Rastislav Škoda

Hneď pri prameni teizmu (mnoho- či jednobožstva) vznikol ateizmus (bezbožstvo či bezbožníctvo), keď grécky filozof Protagoras už asi r. 415 p. n. l. veľmi moderne konštatoval, že existencia bohov sa nedá dokázať.

Obidva názory na existenciu božstva žili vedľa seba okolo 3 000 rokov v takom mieri, že teizmus vládol – aj v podobe kráľov a cisárov z božej milosti, či mogulov, kalifov, pápežov a mulláhov; okrem nich vtedy aj dnes bohatých. Prežívanie ateizmu v celej tej dobe sa dá nazvať len živorením, napríklad v kruhoch rímskych intelektuálov.

Až v dobe osvietenstva sa po storočiach krvavých sociálnych a náboženských konfliktov myšlienkové plody renesancie ozvali hromadným výrokom humanistov, že dlho po smrti ostatných bohov umrel aj Boh.

Od tých čias sa stalo zvykom myslieť nábožensky, t.j. veriť v boha a všetko (alebo aj nie všetko), čo s tým súvisí; alebo rozmýšľať vedecky, t.j. uznávať len existenciu fyzikálnej matérie, resp. energie.

Rozchod vedy s náboženstvom

Vedcov, predovšetkým prírodovedcov, prestala zaujímať otázka existencie Boha najmä potom, čo Kant (okolo r. 1790) vyvrátil argumenty v jej prospech. Teológovia neprišli od tých čias s ničím novým. Pokus anglického kňaza Paleya, ktorý r. 1804 uverejnil historku o hodinárovi, ktorá mala dokazovať existenciu Stvoriteľa, bol len premaskovaním Aristotelovho prvého hýbateľa; znela: Ak nájdete na lesnej ceste hodinky, nemôžete ich považovať za výtvor prírody. Musíte sa vybrať hľadať ich plánovača a tvorcu.

Našiel ho Darwin, ale nemá podobu zosobneného, personifikovaného boha, teda najvyššej bytosti s ľudskou tvárou.
Darwin podal ucelený pohľad na vývoj druhov oslobodený od náboženských predstáv svojej aj predchádzajúcich dôb. Druhy podľa neho vznikajú dlhotrvajúcim procesom prírodného výberu; nie sú nemenné, pretože podliehajú neúprosným prírodným zákonom v tvrdej konkurencii s ostatnými organizmami.

Svoje myšlienky a hypotézy odvodzuje Darwin z rozsiahleho terénneho výskumu od súostrovia Galapágy cez Južnú Ameriku a Oceániu až po anglický vidiek. Overuje ich na základe poznatkov z botaniky, zoológie a geológie.

Najvášnivejšie polemiky sa vedú v USA

Myšlienky evolúcie vyvolali vášnivé polemiky, ktoré neutíchajú ani dnes.

Spojené štáty sú náboženský štát – založili ich protestantskí nespokojenci, puritáni, utekajúci pred náboženskou neslobodou z Anglicka. V USA došlo v dvadsiatych rokoch minulého storočia pri tzv. opičom procese v Daytone k prvému vážnemu verejnému stretu medzi vedcami a biblickými fundamentalistami v otázke vzniku človeka: stvoril Boh Adama a Evu osobitne, či sa človek vyvinul v priebehu miliónov rokov v rámci vývoja živej prírody, ako to predpokladal Darwin? Kresťanský názor dostal názov kreacionizmus, náuka o viere v stvorenie; vedci definovali evolučnú (vývojovú) teóriu ako sled náhod a nevyhnutností na základe prírodných zákonov, platných vo fyzike a chémii. Hoci učiteľ Scopes, ktorý učil, že ľudia sa vyvinuli zo spoločných predkov človeka a opíc, mal zaplatiť pokutu sto dolárov, pred súdom, vo verejnosti a vo vedeckom svete vyhrala evolučná teória na celej čiare – a vyše pol storočia bol na západnom fronte pokoj.

Koncom osemdesiatych rokov sa v USA pustili do vylepšovania kreacionizmu miesto teológov intelektuáli: Najprv právnik Johnson knihou Spor o Darwina (Darwin on Trial, 1991) spochybnil evolučnú teóriu a potom prišiel chemik Behe s nezjednodušiteľnou zložitosťou (neredukovateľnou komplexnosťou) určitých vecí a javov. Ide o argument starého dáta, že niektoré zložité orgány môžu fungovať len ako celok, kým po odstránení čo aj len jedinej z jeho súčiastok sa stanú nefunkčné. Nemohli sa postupne vyvíjať skladaním častí, museli vzniknúť naraz ako funkčný celok. Príkladmi boli pasca na myši, ľudské oko a zrážanlivosť krvi, posledné dve stvorené Bohom. Neosvedčili sa.

Vznik myšlienky o inetigentnom dizajne (návrhu)

Vytvorila sa aj skupina akademicky vzdelaných intelektuálov, ktorí tvrdia, že nevychádzajú z náboženských pozícií a biblie; akceptujú dôkazy o veku vesmíru a čiastočne uznávajú evolúciu. Charakterizuje ich poukazovanie na medzery v porozumení evolúcii a na akési nedostatky darvinistického prístupu, ktorý – podľa nich – nestačí na vysvetlenie celej evolúcie, a preto je potrebné hľadať alternatívu pre medzery. Tou môže byť len zásah, resp. najmenej tri opakované zásahy inteligentného návrhára, plánovača, dizajnéra (odtiaľ medzinárodne zaužívaná skratka ID pre inteligentný dizajn aj pre inteligentného dizajnéra), ktorým však nemusí byť osobný kresťanský boh, ale mohol by ním byť aj nejaký mimozemšťan. V Seattle v USA založili prívrženci ID – volajme ich ID-isti (vyslov ajdíisti) výskumný ústav DI – Discovery Institute (Ústav objavov), ktorý má ich predstavy dokladať a šíriť. (K tým trom nevyhnutným zásahom dizajnéra, po našom Stvoriteľa: pri veľkom tresku, pri prvej bunke a pri stvorení Adama …).

Ešte pred nedávnom zdôrazňovali kreacionisti „nezjednodušiteľnú zložitosť“ oka, no dnes už ID-isti o tom nehovoria, pretože to je pomerne ľahko vyvrátiteľný argument. Zato sa opierajú o chémiu, genetiku, matematiku aj informatiku. Modernizujú sa a používajú čoraz zložitejšiu, pre laika bez odborných vedomostí dosť ťažko vyvrátiteľnú argumentáciu.

Miesto veľkého oka majú ID-isti najnovšie len pri tisícnásobnom zväčšení viditeľné pohybové orgány baktérií, bičíky; tie sa vraj nemohli vyvinúť, tie museli byť naplánované a stvorené. Pre svoju drobulinkosť? Pre mňa tento rozdiel medzi mikroskopicky malým a makroskopicky veľkým vôbec neplatí; celý život som hľadel do mikroskopu a pozoroval a manipuloval bunky a mikroorganizmy. Chirurgovia voľakedy narábali len s nožom a nožnicami, dnes pod mikroskopom riadia laserový lúč a necítia sa inteligentnými dizajnérmi.

ID-isti operujú vedecky vyzerajúcimi vetami typu „evolučná teória nevie vysvetliť digitálnu informáciu zakódovanú v DNA a RNA“, ktoré pôsobia na laikov, ale odborník ich šmahom odmietne: táto informácia je zodpovedná za tvorbu bielkovín, stavebných kameňov každého organizmu v priebehu celého vývoja živej prírody od najjednoduchších organizmov až po najzložitejšie. Tak, ako je jeden meter v celom vesmíre jeden meter na meranie dĺžky – čo k tomu dodávať? – tak platí pre všetky organizmy, že DNA určuje, čo z čoho a ako vzniká; to je viac, ako predstava, že z pôdy zeme urobil Boh Adama a z jeho rebra Evu.

Vyhlásiť evolúciu za spôsob tvorenia nie je čestné

ID-isti vyzdvihujú do neba biológa Jonathana Wellsa, že – básnicky povedané – znehodnotil 13 ikon (svätých obrázkov) darvinizmu; odborne povedané – vraj vyvrátil 13 tvrdení darvinizmu. Podľa toho, ako to vyzerá vo svetovej vedeckej komunite, nevyvrátil ich. Okrem už dávno veriacich nepresvedčil mnohých o existencii návrhára a stvoriteľa. Jeho kniha Ikony evolúcie (Icons of Evolution, 2000) sú samé útoky na evolúciu, ale neponúka sa nijaký alternatívny spôsob vzniku nových foriem – okrem fígľa, že sa evolúcia vyhlási za spôsob tvorenia – ale to nepovažujem za čestné.
Pokúsme sa vžiť sa do situácie kreacionistov: čo majú v rukách miesto odmietaných 13 evolučných teórií? Napr. miesto úvahy o prapolievke, prvých oceánoch, vtedy ešte bez života (prvá z ikon): Bola tá polievka iná? Reakcia prebiehala pri inej teplote a tlaku, v inej atmosfére? Wells nič takého nenavrhuje. Len pozbieral pripomienky, úvahy, námietky a kritiky vedcov, ktorí sa problémom prapolievky zaoberajú bez toho, žeby o jej existencii pochybovali; teóriu o prapolievke zdokonaľujú. No Wells žiada, aby sme sa študentom priznali so svojou nevedomosťou a nezavádzali ich predstavou, že Miller-Ureyove pokusy naznačujú, ako mohli vzniknúť základné prvky života na včasnej Zemi. Pripadá vám to vhodné ako príprava pre budúceho biochemika?

Rodokmeň vývoja rastlín a živočíchov (ikona dve) vraj nie je platný, pretože vývoj organizmov nemá podobu košatiaceho sa stromu, ale kríka, húštiny alebo až trávnika a o nejakej postupnosti nemôže byť reč, keďže 5/6 organizmov vzniklo naraz v čase kambrickej explózie pred okolo 500 miliónmi rokov. Wellsovi chýba dôkaz, že dvanásť živočíšnych kmeňov, ktoré sa naraz objavili v ére kambria, pochádzalo z jediného spoločného kmeňa predkov. No z čoho iného sa mohli vyvinúť, ak nie z toho, čo bolo predtým? Pripúšťa Wells iný kmeň s celkom inou genetickou charakteristikou? Tej niet. Wells namieta, že pri „kambrickej explózii“ nestačí evolučná teória na vysvetlenie náhleho vzniku veľkého počtu nových kmeňov a druhov organizmov; bolo by to vraj vyžadovalo „taký masívny príliv a hierarchické usporiadanie informácií, že to prekračuje tvorivú kapacitu mechanizmu mutácie a výberu v takom krátkom čase“. No evolučným biológom sa desiatky miliónov rokov nevidia „takým krátkym časom“ a majú dôkazy, že evolučná teória nevyžaduje vždy pomalú akumuláciu malých zmien, ale že existujú rýchlo pôsobiace malé zmeny v génoch, ktoré môžu postihnúť stavbu tela a viesť k podstatným zmenám tvaru orgánov.

Pri klamstvách kreacionistov sa evolucionisti rozzúria

Haeckel svoje obrázky embryí rozličných zvierat (ikona tri) nakreslil tendenčne, aby sa na seba väčšmi podobali, prikrášlil ich – hanba mu, ale čo na tom? Ak porovnáme presné obrázky zárodkov rôznych druhov, nenájdeme na nich nič podobné až identické? Nemajú aj ľudské embryá niečo veľmi podobné zárodočným rybacím žiabram? Wells cituje vo svoj prospech niekoľko starších aj novších embryológov, no evolucionista môže citovať stokrát viac zástancov názoru, že ontogenéza, embryonálny vývoj, je opakovaním fylogenézy, vývoja živočíchov. A obžaloba veľkého evolucionistu Goulda z podvodu, že hoci o Haeckelovej neserióznosti vedel, nevyšiel s tým na verejnosť, je bohapustá lož, lebo Gould to publikoval v jednom svojom bestselleri dvadsať rokov prv, než sa to stalo predmetom verejného záujmu. (Neodsudzujte ostrý výraz: mnohí evolucionisti sa pri klamstvách ID-istov rozzúria.).

Podľa Wellsa embryonálny vývoj svedčí, že rôzne triedy stavovcov „nevznikli zo spoločného predka, ale majú vlastný pôvod“. Ja tú vetu čítam tak, že podľa Wellsa stvoril Boh každú triedu stavovcov osobitne a striasa ma pri pomyslení, aké by to malo dôsledky pre biológiu, keby to tak bolo.

Ikona štyri: Vývoj človeka z predka spoločného so šimpanzmi a gorilami. Ľudské skameneliny označuje Wells za také zriedkavé, že sa „o ich nálezoch píše na prvých stranách novín.“ Neskutočne preháňa. To isté sa dá povedať o jeho názore, že časové rozdiely medzi jednotlivými fosíliami vývojových štádií človeka sú také dlhé, že nepripúšťajú nijaké vzťahy na základe potomstva so zmenami. No Wells vyzývavo vyhlasuje, že by ani úplnú sériu ľudských skamenelín nepovažoval za dôkaz evolúcie. Berie si na pomoc analógiu série automobilových modelov Corvette, ktoré sa rok čo rok menia a dalo by sa teda darvinovsky hovoriť o potomstve so zmenami – keby sme nevedeli, že automobily dostávajú od svojich inžinierov každoročne nový dizajn. Sled ľudských skamenelín sa teda dá vysvetliť rovnako dobre inteligentným dizajnérom ako prírodným výberom. A Wells robí záver, že keďže mutácie a selekcie prírodného výberu u ľudí sa nedajú testovať, lebo „by to bolo nepraktické a neetické“, nemajú „historky“ o vývoji ľudí väčšiu vedeckú hodnotu ako uspávanka. Nie je ňou skôr 3-riadková historka z Genezis o Adamovi a Eve?

Aký postoj majú zaujať skeptici a ateisti?

Občas si kladiem otázku, prečo vôbec sa týmito podobenstvami zaoberám. Logické uvažovanie urobilo koniec Aristotelovmu prvému hýbateľovi: ak má všetko svoju príčinu, musí ju mať aj boh; ak môže niečo existovať bez príčiny, môže to byť práve tak svet ako boh. Návrhára asi zahubí aj rozsah jeho nezdolateľných úloh; vieme už dávno, že nie je všemohúci – nevie odstrániť nespravodlivosť a nadarmo hlása lásku.

Nemôžeme sa venovať ďalším tvrdeniam kreacionistov. V Zošitoch humanistov bolo už viacero príspevkov na túto tému a v diskusii sa môžeme k niektorým vrátiť.

Aký postoj ku kreacionizmu a ID majú zaujať skeptici a ateisti? Do nedávna sme tieto myšlienkové smery chápali ako americkú kuriozitu. ID je pre niekoho prijateľnejší, ako bol biblický kreacionizmus. Šíri sa po Európe, a to aj v akademických kruhoch. Niekoľko diskusií odznelo v Čechách aj na Slovensku, ale ešte sa nevytvorili vyhranené tábory v neodbornej verejnosti.

No Katolícke noviny referovali v č. 32/2006 o knihe Jonathana Wellsa Ikony evolúcie euforistickými vetami:
„Sú vyvrátené všetky základné ikony darvinizmu, dodnes používané v učebniciach biológie“ – nepreháňate, pán Kováčik?
„Darwin vedel, že skameneliny, ktoré sa dovtedy objavili, nepodporujú jeho teóriu“ – chýbali mu niektoré, priznal to – ale odvtedy sa našli!
„Haeckelove embryá sa neskutočne odlišujú v podstatných veciach“ – ale všetky majú rybacie žiabre, či nie?
„Profesor Wells … odbornými argumentmi dokázal, že darvinizmus je dávno prekonaná teória“ – len pre veľmi malý počet odborníkov, pán Kováčik!
„Podľa Wellsa je presnosť fyzikálneho nastavenia vesmíru je na jednu milión miliárd miliárd miliárd miliárdtinu. To je číslo desať nasledované 53 nulami.“ Skontrolujte si tento nezmysel.

Treba si byť vedomý vážnosti situácie: Katolícke noviny majú desaťtisíce čitateľov a tí sa takto falošne informujú, priam ohlupujú. To je hriešna činnosť.

Rozvod nie je spôsob manželstva

Na celkom inú strunu udrel profesor Krempaský v nábožnej knihe Veda verzus viera, keď akceptoval z USA importovaný oxymoron „evolúcia je spôsob kreácie nášho sveta“ – to si treba nechať rozísť na jazyku – „evolúcia je spôsob stvorenia“. Pre mňa to znie ako „rozvod je spôsob manželstva“. A Krempaský to rozoberá sťa skúsený evolucionista: „Evolúcia ako spôsob kreácie nášho sveta sa stala uznávanou doktrínou nielen svetskej, ale aj cirkevnej hierarchie. Jej základom sú univerzálne platné prírodné zákony, ktoré … zapríčiňujú spontánne generovanie nových kvalít.“ Keby došlo k diskusii, mal by univerzitný profesor ťažkosti s definíciou pojmov kreácia a evolúcia – ak, pravda, vylúčime, že veriť a povedať sa dá hocičo. Ako by však diskutoval so spomínaným prof. Wellsom? Obidvaja sú kreacionisti či ID-isti, ale o kreácii majú diametrálne rozdielne názory. Tak ako ja nazýva Wells „darvinovský kreacionizmus“ (nepripomína Vám to „stvorenie evolúciou“?) oxymoronom a rovnakým nezmyslom, ako by bol „koperníkovský geocetrizmus“ (na s. 80).

Nie všade sa píše nerozumne.

List šestnástich vedcov

16. júna 2006 poslalo 16 vedcov, ktorí prispeli do zbierky „Inteligentné myslenie: veda verzus hnutie Inteligentného dizajnu“ všetkým 500 členom amerického kongresu list tohto znenia:

„Ako autori a vydavatelia knihy Inteligentné myslenie Vám posielame jej exemplár v nádeji, že zoberiete do úvahy jej obsah. Pojednáva o „inteligentnom návrhu“, najnovšej forme kreacionizmu. ID je hnutie, ktoré ohrozuje vedeckú výchovu a tým americké ekonomické prvenstvo a dôveryhodnosť vo svete.

Sudca John Jones III., do kostola chodiaci republikán, menovaný na svoj post samotným prezidentom Bushom, prišiel k názoru, že učiť túto doktrínu vo verejných školách znamená jednak zlé vzdelávanie, jednak protiústavné porušenie Prvého dodatku k našej ústave. Poradca prezidenta Busha pre otázky vedy, John H. Marburger, sa vyslovil, že „evolúcia je základný kameň modernej biológie a ID nie je vedecká koncepcia.“ Podobne aj významný poslanec Newt Gingrich, možno budúci prezident USA, konštatoval, že „ID nemá nič do činenia s vedou a nemá sa učiť v školách.

Rozum a zákon triumfovali na súde v Doveri, ale ID a jeho blúznivci ďalej ohrozujú americkú výchovu svojím odmietaním dôvodov pre evolúciu, ktorá je ústredným ťažiskom zjednocujúcim všetky biologické vedy a nahrádzajúc vedeckú metódu náboženskou doktrínou.

Náš štát (USA) si nemôže dovoliť subštandardné vzdelávanie vo vedách. No nedávna celoštátna previerka stavu vied prieskumom, ktorý urobilo Ministerstvo vzdelávania, ukázala už desiatku rokov trvajúcu eróziu vedeckej úrovne absolventov vyšších stredných tried. Tento problém nevyriešime tým, že zapochybujeme o vedecky dokázaných faktoch (evolúcia) a teóriách (prírodný výber) a nahradíme ich neschválenými predpokladmi založenými na náboženstve.

Spor o ID verzus evolúcia nie je vedecký spor. (Je to teologický a politický spor – pozn. prekl.) Každá vedecká inštitúcia v USA odmieta ID a zastáva sa skutočnosti evolúcie. Spor prebieha o tom, či sa majú na hodinách prírodných vied učiť sektárske náboženské názory. Väčšina teológov nižšej hierarchie bez ťažkostí prijíma evolúciu a nachádza ju pre veriaceho prijateľnou. Pápež Ján Pavol II. v roku 1996 oficiálne uznal evolúciu a pri novom vedení vo Vatikáne ostáva jeho stanovisko v podstate nezmenené (nazdávajú sa americkí profesori – pozn. prekl.).

Svet sa stáva stále komplexnejším a máme pred sebou výzvy ako globálne otepľovanie, rozvoj udržateľných energetických zdrojov a prevenciu pandémií. Je rozhodujúce, či ostane Amerika na čele rozvoja vied. Kľúčom k našej výbornosti je vzdelávanie. Štúdium evolúcie prináša praktické dôsledky: je základňou pre nové potravinové rastliny, pre zvieracie modely na testovanie liekov, pre zachovanie druhov a ich prostredí, pre predpovede vakcín proti epidémiám typu vtáčia chrípka , resp. pre výrobu týchto vakcín. Výchova zahrnujúca nevedecké prvky ako ID je pre USA istou cestou do zlyhania v konkurenčnom boji s inými štátmi. Naopak, vzhľadom na jej dôležitosť pre biológiu a pre vedy vo všeobecnosti si evolúcia zaslúži, aby sa na amerických školách riadne učila.

S prejavom úcty – 16 univerzitných profesorov-autorov.“

Pred touto Amerikou snímam klobúk.

Druhý termodynamický zákon protirečí náboženskej predstave

Výzva, že vedci sa majú zaoberať otázkou dôkazu existencie Boha, je bezpredmetná. Veda a viera síce koexistujú, ale majú rozličné úlohy, ciele aj metódy.

Hlavná príčina, prečo sa veda nemôže zaoberať Bohom, je druhý termodynamický zákon, podľa ktorého energia (matéria) nemôže ani vznikať, ani zanikať, ale môže sa meniť (vyvíjať) z jedného stavu do druhého. To protirečí podstate kreacionizmu, náboženskej predstave, že vesmír stvoril všemohúci Boh, ako aj eschatologizmu, ďalšej náboženskej predstave, že Boh ukončí trvanie tohto sveta posledným súdom. Veda skúma a sústavne objavuje nemeniteľné prírodné zákony a ich technologické dôsledky. Pre náboženstvá stojí Boh nad týmito zákonmi, pretože on ich vraj vytvoril.

Možnosť, že sa pri terajšej vedeckej predstave vývoja vesmíru od veľkého tresku do dneška prizná stvoriteľovi len úkon dania povelu k veľkému tresku, t.j. premene energie na matériu, nepatrí do oblasti biologického vývoja. Môžem ju ako ateista zamietnuť, ale aj pripustiť: z takého boha nemôže mať nijaké náboženstvo nijaký osoh. Preto aj väčšina kreacionistov odmieta deistickú predstavu boha, ktorý stvoril vesmír a potom kamsi odišiel a robí si niečo iné.

Veda a náboženstvo hľadia na svet dvomi rozličnými spôsobmi: náboženstvo cez okuliare viery, veda pomocou umných nástrojov bádania. Výsledok je potom rozdielny: kým názory početných vier na celom svete ostávajú od svojho vzniku dodnes do podrobností rovnaké, veda prináša nové objavy, ktoré nahrádzajú staré idey a ich technické aplikácie. To vedie k otázke: Vedie veda k ateizmu? Podľa môjho názoru iste, ale nie u všetkých ľudí. Ateizmus je jednak osobné rozhodnutie, jednak produkt spoločenského a rodinného prostredia. Tí, čo vyrástli v komunizme, sú častejšie ateisti a tí, čo vyrástli bez neho, sú častejšie kresťania. Bez ohľadu na to však existujú vedci, ktorí naturalisticky študujú prírodu, ale vo svojom osobnom živote, na rozdiel od svojho profesionálneho života, vyznávajú supernaturalizmus. Sú vedci, ktorých profesionálne skúsenosti urobili ateistami a Darwin je na to dobrý príklad. Najpravdivejší je ateizmus vtedy, keď dospelý človek, oddaný náboženstvu, číta veľa kníh a prežije odduchovňovaciu skúsenosť, ktorá ho privedie k bezvýhradnému uznaniu evolúcie a popretiu existencie nejakého božstva.

Jediná cesta, ako by sa kreacionisti mohli presadiť, je dokázať nepravdivosť čo len jednej facety evolučnej teórie. Jedna jej výpoveď znie, že v predkambrických geologických vrstvách nenájdete skameneliny králikov. Odbornejšie povedané, v starých vrstvách nenájdete moderné formy živočíchov. Kreacionisti, nájdite čo len jeden taký prípad – a evolúcia bude mať problém!

Teoretici ID nemajú odvahu autorov miestami úchvatne poetických či epických starodávnych biblických textov, ktoré občas čítam, ba ani len odvahu nedávnych kreacionistov, aby ako oni povstali a pred verejnosťou hrdo povedali: „Jeden je môj Boh a on je tvorca všetkého.“ Ako môžu nevedieť opísať svojho inteligentného návrhára, resp. ako môžu niektorí z nich pripustiť, že to nemusí byť Boh, ako si ho predstavujú rozličné národy, ale že by to mohol byť aj kadejaký ufón! Miesto toho ďobú do evolučnej teórie ako krátkozraký sup do predpokladanej koristi, ale im to nevychádza (už neviem, kto to povedal).

Pre evolucionistov mám dobrú správu: Pred nedávnom vyšiel slovenský preklad prvotlače našej biblie, Darwinovho Pôvodu druhov. Preložil Richard Cedzo, vydal Kalligram Bratislava 2006, 542 s., 499.- Sk.

Prednesené na schôdzi bratislavského klubu Spoločnosti Prometheus 21. 09. 2006.

Uverejnené v týždenníku Slovo, 41/2006 a v Britských listoch on line 17. 10. 2006.