Podľa prieskumu konzorcia pracovísk Sociologického ústavu a Ústavu politických vied SAV, Filozofickej a Prírodovedeckej fakulty Komenského univerzity pod názvom Generácie a viera prezentovaného minulý týždeň (21. novembra 2024) došlo medzi rokmi 2014 až 2024 k výraznému nárastu podielu tých, pre ktorých je najlepším modelom vzťahu štátu a cirkví úplná odluka. Zároveň je vidieť aj zásadný pokles tých, ktorí sa pred desiatimi rokmi k otázke nechceli alebo nevedeli vyjadriť. Úplnú odluku cirkvi od štátu podporuje až 42,25 % respondentov, čo predstavuje nárast až o 11 % oproti výskumu spred 15 rokov.
Rovnaký trend je aj pri otázke zmeny spôsobu financovania cirkví, štát by nemal naďalej platiť platy kňazov a biskupských úradov, kde občania Slovenska preferujú model, podľa ktorého by cirkvi mali žiť iba z výnosov zo svojho majetku a milodarov – 30 % a poukazovaním časti dane, bez toho, aby to znížilo čistý príjem – 11,5%, pričom ďalších 7,6 % je ochotných prispievať na činnosť cirkví, aj keby im to znížilo ich čistý príjem. Za zachovanie financovania cirkví zo štátneho rozpočtu ako doteraz je len 27,4 % občanov.

„Medzi rokmi 2014 až 2024 došlo k výraznému nárastu podielu tých, pre ktorých je najlepším modelom vzťahu štátu a cirkví úplná odluka. Zároveň je vidieť aj zásadný pokles tých, ktorí sa pred desiatimi rokmi k otázke nechceli alebo nevedeli vyjadriť“, komentoval tieto zistenia sociológ Miroslav Tížik v tlačovej správe k výskumu Generácie a viera 2024. Zdroj: Sociologický ústav SAV.

Tieto názory však súčasné vedenie Ministerstva kultúry Slovenskej republiky úplne ignoruje. Naopak predložilo na rokovanie vlády a potom Národnej rady návrh zákona, ktorým sa pomerne radikálne každoročne navyšuje suma určená pre cirkvi. Napriek tomu, že ide o peniaze všetkých občanov sa o otázke finančnej podpory činnosti cirkví nediskutovalo verejne, ale utajene len s predstaviteľmi cirkví. Logicky práve cirkvi iniciovali tento krok, pretože z týchto peňazí žijú! Ako však ukazujú výsledky spomínaného výskumu návrh novely zákona ide proti názoru väčšiny obyvateľov Slovenska!
Aj zákon o finančnej podpore činnosti cirkví a náboženských spoločností z roku 2019 bol pripravovaný, bez verejnosti. V návrhu zákona sa hovorilo o troch rokoch práce komisie, v materiály pre vládu predkladatelia zákona hovorili už len o dvoch rokoch a realita je, že komisia sedela naposledy 25.5.2016 a nedohodla sa na ničom. Samotné Ministerstvo kultúry nám na naše otázky podľa zákona 211/2000 Z. z. odpovedalo, že v roku 2017 a 2018 komisia nezasadala. Verejnosť bola z celej diskusie o zákone a jeho prípravy úplne vylúčená. To isté platí aj pre túto novelu zákona. Pripomienkovanie počas legislatívneho procesu je len formálne splnenie povinnosti dať verejnosti možnosť vyjadriť sa, nie diskutovať s verejnosťou o celej problematike.

Navrhovaná zmena zákona z roku 2019

Trojnásobné reštitúcie cirkevného majetku boli pôvodne realizované ako podklad pre prechodné obdobie na úplnú finančnú odluku cirkvi od štátu. Dnes platný zákon ide presne opačnou stranou. Problém je v tom, že platný zákon č. 370/2019 Z. z. o finančnej podpore činnosti cirkví a náboženských spoločností je vecne zlý a zakladá pre štát budúce problémy! Platný zákon stanovil prvý krát nielen NÁROKOVATEĽNOSŤ, ale aj KONKRÉTNU VÝŠKU PRÍSPEVKU od štátu. Štát podľa platného zákona nehradí platy duchovných a náklady na činnosť ústredí cirkví, ale PRISPIEVA na celkovú  ČINNOSŤ cirkví, v tom aj na náklady spojené s výkonom ich činnosti v postavení zamestnávateľa – teda platy. VÝŠKU PLATOV DUCHOVNÝCH a pracovníkov ústredí však URČUJÚ samotné CIRKVI, nie štát! Preto argument nízkych platov je problémom cirkví a nie štátu. Ony rozhodujú o spôsobe použitia príspevku na činnosť zo strany štátu a použití svojich financií, na čo konkrétne použijú príspevok.

„Za posledných vyše 15 rokov sa posilnila predstava, že cirkvi a náboženské spoločnosti by mali žiť iba z vlastných výnosov a milodarov, teda predstava o samofinancovaní. V súčasnosti je to už najrozšírenejší názor,“ zdôraznil sociológ Miroslav Tížik v tlačovej správe k výskumu Generácie a viera 2024. Zdroj: Sociologický ústav SAV.

Predložený návrh zmeny výpočtu znamená nárast pridelených príspevkov oproti predchádzajúcemu modelu v roku 2025 o 8 %, čo v absolútnej rovine predstavuje rast o 3 395 833 €, v roku 2026 už o 18 %, čo je absolútne nárast príspevku o 9 197 252 € a v roku 2027 až o 34 %, čo predstavuje absolútne nárast až o 17 745 939 €. Len za tri roky je to nárast o 34 % oproti pôvodnému vzorcu výpočtu výšky príspevku. A to je potrebné zdôrazniť, že tento návrh nie je obsiahnutý v predloženom návrhu štátneho rozpočtu na roky 2025-2027. Kde to skončí?
Ak je nevyhnutné konsolidovať verejné financie a preto u väčšiny zamestnancov vo výkone prác vo verejnom záujme nedochádza k rastu (valorizácii) platov (načo je teraz viazaný rast štátneho príspevku pre cirkvi) prečo sa mení spôsob výpočtu príspevku pre cirkvi jeho naviazaním sa na minimálnu mzdu a jej rast? Bol to predsa návrh samotných cirkví, aby výška ich príspevku bola viazaná prioritne (80 %-ami) na rast platov zamestnancov vykonávajúcich práce vo verejnom záujme! Odpoveď je jednoduchá: Je to len preto, že minimálna mzda rastie podstatne rýchlejšie ako platy zamestnancov vykonávajúcich práce vo verejnom záujme! Je korektné či správne a účelné takto rozdielne pristupovať k občanom štátu?

Štát podporuje cirkvi 250 miliónmi eur ročne

Aj Základná zmluva (s Vatikánom, teda s katolíckou cirkvou) a prezidentská zmluva (s protestantskými cirkvami) hovoria o podpore štátu aktivitám cirkví, nie o financovaní kňazov a biskupských úradov. Okrem toho už dnes štát široko podporuje osobitne aktivity cirkví, napr. v ozbrojených zložkách štátu, u hasičov, i v Horskej službe, v školstve či v zdravotníctve, v sociálnej oblasti, vo vzdelávaní, výchove a kultúre, v STVR výrobu a vysielanie náboženského vysielania. Nedaní a neregistruje cirkvám zbierky, štólové poplatky (za krst, svadbu, pohreb a pod.), dary, odpúšťa miestne dane z nehnuteľností (ktoré štát za seba a svoje inštitúcie obciam platí) – už to predstavuje podporu v stovkách miliónov (kvalifikovaným odhadom 200-250 € miliónov ročne). Cirkvi a ich organizácie či nadácie rovnako využívajú možnosť získania 2 (3) % z daní. Cirkvi teda využívajú slobodne všetky možné formy a možnosti financovania svojej činnosti.
Z čoho vyplýva povinnosť štátu financovať platy kňazom a biskupom, a prevádzku cirkevných ústredí? Okrem toho zmiešavanie účelu použitia finančného príspevku na rôzne oblasti činnosti cirkví podľa platného zákona a poukazovanie ďalších finančných zdrojov zo štátneho rozpočtu na to isté, vytvára chaos a znemožňuje celkový prehľad o výške finančnej podpory cirkvám zo strany štátu. Vzniká tak priestor na ďalšie otázky: Prečo štát takto podporuje len činnosť cirkví a nie aj iných necirkevných subjektov? Ide o vedomú pozitívnu diskrimináciu cirkví a narušovanie princípu rovnosti v právach a dôstojnosti, článok 12. Ústavy SR?

Špecifiká a zahmlievanie v zákone o finančnej podpore cirkví

Zákon o finančnej podpore činnosti cirkví zobral ako východiskový bod financovania cirkví rok 2019 so všetkými jeho špecifikami. Do celkového príspevku cirkví započítal trom jednotlivým cirkvám príspevok na činnosť ústredí charity (uvedené údaje sú z roku 2019 – katolíckej – 2 397 006 €) alebo diakonie (evanjelickej – 216 022 € a reformovanej – 41 019 €), ostatným však nie, prečo? Podobne do príspevku katolíckej cirkvi započítal aj príspevok na činnosť Konferencie biskupov Slovenska (198 964 €) a Konferencie vyšších predstavených ženských i mužských reholí (573 480 €). Evanjelickej cirkvi a. v. pôvodne pripočítal k rozpočtu aj ročné náklady na prevádzku Ekumenickej rady cirkví SR (74 238 €). Dnes sa však táto položka vykazuje samostatne. Kto zmenil platný zákon a prečo štát nepodporuje rovnako charitatívnu a sociálne prácu iných cirkví?
Okrem toho aj prerozdeľovanie nárastu príspevku podľa počtu veriacich je ďalším problémom. V praxi to znamená, že postupne percentuálne z celkovej sumy podiel Rímskokatolíckej cirkvi medziročne narastá a ostatným cirkvám postupne klesá. V absolútnej rovine však Katolíckej cirkvi za päť rokov narástol príspevok štátu v roku 2024 o 10 033 731 €, Novoapoštolskej cirkvi vzrástol príspevok až (!) o 59 €.
Pre získanie prehľadu o jednotlivých cirkvách, počte ich veriacich, celkovom i pomernom z len z cirkví poberajúcich príspevok od štátu, výške tohto príspevku za rok 2024 a prepočet výšky príspevku na 1 veriaceho danej cirkvi prikladáme tabuľku s uvedenými údajmi. Ich analýza vypovedá o doteraz napísanom.

Cirkvi v tabuľka sú zoradené v poradí podľa výšky sumy štátneho príspevku v € na 1 veriaceho. Pre porovnanie výšky príspevku si všimnite aj počet veriacich podľa sčítania obyvateľov v roku 2021. Červenou farbou sú uvedené cirkvi, ktoré odmietli prijímať príspevok štátu na svoju činnosť. Zdroj: Spoločnosť Prometheus.

Do roku 2019 bol spôsob financovania cirkví vraj založený na počte duchovných. Kto o tom rozhodol? Kto určoval potrebný počet duchovných pre jednotlivé cirkvi? Tento spôsob prerozdelenia príspevku zákon neurčoval a toto riešenie bolo nad rámec znenia starého zákona. Štátne orgány však môžu robiť len to, čo im zákon predpisuje, nie konať podľa voľnej úvahy – vedome obchádzať či porušovať ústavný príkaz conditio sine que non.
Podľa každoročne zverejňovanej celosvetovej štatistiky Katolíckej cirkvi (vydávanej Agenzia Fides) v roku 2022 na jedného katolíckeho duchovného pripadalo v Európe 1 812 veriacich. Na Slovensku pripadá podľa cirkevnej štatistiky na jedného katolíckeho duchovného 1 166 veriacich, čo je o tretinu menej ako je priemer v Európe. Ak by sme počítali počet veriacich na jedného duchovného cirkví, ktoré prijímajú príspevok na činnosť od štátu tak na jedného duchovného pripadá len 687 veriacich. Naozaj potrebujeme toľko kňazov? A potrebujeme ich aj v armáde, polícii, colníkov, hasičskom zbore, horskej službe, školách, sociálnej sfére, nemocniciach, televízii a rozhlase?
Súčasný stav zákona o finančnej podpore cirkví je nespravodlivý, netransparentný, nesolidárny. A to predložená novela nerieši. Finančná hodnota jedného veriaceho pri cirkvách s približne rovnakom počte veriacich je veľmi rozdielna a preto nezdôvodniteľná.
Nik a nič nezdôvodňuje prečo má Cirkev bratská má za jedného veriaceho 97 € a početne porovnateľná Cirkev adventistov siedmeho dňa len 17 €. Prečo Evanjelická cirkev a. v. pri počte 286 907 veriacich má ročný príspevok vo výške 5 654 679 € a Gréckokatolícka cirkev pri počte 218 235 veriacich má ročný príspevok vo výške 5 572 405 €? Vo vyjadrení na 1 veriaceho to predstavuje pomer 26:20 € v neprospech Evanjelickej cirkvi.

Porovnanie faktov

Čím sú odôvodnené uvedené čísla? Ak chceme zhodnotiť na efektívnosť ich činnosti podľa počtu základných obradov tak pri piatich najväčších cirkvách počet cirkevných krstov detí klesol v roku 2022 na 83,47 % oproti roku 1996, keď to bolo za posledných 30 rokov najviac, až 98,22 %. Počet cirkevných pohrebov klesol na 77,99 % oproti roku 1996, keď cirkevných pohrebov bolo 90,36 % zo všetkých pohrebov. A počet cirkevných sobášov v roku 2022 predstavoval len 44,43 % zo všetkých sobášov na Slovensku oproti roku 1996 ich podiel bol až 77,82 %.

„Silnejúci názor, že cirkvi by mali fungovať na princípe samofinancovania je nutné spojiť s nie rastúcou a stále nízkou podporou na činnosť cirkví prispievať daňovým odvodom. V prípade ak by bola použitá časť daní na financovanie cirkví bez toho, aby znížila čisté príjmy je vidieť, že medzi tými, ktorí sú platcami daní dlhodobo dominuje neochota prispievať na cirkvi a táto neochota je rastúca a v súčasnosti je to už takmer polovica populácie“, vysvetľuje sociológ Miroslav Tížik v tlačovej správe k výskumu Generácie a viera 2024. Zdroj: Sociologický ústav SAV.

Podľa výsledkov sčítania obyvateľov cirkvám, ktoré poberajú finančný príspevok od štátu za 20 rokov (roky 2001 a 2021) klesol počet veriacich o 832 633, z 4 481 811 na 3 649 178, čo predstavuje percentuálnu stratu vo výške 18,58 %. Na druhej strane za rovnaké obdobie im príspevok štátu vzrástol o 32 479 693 €, z pôvodnej sumy vo výške 19 497 145 € na 51 976 838 €, čo predstavuje nárast o 267 %. Podľa predloženej novely zákona v roku 2025 budú cirkvi dostávať až 63 707 736 € (nárast oproti roku 2001 o 327 %), v roku 2027 to až 78 917 246 € (nárast o neuveriteľných 405 %). OKREM TEJTO SUMY DOSTÁVAJÚ CIRKVI ROČNE z ostatných kapitol štátneho rozpočtu ĎALŠÍCH viac ako 200 MILIÓNOV EUR.
ZÁVER z týchto údajov i z prezentovaného výskumu Generácia a viera je jednoznačný: Napriek všetkým výhodám cirkví v Slovenskej spoločnosti KLESÁ SPOLOČENSKÁ OBJEDNÁVKA ČINNOSTI CIRKVÍ, napriek tomu NAOPAK neustále RASTIE FINANČNÁ PODPORA zo strany ŠTÁTU!
Včera, v pondelok 25. novembra, predložená novela zákona o finančnej podpore cirkví na Výbore pre kultúru a médiá Národnej rady Slovenskej republiky prešla pomerom hlasov 8:3.  Zástupcovia Spoločnosti Prometheus mali možnosť vystúpiť na výbore s príspevkom v dĺžke až 3 minúty. Napriek tomu svojim vystúpením vyvolali pomerne veľkú diskusiu. Naše argumenty uvedené aj v tomto článku neuspeli. Totiž, predložená novela zákona je realizáciou záväzku Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky na roky 2023-2027?!
Toto politické rozhodnutie sa nedá podložiť faktickými dôvodmi. Politické rozhodnutie bolo urobené mimo verejnosti, kabinetne bez reálneho zdôvodnenia. Financovať cirkvi budú zo svojich daní všetci veriaci, aj sekulárni (nenáboženskí) občania. Rozhodnutie, ktoré bolo urobené za nich a bez nich. Prečo štát nefinancuje rovnako aktivity a činnosť sekulárnych občanov? Článok č. 12. ústavy našej ústavy je v praxi prelomený, občania Slovenskej republiky nie sú si rovní v právach a dôstojnosti. Matéria zákonov i Ústavy sa nenapĺňa a zákony i Ústava sa stávajú len deklaráciou. Aj realizáciou predloženej novely o finančnej podpore činnosti cirkví štát vedome diskriminuje svojich občanov bez náboženského vyznania – sekulárnych občanov.

Titulná fotografia, zdroj: www.pexels.com, autor Jonathan Borba