v knihe McKinsey kommt (2003)

Ešte v päťdesiatych rokoch 20. storočia hlásal pápež Pius XII.: Omyl nemá právo na existenciu a propagandu! Nebola to veta tesne na hranici inkvizície? Veď mýliť sa je ľudské, omyl je súčasť ľudskej podstaty. Až jeho nástupca Ján XXIII. uznal slobodu náboženstva za základné ľudské právo. – Týždenník Spiegel, 1. 6. 1998.

Naša demokracia trpí na ťažkú vrodenú chybu: určuje len štátny, nie aj hospodársky poriadok. Demokracia zahŕňa v sebe rovnosť práv. Občianky a občania sú však dnes rovní len pred štátnymi zákonmi; pred tzv. „zákonmi” kapitalistického hospodárskeho poriadku sú až krikľavo nerovní. Tu nerozhoduje väčšina, ale vlastníctvo. Preto je naša občianska demokracia od samého začiatku len polovičná. A aj táto polovica sa očividne roztápa, čím väčšmi nedemokratická ekonomika dominuje demokratickú politiku. – Arnold Künzli v Basler Zeitung 29.9.1996.

Zároveň so svetovými trhmi vzniká nová globálna vrstva pánov, ktorí majú nad ostatnými ľuďmi takú moc, ako mal kedysi veľkostatkár nad svojimi bírešmi. Čo boli za feudálnych čias delenia dedictiev a dynastické manželstvá, to sú v epoche globalizovaných trhov fúzie a predaje firiem: za noc sa zmení panstvo. Keď robotníci firmy Boehringer prišli v pondelok skoro ráno nič netušiac po strávení víkendu do továrne, našli na bráne posledné vydanie závodného časopisu s privítaním: Vitajte u firmy Roche! Tak sa volá nový majiteľ, ktorý ich kúpil pred pár hodinami. Ľuďom nemožno zreteľnejšie povedať, že v hre veľkých peňazí nemajú hlas. (Musia sa s tým robotníci zmieriť?) – Konrad Adam vo Frankfurter allg. Zeitung, 18.9.1999.