optional, Huff Post Religion
Našiel som nádhernú ukážku vrcholnej bigotnosti.
JAK ROZUMĚT ASSISI 1986 A 2002?
V Assisi se nesešli jen katolíci, ale také „představitelé velkých světových náboženství,“ aby se modlili za mír.
Ty, jenž Jan Pavel II nazval „představiteli jiných náboženství“, Církev vždy vhodněji nazývala „nevěřícími“. „V širším významu jsou nevěřícími ti, kteří nevyznávají pravou víru; v užším významu pak ti, kteří nejsou pokřtěni. Dělí se na monoteisty (židé a muslimové), polyteisty (hinduisté, buddhisté atd.) a ateisty.“(1) Co Jan Pavel II nazývá „jiným náboženstvím“, Církev vhodněji nazývala nepravým náboženstvím. Nepravé náboženství je každé nekřesťanské náboženství „pokud není náboženstvím Bohem zjeveným, podle kterého je třeba žít. Navíc, každá nekatolická křesťanská sekta je nepravá v té míře, ve které nepřijímá ani se neřídí úplným obsahem Zjevení.“(2). V tomto smyslu a ve světle katolické víry je mezináboženské shromáždění za mír 1) urážkou Boha; 2) popřením všeobecné nutnosti vykoupení; 3) nedostatkem spravedlnosti a lásky ve vztahu k nevěřícím; a 5) zradou na poslání Církve a Petra.
Odkaz na JAK ROZUMĚT ASSISI 1986 A 2002? je už nefunkčný. Katolíci sa zrejme hanbia, tak ho zmazali.