Frieder Otto Wolf

Prezident Nemeckého humanistického zväzu pozdravil uznanie pápeža Benedikta XVI., že náboženské idey majú konfliktný potenciál, ale odsúdil jeho sfalšovanie holokaustu za dôsledok ateistického svetonázoru ako „perfídny akt“.

V októbri t. r. sa konal v Assisi Medzinárodný deň modlitby za mier. Pápež na ňom pred zástupcami všetkých svetových náboženstiev pripustil, že aj náboženské idey majú v sebe konfliktný potenciál, poskytujúc motívy a ospravedlnenie pre násilie. Povedal, že to musí veriacich veľmi znepokojovať a vyzval ich, aby sa stali „pútnikmi pravdy a mieru“.

Jeho prejav komentoval Frieder Otto Wolf slovami:

„Benedikt XVI. urobil potrebný prvý krok, ale mal ísť ďalej. Ak sa má vážne uvažovať o príčinách konfliktov a násilia na svete, je bezpodmienečne potrebné uznať konfliktný potenciál slepej viery v nadprirodzeno a posvätné spisy. Konečne aj pápež odsudzuje časté pokusy veriacich paušálne zbaviť náboženské ideály a presvedčenia zodpovednosti za vznik násilia. Jeho apel na veriacich zasadzovať sa za mier je chválitebný.“

Pápež sa však vo svojej reči vrátil k dávno bežnej polemike proti svetonázoru nenáboženských a sekulárnych spoločností tvrdením, že odmietanie viery v nadprirodzeno ľudské bytosti znevažuje. Povedal, že existencia nemeckých koncentračných táborov bola dôsledkom takého nepoznania Boha. A pokračoval, že odmietanie Boha korumpuje človeka, zbavuje ho mravných hodnôt a vedie k ospravedlneniu bezbrehého násilia.

K tomu Wolf:

„Takáto difamácia sekulárnej spoločnosti a ľudí bez náboženstva je absurdná polemika: uráža milióny občanov bez konfesionálnej príslušnosti, ktorí sa riadia pozitívnymi etickými zásadami a angažujú za existujúce spoločenské usporiadanie bez toho, žeby k tomu priberali náboženstvo, a to nielen v Nemecku. Vydávať holokaust za ateistický fenomén je ‚perfídny akt cirkevného kniežaťa, ktorý znehodnocuje jeho predošlé vety‘. Vzhľadom na antisemitizmus, udomácnený v Európe počas storočí práve postojom kresťanstva k Židom, nemá také prekrucovanie histórie nijaký vedecký podklad.“

„Opakovaný pokus pápeža démonizovať ateistov a nenáboženské spoločnosti sa dá chápať aj ako výraz strachu pred po celom svete postupujúcou sekularizáciou, ktorá je výsledkom výdobytkov vedy a šírenia poznatkov. Strach však nezbavuje pána Ratzingera osobnej povinnosti byť intelektuálne aj prakticky čestným.“

Wolf mu pripomína, že najmierumilovnejšie a najpokojnejšie demokratické štáty boli súčasne aj najsekulárnejšie. Nemá zabúdať, že od začiatku nacistickej diktatúry boli medzi prvými zakázané a prenasledované organizácie ateistov a iných voľnomyšlienkarov. Benediktove tézy teda neobstoja.

Benedikt XVI. vyzval veriacich, aby rozlišovali medzi sympatickými „Boha hľadajúcimi“ agnostikmi a „militantnými ateistami s ich falošnou istotou, že nieto Boha“. Tento pokus vraziť klin medzi príbuzné skupiny sekularistov, len aby sa posilnilo slabnúce postavenie katolíckej teológie a cirkvi, nazval Wolf z hľadiska humanistickej perspektívy nelegitímnym podujatím.

Wolfov komentár vyznieva ako výzva ateistov, agnostikov a veriacich, aby nedbali na pápežove znevažujúce a nemiestne tézy, ale ešte viac hľadali priamy dialóg medzi sebou. Len tak spoznajú pri osobnom stretnutí svoje skutočne existujúce názory, skúsenosti a perspektívy a budú môcť preklenúť nepodložené predsudky.

„Kto sa naozaj snaží stať sa pútnikom pravdy a mieru, môže z bezprostrednej výmeny názorov len získať, aj keď sú to vážne sa pýtajúci ateisti a sekulárne zameraní ľudia,“ končí Wolf.

Prameň: F. O. Wolf, Diffamierung säkularer Gesellschaften ist absurde Polemik, Pressemitteilungen des HVD