V súvislosti s demonštráciami proti karikatúram v moslimskom svete, ktoré sa miestami podobajú na organizované pogromy, treba pripomenúť, že nezávislosť spoločnosti od dogiem nie je mysliteľná bez obrazov kritizujúcich, napríklad, v rámci svetonázorov aj hocktoré náboženstvá a cirkvi. Karikatúry sa v Európe objavili veľmi skoro po Gutenbergovom vynájdení kníhtlače a v dobách reformácie, sedliackych vojen a tridsaťročnej vojny zažili svoj prvý rozkvet. To sa už vyskytovali aj ilustrácie textov, kritizujúcich občiansku aj cirkevnú vrchnosť a cirkevná cenzúra nedala na seba dlho čakať. Po nej prišla aj svetská cenzúra.

Predpokladám, že aj u nás majú antiklerikálne karikatúry (v pomerne miernej podobe) iste sto, ak nie viac rokov a do intelektuálnych kruhov prenikali najmä po revolúcii rokov 1849/49 zo západnej Európy osobným stykom s cudzinou a dovozom tlačeného slova. Ešte pred nedávnom patrili nesloboda tlače a zákon zakazujúci zlorečenie za Slovenského štátu do ďalekej minulosti, no dnes sme svedkami pokusov o oživenie týchto totalitných zákonov. Preto treba dávať veľký pozor, čo zo svetového diania nájde u nás otvorené uši a prípadný súhlas na javiskách svetového diania. 7. februára 2006 hlásil „Spiegel.online”:

 „Arabské štáty sa chcú vo veci sporu o karikatúry obrátiť na Organizáciu spojených národov  so žiadosťou, aby tieto vyniesli rozhodnutie, že ‘urážlivé útoky na náboženské presvedčenia’ majú byť zakázané – čo je veľmi široké pole”.

Trvalo storočia, kým si karikatúra v rámci slobody myslenia vybojovala právo kritizovať bez urážky. Preto možno v dnešnej situácii zaujať jasné stanovisko bez kolísavého Áno-Ale:

Sme rozhodne proti akémukoľvek obmedzovaniu slobody myslenia, umenia a tlače z dôvodov ohľadu na náboženské dogmy (Groschopp).