Lao c´1): Živé telo Cesty (Tao)
1. časť
Lao Tzu: The living body of the road (Tao)
Abstract: Translation from ancient Chinese of Lao Tzu‘s work „The living body of the Road (Tao) by Marina Carnogurska, with reflections by Peter Caplicky and Marina Carnogurska (Part 1).
(1.)
Cesta (Tao) schopná byť Cestou, nie je obyčajná cesta.
Meno, schopné Ju pomenovať, nie je obyčajným menom.
Jej počiatok je tam kdesi v ešte nepomenovateľnosti Neba a Zeme,
Je Matkou (a materským lonom) všetkých tých desať tisícov pomenovateľných vecí všetvorstva.
Preto
už v stave ešte bežných nejestvovaní snaží sa zviditeľniť obdivuhodnosť toho
a v stave keď to jestvuje, snaží sa jasne zviditeľniť vymedzenie toho.
To oboje povstáva súčasne a líši sa len v pomenovaniach.
To, čo je tomu prapodstatné, nazvem Temnotou
Prahlbokou Temnotou všetkých (Jej) záhadností,
východiskovou bránou všetkých úžasností!
Zo starovekej čínštiny preložila M. Čarnogurská2)
Reflexia Petra Čaplického3)
Stojím na vrchole pohoria Tchajšan. Na mieste, ktoré je spojené z najposvätnejšími mýtmi Ríše Stredu. S rituálmi hľadajúcimi dopátravanie sa po prapodstate sveta i života. Na mieste, ktoré je prvopočiatkom nekonečnej cesty aj nášho ľudského hľadania a nachádzania.
Obklopený som ešte hustou čiernou tmou. Tajomnou a tichou. Oblohu nado mnou občas prežiari stopa padajúcej hviezdy, ktorá sa nečakane zjaví a rovnako nečakane zanikne v nedefinovateľnom tmavom priestore.
Kde-tu sa popri mne znenazdajky vynorí tmavý ľudský obrys, ktorý rovnako nehlučne zmizne v temnote.
Všetky tie tmavé tiene sa však zastavujú na okraji hlbokého zrázu, ktorý padá nikam, do priestoru, ktorý nie je ohraničený. Nie je tu ani hore ani dole. Nie je tu ani vpravo ani vľavo. Len čierna nepreniknuteľná tma.
Zrazu sa v tejto temnote objaví malý svetlučký bod a začína deliť toto temno na dve časti. Zrodilo sa hore a dolu. Svetlo sa šíri a rozťahuje po celom obzore. Svet už viditeľne dostal dve dimenzie. Svetlo sa dvíha kamsi hore, no tma ešte stále zostáva všade tu dole.
Postupne sa hore stáva bledšie a na rozhraní tmy a svetla sa celkom v jeho strede začína objavovať purpurový lúč. Ten silnie a silnie až sa naraz premení na jagavý šíp, letiaci do našich očí a duší.
Slnko.
Čierne siluety dostali zrazu obrysy a z tmy začínajú vystupovať tváre. Všetky v nemom úžase hľadia na tento zázrak zrodu a hlboko do ich duší vstupuje zlatá slnečná cesta prebúdzajúceho sa života.
1) Lao-c’, v preklade Starý majster, nar. v r. 604 pred n. l., zomrel 517 pred n. l.; bol čínsky filozof, zakladateľ taoizmu. Patrí k najväčším mysliteľom ľudstva. Spolu s Kchung-c’ ho považujú za reformátorskú postavu, ktorá natrvalo poznamenala čínsku kultúru, čínsku politiku a čínske náboženstvo. Lao-c’ bol archivárom v cisárskom archíve hlavného mesta čínskej ríše a predpokladá sa, že na cisárov rozkaz putoval po celej ríši a zapisoval a zbieral najrôznejšie literárne i historické materiály a dokumenty pre cisárske archívy. Preto bol v neustálom styku so životom i so spoločenskými problémami svojej doby.
Učenie Lao-c’ nadväzuje na čínsku koncepciu nebeských princípov pojmom tao. Podľa Lao-c’a je tao chaotická jednota skutočnosti, prv než sa z nej odlúčili nebo, zem i vesmír. Tao je čosi celkom beztvaré, veľké a najväčšie, samostatné, nekonečné a neobmedzene sa pohybujúce, prirodzené a samozrejmé. Je to najjednoduchšia bezmenná entita, pramatka všetkého súcna, prvotný pramateriál, z ktorého vzniklo každé jestvovanie. Možno to pokladať za matku všetkých vecí na svete. Tao je v sebe nedeliteľné a zároveň je začiatkom každej mnohosti, je vo večnom pokoji i prameňom pohybu a všetko zároveň samo vytvára. Jeho podstatou je neurčitosť, má beztvarý tvar a vzhľad nepredmetu, ale napriek tomu reálne a vecne existuje. (Dostupné na Wikipédii)
2) Čarnogurská, Marina, vl. m. Mária Čarnogurská-Ferancová, 11. 6. 1940 Bratislava — slovenská filozofka a sinologička, dcéra Pavla Čarnogurského, sestra Jána Čarnogurského. V r. 1973–1990 z politických príčin perzekvovaná, od r. 1990 vedecká pracovníčka Ústavu orientalistiky SAV v Bratislave. Systematicky sa venuje výskumu a prekladu klasických čínskych textov, klasickej čínskej filozofie a kultúry, prvá prekladateľka najvýznamnejších. čínskych literárnych a filozofických diel do slovenčiny. V r. 1992–1994 preložila kompletné dielo filozofa Sün-c’a a urobila jeho modernú filozofickú analýzu.
V súčasnosti sa venuje definovaniu novej teórie bytia na nesubstančnom ontologickom základe, komparatívnej analýze a kritike monoteistického náboženského svetonázoru a experimentálnej teórii prekladu klasických čínskych ideografických textov do európskych. foneticky písaných jazykov. Hlavné diela: Čínske odpovede aj na naše nezodpovedané filozofické otázky (Kalligram 2006), Lao c´ a proces vzniku Tao te ťingu,2 diely (Veda 2009, 2012), Pôvodné ontologické korene klasickej čínskej filozofie (Original Ontological Roots of Ancient Chinese Philosophy, Nottingham 1999, Taiwan 1999), Existuje gnozeologický apriórny „ontolog. bod” Univerza ako teoreticky možný iniciátor jeho bytia? (Praha, 1995), Teória bytia v klasickom čínskom taoizme (1998), Úskalia prekladu ideografických literárnych textov (1999) Využitie čínskej filozofie ako zdroja inšpirácií v slovenskom filozofickom prostredí (1999) a i. Preložila diela Konfucia, Mencia, Sün-c’a (A riekol Majster), Lao-c’a (O Ceste Tao a jej tvorivej energii), Cchao Süe-čchina (Sen o Červenom pavilóne), poetky Cchaj Wen-ťi (Osemnásť plačov hunskej píšťaly) a i., za čo jej bola v ČĽR udelená čínska literárna Cena majstra Cchao Süečchina (2003) ako i čínska štátna Cena za prínos a propagáciu čínskej kultúry (2015) a na Slovensku Ceny ministra kultúry(2003) i školstva (2003), v SAV Čestná plaketa Ľudovíta Štúra (2015) a Spoločnosťou Prometheus čestný titul Veľvyslankyňa humanizmu (2016). Momentálne popri filozofickej monografii Špirálami súvislostí pracuje aj na novom vydaní Lao c´ovho Tao Te ťingu, z čoho ukážky vám tu prinášame.
V r. 2016 Spoločnosť Prometheus udelila p. M. Čarnogurskej čestný titul „Veľvyslankyňa humanizmu 2016”. Poďakovanie M. Čarnogurskej je v časopise Prometheus č. 2/2016, s. 11-15. Rozhovor M. Čarnogurskej so šéfredaktorom časopisu Prometheus po titulom „Nechcem ani trochu poľaviť zo svojho svetonázorového postoja ateistickej intelektuálky” je v č. 3/2016, s. 7-17. (Dostupné na stránke Spoločnosti Prometheus)
3) Čaplický, Peter, Ing., nar. 27. 5. 1956 v Novom Jičíne. Vysokoškolské štúdium ukončil v odbore konštrukcia spaľovacích motorov, pásových a kolesových vozidiel na VŠDS v Žiline. Do r. 1992 pôsobil na VŠDS ako odborný asistent. V rámci ašpirantského štúdia absolvoval ročnú stáž na Ťilin Univesity of Technology v čínskom meste Čchang Čchung, ktorá sa vlastne stala základom k jeho dlhoročnému pobytu v Číne.
Viac ako 23 rokov, skoro nepretržite, pôsobil v Číne. Pracoval ako technický poradca pre mnohé české, slovenské a európske spoločnosti, väčšinou v oblasti energetických strojov a zariadení. Okrem pracovných povinností aktívne spolupracuje so Slovenským paralympijským výborom, kde zastával funkciu paralympijského atašé na Paralympiáde v roku 2008. Tak isto bol športovým atašé na Majstrovstvách sveta postihnutých športovcov v stolnom tenise v Pekingu.
Ako prvé literárne dielo vydal knihu voľne prerozprávaných čínskych povestí Príbehy z čajových lístkov vo vydavateľstve Knižné centrum. Nasledovalo cestopisné dielo Ni hao Čína vo vydavateľstve Artis Omnis. Okrem toho publikoval veľa cestopisných statí a článkov s horolezeckou tematikou o jeho výstupoch a expedíciách hlavne z ázijských pohorí.
Ako fotograf mal niekoľko samostatných výstav a získal množstvo ocenení najmä na súťažiach amatérskej fotografickej tvorby.
Pravdepodobne je Slovákom, ktorý prežil v Číne najdlhšie obdobie a na vlastné oči zažil zmeny, ktorými Čína prešla od začiatku 90-tych rokov až dodnes.
Prevzaté z časopisu Prometheus č. 1/2017