Symbolom evolúcie je jednoduchá ilustrácia pozostávajúca zo šiestich postáv. Vzadu je postava podobná opici, prikrčená a kráčajúca po štyroch. Pred ním je podobne vyzerajúca postava, no kráča po dvoch nohách. Tento trend pokračuje, pričom každá nasledujúca postava je o niečo vyššia, o niečo menej zhrbená a o niečo menej chlpatá, až kým na začiatku radu nedosiahnete Homo sapiens. Bezvlasý, úplne vzpriamený, s nakrátko ostrihanými vlasmi a úhľadne upravenou bradou, „Moderný muž“ odvážne kráča do budúcnosti. Okamžite rozpoznateľný a univerzálne chápaný ako symbol zobrazenia evolúcie človeka. Tento obraz je jednou z najznámejších vedeckých ilustrácií všetkých čias. Nájdete v umeleckých dielach, či vo väčšine učebníc biológie. Napriek tomu, že je žiaľ chybný. Informoval o tom portál IFL Science.
Pôvod ilustrácie
Pôvod tejto ikonickej ilustrácie sa spája s rokom 1863 a konkrétne s dielom Thomasa Henryho Huxleyho – Dôkaz o mieste človeka v prírode (Evidence as to Man´s Place in Nature). Práve v tejto knihe sa nachádza ilustrácia od Benjamina Warterhousa Hawkinsa, ktorý šokoval viktoriánsku spoločnosť obrazom kostier primátov, ktoré prechádzajú od gibonov, šimpanzov a goríl až po človeka.
Profesor viktoriánskej literatúry a kultúry na Univerzite v Leicesteri Gowan Dawson o tejto ilustrácii hovorí: „Zo všetkých ikonických obrázkov je to práve tento, ktorý ľudí pobúri, no napriek tomu stále sa používa. B. W. Hawkins je uznávaným umelcom v oblasti prírodnej histórie, ale bol proti teórii evolúcie. Bol dvakrát ženatý, čiže bigamistom, mal dve rodiny, ktoré o sebe nevedeli, takže potreboval maximum peňazí, ktoré mohol dostať. Nemohol si dovoliť odmietnuť províziu, akú mu navrhol Huxley.
Ako dodáva profesor Dawson Hawkins sa dokonca mohol pokúsiť do kresby zakomponovať antievolučné témy, „aby nenápadne podkopal úspech svojho kolegu. Gorila na slávnom obrázku vyzerá, akoby sa práve chystala spadnúť, namiesto toho, aby postupovala progresívnym spôsobom. Nuž, je to odraz Hawkinsa a jeho starej nenávisti voči gorilám. Bol to veľmi zvláštny chlapík.“
Problém ilustrácie
Na túto Hawkinsovu grafiku nadväzuje ilustrácia s názvom Cesta k Homo Sapiens, ktorá sa veľmi často označuje ako Pochod pokroku. Vytvoril ju v roku 1965 grafik Rudolf Zallinger pre knihu Prvý človek (Early Man) v edícii Knihy o čase života. Ilustráciu v plnej verzii tvorilo pôvodne 15 postáv, ktoré boli zobrazené na štyri a pol stranách (strany č. 41 až 45).
Keď však zložíte tieto strany dovnútra, zobrazí sa vám iba šesť postáv. Zloženie strán a skrátenie ilustrácie potvrdzujú aj čísla strán (dole vpravo). A práve takto skrátená ilustrácia svojim obsahom a zobrazením doslova explodovala do povedomia verejnosti sveta.
Problém s touto zjednodušenou verziou však je, že vykresľuje evolúciu ako jednorozmerný proces, ktorý postupne a predvídateľne transformuje organizmy na čoraz „lepšie“ verzie ich predkov, ktorého konečným cieľom je Homo sapiens. Evolúcia sa v tomto ponímaní stáva synonymom lineárneho pokroku. Toto je chybné minimálne v dvoch aspektoch. Evolúcia neprodukuje nové druhy lineárne; naopak je podobná stromu (kríku), s vetvami rôznych veľkostí a dĺžok, z ktorých môžu vyrásť nové vetvy alebo môžu byť odrezané záhradníckymi nožnicami vyhynutia. Evolúcia neprodukuje „lepšie“ alebo „vyššie vyvinuté“ organizmy; evolúcia produkuje druhy, ktoré sa objavia a prežijú, pretože sú výsledkom kombinácie prispôsobenia sa existujúcemu prostrediu a náhody, nie je len pasívnym hromadením „zlepšení človeka“ v priebehu času.
Život „nie je predvídateľný rebrík pokroku“. Zjednodušená verzia Pochodu pokroku znamená, že každá postava je priamym potomkom tých, ktorí sú za ňou, a predkom tých pred ňou – priama línia. Je to podobné, ako keby ste zoraďovali obrázky starého otca, vášho otca, vás a vašich synov i vnukov. Sprievodný text a časová os z pôvodnej ilustrácie v Early Man však jasne ukazujú, že to skutočne nebolo zámerom autorov. Zatiaľ čo Ramapithecus (piaty zľava) je opísaný ako „najstarší predok človeka v priamej línii“, postava hneď za ním, Oreopithecus,je len „bočnou vetvou v rodokmeni človeka“ a A. robustus, dve postavy pred Ramapitekom, „predstavuje evolučnú slepú uličku v pôvode človeka“. Okrem toho časová os nad ilustráciou ukazuje, že mnohé postavy, vrátane prvej a poslednej päťky, žili súčasne.
Čo s pochodom pokroku?
Vo verejnosti, najmä v médiách sa však všeobecne požíva a prevláda zjednodušená verzia šiestich postáv. Táto verzia kresby sa už fakticky stala (napriek spojeniu s mylnou interpretáciou evolúcie) ikonickým a najrozšírenejším obrazom evolúcie. Až tak, že je často využívaná ako podklad pre rôzne paródie či humoristické až satirické zobrazenie rôznych problémov spoločnosti alebo človeka.
Tak čo s tým? Mali by vedci zakročiť proti používaniu tohto chybného obrazu? Máme začať odstraňovať nálepky z nárazníkov áut, vyhadzovať fľaše s vodou, páliť tričká s potlačou? To zrejme nie.
Je zjednodušený Pochod pokroku nesprávny? Áno je. Ale pravdou je tiež, že žiadna vedecká ilustrácia – najmä tá, ktorú by si niekto chcel vytlačiť na tričku – nebude 100% pravdivá. Obraz pochodu pokroku sa však ukázal ako užitočný pri etablovaní evolučnej teórie v poznaní. Teraz je možné jeho interpretáciu vylepšiť od „evolúcia rovná sa pokrok“ smerom k tomu, čo mal obraz pôvodne zobrazovať. K zložitej, no pravdivej podobe evolúcie, ktorá nekončí…
p4gm3a