Arthur Caplan
Venter a jeho spolupracovníci dokázali, že hmotný svet možno tak manipulovať, že vytvorí to, čo nazývame život. Týmto činom ukončili debatu o povahe života, ktorá trvala tisíce rokov.
Ich dielo podrýva zásadný názor o povahe života a pre našu mienku o nás samých a o našom mieste vo vesmíre sa asi ukáže tak významným ako objavy Galilea, Kopernika, Darwina a Einsteina.
Pred viac ako 100 rokmi francúzsky filozof Henri-Louis Bergson tvrdil, že nikdy nebude možné vysvetliť život jednoducho mechanisticky. A nikdy nebude možné vytvoriť ho umele syntézou molekúl. Tvrdil, že existuje „vitálny elán“ – životná sila, ktorou je neúnavný prúd, odlišujúci živé od neústrojného. Že nijaká manipulácia s neorganickou hmotou neumožní vytvorenie ničoho živého.
Tento „vitalistický“ názor pretrval v rozličných formách storočia. Galén písal v druhom storočí o „vitálnom duchu“; Louis Pasteur hľadal v roku 1862 „vitálnu akciu“ na vysvetlenie spôsobu existencie života; a biológ Hans Driesch ešte v roku 1894 považoval „enteléchiu“, esenciálnu silu, za predpoklad života. Bez ohľadu na revolučné objavy molekulárnej biológie mala veda veľké ťažkosti s redukovateľnosťou života na vlastnosť hmoty.
Medzitým kresťanstvo, islam a judaizmus, okrem iných náboženstiev, hlásali, že vysvetľujúcou podstatou aspoň ľudského života je tzv. duša.
Dôkaz, že život možno vytvoriť z neživých častíc, hoci sa tieto získali z bunky, vyvoláva pochybnosti o všetkých týchto hlboko zakorenených metafyzických názoroch. Zdá sa, že Venterov úspech zbavuje platnosti argument, že existencia života vyžaduje osobitnú silu alebo moc. Podľa môjho názoru to ho robí jedným z najdôležitejších vedeckých úspechov v histórii ľudstva.
Prameň: Arthur Caplan, profesor bioetiky na University of Pennsylvania, The end of vitalism, Nature, vol. 465, 27 May 2010.
Venter a jeho spolupracovníci, žiaľ, nič také nedokázali. Podarilo sa im rozkódovať, zrekonštruovať a synteticky vyrobiť umelý genóm baktérie Mycoplasma genitalium, ktorý implantovali do prirodzenej biologicky aktívnej bunky baktérie Escherichia coli. Tá sa začala množiť a správať podľa nového genómu Mycoplazmy. Obrazne povedané, jedná sa o výmenu softvéru v existujúcom živom hardvéri. Nedá sa teda povedať, že sa vytvoril nový život; prinajlepšom môžme povedať, že sa umele vytvoril nový druh z existujúceho druhu.
Je to obrovský vedecký úspech, no nič také čo opisuje Arthur Caplan v článku vyššie sa neudialo. Život sme nevytvorili, len zmanipulovali a už vôbec sme neukončili tisícročnú debatu o povahe života alebo vitalizme. Zdá sa však, že Caplan v pochopiteľnom, no rovnako nekritickom, nadšení vytvára ďalší mýtus, ktorý sa tak ľahko zahniezďuje v hlavách prostých ľudí bažiacich po jednoduchých pravdách. Mrzí ma, že takýto renomovaný vedec sa nechal uniesť a na základe významných, no stále len čiastkových výsledkov, a bez dostatočnej filozofickej reflexie vyvodzuje také ďalekosiahle závery ako sú napr. prvé dve vety v článku. K tomu nemá zatiaľ žiadne relevantné vedecké podklady a vôbec preto nie je jasné ako to celé dopadne. Caplanove nadšenie viem pochopiť, no cenou za to je istá strata vedeckej súdnosti, nahradená osobným, v tomto prípade mechanistickým, svetonázorom. Sme, takpovediac, svedkom priameho prenosu zrodu ďalšieho vedeckého mýtu z pera vedeckej autority. Zdá sa, že človek je naozaj rodený mýtofil, bez ohľadu na cirkevnú či vedeckú hodnosť.
Poďme k vitalizmu. Samozrejme, je možné, že sa biológom raz podarí umele vytvoriť život. V takom prípade by bol klasický Henri-Louis Bergsonov vitalizmus vážne spochybnený. No „vitálny elán“ je viac ako len presné skopírovanie živého vzoru a verné napodobenie prírody. Vitalistický duch, enteléchea, sa dá chápať aj tak, že na istom stupni kvantitatívnej komplexity hmoty dochádza ku kvalitatívnej zmene, k objaveniu sa života. Napodobenie vzniku života (alebo hoci aj zostrojenie novej formy života) nie je ešte vysvetlením života. To „vytvorenie života“ môže byť kľudne naladenie sa alebo „vybudenie života“, ktorý sa začne spontánne prejavovať akonáhle sú splnené vhodné materiálne podmienky. Je to podobné ako myslieť si, že hudbu vytvorím tak, že pospájkujem tranzistory, odpory a kondenzátory do rádia a okamžite mi začne hrať hudba. Rádio netvorí hudbu, len sa naladilo na príjem hudby prichádzajúcej odinakiaľ. Problém je, že stále nevieme čo to vlastne život vo svojej podstate je. Ak by sa nám ho aj podarilo umele vyrobiť, rovnako tak by sme nemuseli vedieť čo sme to vlastne vyrobili.
Sú ľudia (Rojka, Leksa, Vy a p.), známi tým, že im vedecké dôkazy nestačia, napríklad na uznanie, že nie je „vedecký mýtus tvrdenie, že Homo sapiens nemá dušu a spolu s gorilou majú spoločných predkov nielen so všetkými cicavcami, ale aj s rybami a celkom dolu s baktériami“. Na uznanie, že evolúcia sa nediala zámerne a riadene „známou“ (Boh) alebo neznámou (vitálnou) silou. Na uznanie, že kondómy znižujú šírenie veľmi nebezpečných pohlavných nákaz, že kňazi by sa mali môcť ženiť atď. atď. Kdeže by im mohol stačiť článok Craiga Ventera a jeho 22 spoluautorov v Science (= veda), druhom najserióznejšom vedeckom časopise sveta, o prvej syntetickej baktérii! Toto dielo prezývajú „mýtom, ktorý sa ľahko zahniezďuje v hlavách prostých ľudí bažiacich po jednoduchých pravdách“. Koho tým myslíte?
No dovoľte mi poznámku. Venterov článok nie je určený teológom ani teobiológom, ale odborníkom, v prvom rade syntetickým biológom, ktorých nadchol. Jednohlasne uznávajú veľkosť Venterovho činu a len niektorí sa pozastavujú nad skutočnosťou, že predsa len bolo použité pár percent živej matérie; iste na nie rozhodujúcich miestach a v budúcnosti to odpadne.
Dominik, na akom základe sa miešate medzi biológov a píšete „Život sme nevytvorili“? Pokúsili ste sa o to? Viete o teame syntetických biológov, ktorí by mali medzi sebou teológa na riešenie nejakého čiastkového problému? Ponechajme všetko, prosím, na odborníkoch. Nečítal som ešte recenziu nejakého teologického článku v biologickom časopise. Ale som počul, že svätý Tomáš Akvinský „určil“ tzv. „oduševnenie“ (volajú to aj animáciou, ale nič také neexistuje!) ľudského plodu na 40. deň tehotenstva, ak je plod mužského rodu, a na 80. deň, ak je ženského rodu. Pius 9. ho opravil v roku 1869 a „určil“, že je to v obidvoch prípadoch pri počatí – a to je presne kedy? Približne… Tu vidíme, kam to vedie, keď sa švec nedrží kopyta.
Práve som dokončil preklad 8. kapitoly Russellovej knihy Veda a náboženstvo (Kozmický zámer), kde sa autor brilantne vyrovnáva s Bergsonovým a Alexandrovým vitalizmom, ktorý Vy, ako vidím, ešte stále považujete za aktuálny. Viera v geocentrizmus doznievala nie desiatky rokov, ale storočia. Doznie aj viera v dušu. Duch, ten nech ostane.
Predovšetkým musím opraviť jednu faktickú chybu v mojom príspevku. Bol synteticky vytvorený genóm baktérie Mycoplasma mycoides a ten implantovaný do bunky baktérie Mycoplasma capricolum. Zdroj z ktorého som čerpal uvádza nesprávne názvy baktérií.
Venter nič také, že vytvoril život, netvrdí. Tento postoj zdieľajú aj ďalšie významné vedecké kapacity v biológii
http://www.medscape.com/viewarticle/722285.
Caplanov názor je predčasne optimistické nadšenie a nezodpovedá súčasným poznatkom ani vedeckým výsledkom. No viacerí biológovia pripúšťajú možnosť, že sa raz v blízkej alebo vzdialenejšej budúcnosti umelý život vytvoriť podarí, s čím sa dá súhlasiť. Tá možnosť je dokonca po poslednom objave reálnejšia.
Tvrdenie „že Homo sapiens nemá dušu a spolu s gorilou majú spoločných predkov nielen so všetkými cicavcami, ale aj s rybami a celkom dolu s baktériami“ považujem skutočne za vedecký mýtus. V prípade duše preto lebo neexistuje žiadny vedecký dôkaz, ba dokonca ani len vedecká definícia tohto pojmu, ktorý by jej existenciu potvrdil alebo vyvrátil. V prípade evolúcie druhov z jedného spoločného predka zase zo zúfalého nedostatku presvedčivých dôkazov; v tomto prípade som schopný prinajlepšom akceptovať pojem „určujúca evolučná hypotéza týchto dní“, no od potvrdenej vedeckej teórie má na míle ďaleko. Pokiaľ sa však hypotéza prezentuje ako dokázaná vedecká teória, došlo k plnohodnotnej mytologizácii. A pritom by stačilo málo, povedať a prezentovať, že sa jedná o zovšeobecňujúcu hypotézu, podnietenú pomerne dobre podloženým vývojovým reťazcom istých druhov. To by bolo korektné. No vydávanie hypotéz za overené pravdy a šírenie mystifikácií pod záštitou vedeckého poznania, považujem za nekorektné. Práve tento postoj umožňuje ono pohŕdanie inými názormi, napr. ohľadne viery. Neraz si súčasný nekritický človek vypočuje netradičný názor, poťuká sa po čele a spýta sa dotyčného, či má všetkých päť pohromade, veď veda už dávno dokázala presný opak. Ani sám si neuvedomuje, že jeho „vedecká istota“ je len iluzórna predstava a ide len o rozšírený zlozvyk doby.
Rád prenechám veľa vecí na odborníkov, nech rozvíjajú oblasti v ktorých sú naslovovzatí špecialisti, veď inak to ani nejde. No zároveň súhlasím s Vašimi slovami, nech sa švec len drží svojho kopyta.
Na 8. kapitolu Russellovej knihy sa teším. Russell je jednoducho skvelý.
Ak je tento nepochybne úspech vedy dôkazom stvorenia „umelého života“, nepochybne i v tomto prípade je známy stvoriteľ.Tá baktéria má stvoriteľa, či len polo alebo štvrťstvoriteľa, či ešte menej, a je ním ten dotyčný pán Venter a kolektív vedcov.To ale znamená,že ak takúto bunku považujete za život , a zaiste ním je, to nespochybňujem,prečo vy, ateisti,(teraz to neberte osobne,je to adresované najmä iným čitateľom), nepovažujete za život zygotu a tvrdíte, že život nezačína počatím ale až (!!!) narodením.Takže si to zhrňme: Buňka=život, zygota a plod až do narodenia=mŕtve mäso, človiečik až do smrti=život.Hm?Hehe… 🙂 Poprosím vysvetliť…
100728
Môjmu oponentovi z 100722
Kde ste nabrali tvrdenie, že ateisti považujú zygotu a plod za mŕtve mäso? Že podľa nich život nezačína počatím, ale až narodením? Veď to sú nezmysly! Chápem všetkých, čo prečítali Vaše riadky, pokrútili hlavou na znak nechápania a potom mávli rukou: „S takým sa nehodno zapodievať! Ako s ním hovoriť o ľudskej osobe a ľudských právach, o právach zvierat, o duchu človeka, o klonovaní?“ A nekomentovali Vaše pokĺznutie na šmykľavej ploche učenia katolíckej cirkvi o stvorení sveta. Ja Vám podávam ruku, aby ste sa zdvihli čo aj so slovami „Prepáčte, stále som naladený na myslenie na spôsob protivníkov potratu a predstavujem si život ako život ľudskej osoby. Ušlo mi na chvíľu, že existuje tisíc iných spôsobov života a život baktérie je jedným z nich.“
Pre pána Škodu z 28.07.2010.
Zdravím, pán Škoda!
Začnem poklonou.Musel som si opakovane prečistiť okuliare, aby som sa ubezpečil,že ste tento príspevok čo by reakciu na môj komentár skutočne písali Vy. 🙂 Takmer bez náznaku kresťanofóbie.Zdá sa mi,že len predsa dokážete viesť vecnú a SLUŠNÚ komunikáciu.Ruku vám nepodám,niet na to dôvod, neváľam sa v prachu, akoby ste si priali a navyše mám obavu, že by ste mi ju zlomili v lakti.
Kde som prišiel na to tvrdenie o „neživote“ zygoty? Budete prekvapený, ale aj mnohí ateisti toto používajú a zopár ich výrokov si pozrite tu:
https://sites.google.com/site/tvojoponent/interupcia-je-vrazda
Sú z diskusií a niektoré z nich napísal vysokoškolsky vzdelaný ateista, meno tu neuvediem,ale ak máte záujem, pošlem Vám súkromne na neho kontakt.Nemám zájem totiž rozvíjať túto besedu smerom k osobným útokom.
Ak teda je zygota živou, ako som zdôraznil, že ja s tým problém nemám,ako poniektorí ateisti, tým nemám na mysli Vás, tak potom akákoľvek manipulácia s ňou vedúca k nevratnému zastaveniu ďaľšieho vývoja smerujúceho postupne k nasledujúcim štádiám vývoja človeka je jeho či jej zničením.Zničenie života je zabitie.Úmyselné zabitie je vražda.Je či nie je toto vražda?To,že trestný zákonník má inú definíciu vraždy neznamená, že ak nie je vraždou podľa trestného zákonníka, nie je vraždou aj podľa morálky , etiky.Je vraždou ( z pohľadu – najmä kresťanskej, ale nielen tej – etiky ), ktorú však trestný zákonnník nepostihuje.Dám iný príklad.
Zoberme si muža, ktorý má 19 rokov a tri roky intímne žije so svojou priateľkou od jej 15 rokov.Ak by s ňou súložil v čase, ak ešte nemá 15 rokov,dopustil by sa trestného činu pedofílie.Povedzme, že pre vlastné potešenie si nakrúti styk s ňou v deň, keď jeho priateľka bude mať 17, 9 roka.Logika veci vraví,že je v pohode všetko podľa etiky.Trestný zákonník však toto posudzuje za trestný čin, lebo urobil záznam aktu s osobou mladšou ako 18 rokov, stáva sa z neho paradoxne pedofil.Vyhotovil pedofilné porno.Hoci pedofil podľa spoločenských noriem nie je.
Tým chcem povedať, že to,čo považuje svetský zákon za neprijateľné ( či prijateľné ), spoločenské zvyklosti môžu vnímať inak.Tých absurdností nájdeme v legislatíve veľa.
To,že ateisti nie sú ochotní viesť dialóg, nie je problém v ich opotrebovaní atlasu a čapovca,ale skôr neochote priznať neschopnosť argumentovať a obhájiť svoje postoje.Ktože už môže byť pre Vás ľahší oponent ako ten nevzdelaný?A vidíte, naťažšie sa zodpovedajú otázky napísané s detskou priamosťou a zvedavosťou, pritom pýtajúci sa nemajú ukončenú ani ZDŠ.Deti dokážu dohnať vedcov do úzkych a po jednom takom rozhovore so študentom autor chemickej evolúcie túto odvolal ako chybnú teoriu, napriek tomu sa stále vyučuje ( či vyučovala?Aspoň v Austrálii to tak bolo ).
Kresťanom ateisti tak radi vyhadzujú na oči neschopnosť obhájiť svoju vieru (pritom tá nestojí na jej rozumovom zdôvodnení,lebo je to viera nie veda) ale súčasne v okamihu stretu so zdatným veriacim diskutérom namiesto uznania a priznania si vedomostných medzier to maskujú krútením hlavou.Mrknite sa na satanistický portál pod uhladením názvom ateizmus.sk, kde z času na čas sa na Váa odvolávajú a vyhľadajte si diskusie s nickom papo . Je to vzdelaný evanjelik, ktorý z toho portálu urobil miesto,kam sa chodia ateisti znemožňovať.O tom to je.
Odpušťam Vám,ak ma o to žiadate, to Vaše chvíľkové pozabudnutie, že aj baktérie sú živé.Takže kde teda veda dáva ten zlomový bod,kedy je živý človek hodný ochrany a kde už nie.(Veda, nie právo).
Prijmete názor,že zygota je živý človek,ak sa vyvíja? (človek vo význame zaradenia k živočíšnemu druhu).Súhlasíte s tvrdením bábočka admirál ako živočíšny druh je ním stále aj v podobe húsenice aj v podobe motýľa?Je teda zygpota človekom rovnako ako embryo, pubertiak a starena?