Laurence M. Vance

Máme tu nové imprérium a jeho globálna prítomnosť rastie každým dňom.

Kráľovstvo Alexandra Veľkého siahalo až po hranice Indie. Rímske impérium kontrolovalo keltské oblasti severnej Európy a všetky helenizované štáty okolo Stredozemného mora. Ríša Mongolov bola najväčšou ríšou v dejinách sveta a rozprestierala sa od Ázie do Európy. Byzantínske impérium trvalo od roku 395 do 1453. V šestnástom storočí siahalo Otomanské impérium od Perzského zálivu na východe do Maďarska (mal by som prekladať na Slovensko, p. p.) na severozápade a od Egypta na juhu po Kaukaz na severe. Na vrchole svojej moci vládlo Britské impérium skoro štvrtine obyvateľov sveta.

Nič z toho sa nevyrovná americkému globálnemu impériu. Americkú hegemóniu robí jedinečnou to, že nespočíva na priamej kontrole rozsiahlych území a populačných centier,  ale na globálnej prítomnosti iného druhu, ako to bolo pri okupáciách v minulosti.

Rozsah amerického globálneho impéria sa skoro nedá spočítať. Posledný Report o základniach vydaný Ministerstvom obrany konštatuje, že Ministerstvu patrí „viac ako 600 000 budov na viac ako 6 000 lokalitách a na viac ako 30 miliónoch akrov (vyše 12 000 km²). Inde sa presné číslo lokalít udáva ako 6 702, z ktorých je 115 veľkých, 115 stredných a 6 472 malých. Táto klasifikácia prekvapuje, lebo ako malé sa klasifikujú inštalácie, ktoré majú náhradnú hodnotu menej ako 800 miliónov USD.

Väčšina inštalácií je samozrejme na pôde kontinentálnych Spojených štátov, ale 96 je ich na amerických teritóriách po celom svete a 702 na cudzích územiach. Chalmers Johnson predkladá doklady, že číslo 702 je nízke a nezahrňuje inštalácie v Afganistane, Iraku, Izraeli, Kosove, Kuvajte, Kirgizsku, Katare a Uzbekistane; slušný odhad sa podľa neho blíži k tisícke.

Závratný je počet štátov s americkou vojenskou prítomnosťou. Podľa amerického Ministerstva zahraničia je na svete 192 nezávislých štátov; so všetkými okrem Butanu, Kuby, Iránu a Severnej Kórey nadviazali USA diplomatické vzťahy. Všetky, okrem Mesta Vatikánu, sú členmi OSN. Podľa publikácie Ministerstva obrany o počtoch aktívneho vojenského personálu podľa oblastí a krajov majú USA svoje vojská v 135 štátoch.

Ametrické vojská sú teda v 70 percentách štátov sveta. Priemerný Američan iste neurčí na mape polovicu týchto štátov.

Do zoznamu však treba pridať lokality ako Diego Garcia v Indickom oceáne, Gibraltar a Ostrv sv. Heleny v Atlantickom oceóne, kontrolovaný Veľkou Britániou, ale nepovažovaný za samostatný. Aj v Grónsku sú americkí vojaci a Grónsko len technicky patrí k Dánsku. Do zoznamu by sa mali vpísať Kosovo a Hong Kong, ktoré sa zatiaľ počítajú k Srbsku a Číne.

Je isté, že aj na amerických „posesiách” (prečo neuznať, že sú to kolónie? p.p.) Guam, Johnstonov atol, Puerto Rico, zverené územia Pacifických ostrovov a Panenské ostrovy, sú tiež americké vojská.  Na Guame je ich napríklad vyše 3 200.

Počet vojakov kolíše od tak málo ako 1 v Malawi do tak veľa ako 74 796 v Nemecku. V poslednej správe, vydanej vládou 30. septembra 2003, sa udáva, že v Iraku bolo 183 002 vojakov, a nešpecifikuje sa, koľko bolo z Nemecka a koľko z Talianska. Celokový počet vojakov v zahraničí k tomuto dátumu bol 252 764, ale bez vojakov v Iraku, vyslaných tam priamo z USA. Celkový počet vojenského personálu USA bol vtedy 1 434 377. To značí, že 17 % vojakov sa nachádzalo na cudzej pôde; ak pripočítame vojakov, ktorí prišli do Iraku priamo z USA, je to 25 %. Ale bez ohľadu na to, koľko vojakov máme v jednotlivých krajinách, ak ich máme v 135 štátoch, je to o 135 štátov štátov viac ako treba.

Globálne impérium USA – je ríša, na ktorú by boli bývali hrdí Alexander Veľký, cisár Augustus, Džingis Chán, Sulejman Vznešený, Justinián aj kráľ Juraj V.

Laurence M. Vance učí gréčtinu na Pensakolskom biblickom inštitúte v Pensacola, Florida

© 2004 LewRockwell.com