Ladislav Dinda sa narodil 9. januára 1916 v Štôle, okres Poprad. Bol slovenskej národnosti a evanjelik augsburského vyznania. V prvom semestri si písal krstné meno ako „Ladislaus“. Jeho otec Štefan učil v obci Štôla od roku 1908 do roku 1937.

Maturoval na Nemeckom evanjelickom reálnom gymnáziu v Kežmarku v roku 1935.

Do na VŠV v Brne sa zapísal do 1. semestra 4. 10. 1935 a do 6. semestra 7. 10. 1939. Na VŠV vo Viedni prestúpil 19. 1. 1940 zápisom do 6. semestra. Promovaný bol 4. 4. 1941.

Na jar 1941 bol prijatý do služieb Ministerstva hospodárstva a pridelený k župnému úradu v Banskej Bystrici.

Po prepade Sovietskeho zväzu Nemeckom narukoval do slovenskej armády a dostal sa na ruský front. Pravdepodobne s viacerými Štôlanmi prebehol na ruskú stranu. Vlastivedný slovník obcí na Slovensku o tom píše na strane obce Štôla:

„Niekoľko Štôlanov, ktorí počas vojny narukovali do Slovenskej armády a s ňou sa dostali na ruský front, prebehlo na ruskú stranu a domov sa vrátili s ruskými vojskami ako príslušníci 1. Čs. armádneho zboru. Patrili medzi nich Ján Pastrnák z Kúta, Ján Koky-Hlinka, Ján Koky-Brubrík a Ján Kurpáš, ktorý pochádzal z Liptovskej Lužnej, ale po skončení vojny sa oženil s Annou Ondrejčinovou a natrvalo sa usadil v Štôle.

Tu treba ešte spomenúť MVDr. Ladislava Dindu, syna učiteľa v Štôle, ktorý tiež prebehol na ruskú stranu, ale v roku 1943 ho v Minsku Nemci zajali a zastrelili. V rodnej Štôle má pamätnú tabuľu z roku 1955 a v Gomeli (Bielorusko) múzeum.“

Podrobnejšie údaje o smrti MVDr. Ladislava Dindu napísal v liste zo 6. júna 2010 MVDr. Ján Feješ:

„V roku 1942 bol ako mladý veterinár odvedený na základnú vojenskú službu a odvelený na východný front k 101. poľnému hipomobilnému pluku slovenskej armády, ktorá bojovala po boku nemeckej armády proti Červenej armáde ZSSR v Bielorusku. V januári 1943 prebehol k bieloruským partizánom a pôsobil ako ich zverolekár, ale bol aj členom partizánskej diverzantskej čaty. V lete 1943 bol pri bojovej akcii zranený a zajatý nemeckou armádou. Bol vypočúvaný, mučený a nakoniec v Minsku verejne popravený. Miesto jeho hrobu nie je známe.

Jeho hrdinstvo bolo „in memoriam“ ocenené československými a sovietskymi radmi. V rodnom dome v obci Štôla má odhalenú pamätnú tabuľu a zariadenú pamätnú izbu. V Minsku po ňom nesie názov jedna ulica a v Gomeľskom múzeu je vystavená expozícia jeho osobných vecí a údajov o jeho živote.“

Obec Mengušovce udáva s odvolaním sa na Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, 2. časť, dátum narodenia nesprávne ako 1. 6. 1912 a rok smrti tiež nesprávne ako 1945. Na imatrikulačných listoch je dátum narodenia opakovane vlastnoručne 9. 1. 1916.

Udalosť pri Minsku sa mohla stať len v roku 1943, pretože koncom októbra 1943 bola slovenská Zaisťovacia divízia presunutá do Talianska ako Technická brigáda.

Ladislav Dinda bol druhý slovenský veterinár, ktorý padol na východnom fronte na strane napadnutého. Prvý bol v roku 1942 na strane útočníka Fabián Roman.

Pozri tab. 3 a tab. 7.