Claudia Kellerová
Na zmyslové radosti má v islame právo len muž; preto je načase, aby prebehla sexuálna revolúcia islamu – volá Seyran Ateş vo svojej novej polemickej knihe.
Švajčiari zakazujú minarety, Francúzi burky. V Nemecku si idú kritici islamu a kritici kritikov islamu po krku, útoky sa zostrujú a už ide o to, kto má právo na aký fejtón. V poslednom čase sa veľa hovorí o berlínskej právničke, bojujúcej za práva žien, Seyran Ateşovej, ktorá nedávno vydala knihu „Islam braucht eine sexuelle Revolution“ (asi Islam potrebuje sexuálnu revolúciu), zaoberajúcu sa sexuálnym životom moslimov. Oplatí sa čítať ju.
V téme sexuality a vzťahu pohlaví vidí autorka „najhlbšiu priepasť medzi svetmi moslimov a západného sveta.“ V moslimskom svete charakterizuje vzťah mužov k ženám nielen nerovnosť, ale aj násilie. „Silou sa potláča ženská sexualita, mladým ženám sa nasilu nanucujú starí muži, sila chráni česť mužov až po vraždu zo cti. Toto je najväčší konflikt, ktorý musíme prekonať, ak sa má dosiahnuť mier medzi moslimami na jednej strane a kresťanmi a Židmi na druhej strane,“ píše Ateşová, ktorá ako právnička už roky bráni pred súdmi v Berlíne moslimské ženy proti ich často násilným manželom; viackrát jej už pri tom išlo o život, takže vie, o čom hovorí.
Citáciami z Koránu a zbierok haditov (výrokov proroka Mohameda) predvádza čitateľovi ošklivé nástroje, ktoré si islam vymyslel v priebehu siedmich storočí na ovládnutie ženskej sexuality mužmi. Panenskosť ženy je v islame čosi priam posvätné a práve od nej závisí všetka česť muža. V manželstve sa musí žena mužovi poddať. Kým mužovi sa sľubujú po smrti večné zmyslové radosti v raji, žena (moslima) nemá ani tu na zemi právo na splnenie pohlavných túžob. Aj v Starom zákone sa dočítame, že treba ukameňovať tú, čo sa dopustila cudzoložstva. A kto ako náboženský fundamentalista chce svoju ženu nútiť k sexu, môže sa odvolať na všetky sväté písma, jedno či je žid, moslim alebo kresťan. Rozdiel je však v tom, a Ateşová na to opakovane poukazuje, že v kresťanskom a židovskom svete drakonické tresty vyšli z módy, ale v Saudskej Arábii, v Iráne a v Jemene ešte nie.
Autorka sa však zameriava v prvom rade na Nemecko. Kto sa tu ešte pridržiava náboženských zákonov, najmä ak sa tieto týkajú sexuality? Po rozhovoroch s mnohými moslimami v Nemecku a na celom svete konštatuje Ateşová, že aktuálny intímny život moslimov je asi taký, aký ho mali Nemci v 50-tych rokoch minulého storočia. Keďže vtedy mali cirkvi ešte dosť veľký vplyv na západnú spoločnosť, panovala taká prudéria, platili rovnaké obmedzenia pre sexualitu a každodenný život žien a vládla podobná dvojitá morálka ako dnes v moslimských rodinách. Ateşová nám pripomína, že v Nemecku ešte v roku 1976 mohol muž zrušiť pracovnú zmluvu svojej ženy, ak podľa jeho názoru jej práca mimo rodiny škodila rodinnému životu. Preto Ateşová žiada, aby moslimovia rovnako potlačili vplyv islamu na svoj život, ako to urobili západniari v 1968-ych rokoch vo vzťahu ku svojim cirkvám.
Samozrejme sa menej menia inštitúcie viery ako jednotliví veriaci, ktorí aplikujú náboženské predpisy na svoj život. Nemohlo by to byť tak, že mnohí moslimovia jednoducho bez vyhlasovania vojny islamu už dávno našli svoju vlastnú cestu medzi sebaurčením a náboženským poručníctvom? Že ženy nosia šatku, ale aj tak sú sebavedomé akademičky? To Ateşovej nestačí. Píše:
„Jednotlivý moslim možno zdolá svoju osobnú revolúciu, oslobodí sa od morálneho nátlaku a stane sa indivíduom vo vyslovene na pocite ‚my‘ postavenej moslimskej komunite. Ale hnutie, ktorého vysloveným cieľom by bolo zmeniť spoločenské zriadenie, zatiaľ neexistuje.“
Dejiny sa neopakujú v pomere jedna ku jednej a skúsenosti z jednej kultúrnej oblasti sa nedajú bez všetkého preniesť do inej oblasti. Autorka však nepripustí, žeby bojovníčky za práva žien v islamských krajinách došli z iným záverom ako početné Alice Schwarzerové na západe. Niektorí ľudia vravia, že sú aj vážnejšie problémy, ktoré treba riešiť. Iní sú toho názoru, že treba nechať rozhodnúť ženy, či chcú alebo nechcú nosiť šatku. Ateşová sa nakoniec prihovára za liberálne násilné obšťastnenie moslimov. Predviedol nám ho Atatürk v Turecku, keď zakázal mužom fezy a ženám radil nosiť západný odev. Zmeny sa niekedy dejú potichu. Potom zasiahnu hlbšie a trvajú dlhšie.
Preložil Rastislav Škoda
Be the first to comment on "Islam potrebuje sexuálnu revolúciu"