Laurence M. Vance

„Nemusí byť pravda to, za čo niekto zomiera.“- Oscar Wilde

Deň pamiatky padlých je štátny sviatok. Mnohí Američania si myslia, že naši vojaci padli brániac našu slobodu. Len málo Američanov vie, že padli za lož.

Tohto roku sme si pripomínali padlých v irackej vojne: do konca mája 2006 ich bolo 2 464. Dávnej minulosti patrí tých 117 000 amerických vojakov, ktorí padli vo vojne, ktorá mala byť poslednou, v prvej svetovej vojne. Kto vie meno čo len jedného zo 405 000 vojakov, ktorí padli v „dobrej“ druhej svetovej vojne? Už názov „zabudnutej americkej vojny“ v Kórei naznačuje, že jej 54 000 padlých sa nespomína. 58 000 padlých vo Vietname má mená vyryté do mramorového múru vo Washingtone, ale málo ľudí si ich pamätá.

Umreli nadarmo. Umreli za lož.

To neznamená, že to neboli udatní, hrdinskí, dobromyseľní, vlasteneckí ľudia. Mohli bojovať s najlepším úmyslom; možno sa obetovali za druhých; možno si mysleli, že bojujú za dobrú vec; ale umreli za lož.

• Prvá lož je, že vojna je potrebná. Potom ako nariadil bombardovanie Tokia napalmom, ktoré zabilo toľko civilov ako atómová bomba o pár mesiacov neskoršie, generál Curtis LeMay povedal:

„Vedeli sme, že zabijeme veľa žien a detí, keď spálime to mesto. Ale muselo sa to stať.“

Bez ohľadu na to, čo bolo pred tým a čo mohlo prísť potom, odkedy je nevyhnutné jedným razom zabiť 100 000 ľudí? Vojna nie je alternatíva, vojna je tá najhoršia možnosť.

• Druhá lož je, že si obyvatelia nejakého štátu prajú vojnu. Na všeobecné prekvapenie to bol Ronald Reagan, kto uznal, že „vojnu robia vlády, nie ľud“. Vlády presviedčajú svojich občanov, že občania iného štátu sú ich „nepriatelia“. Ak má niekto priateľov v cudzej krajine, nerád vidí, že jeho vláda na nich hádže bomby. Vlády zneužívajú pojem patriotizmu a presviedčajú národ, že „nepriateľa“ treba bombardovať, mrzačiť, vraždiť. Charles de Gaulle vysvetlil, že patriotizmus znamená na prvom mieste lásku k vlastnému národu; a nacionalizmus je na prvom mieste nenávisť k inému národu. Starí muži organizujú vojny a posielajú na bojiská mladých. V snemovni agitujú za vojnu otcovia, ktorí nemajú synov pri vojsku.
• Tretia lož je, že vojnu jedni prehrajú, druhí vyhrajú. Jeannette Rankinová, jediný člen amerického kongresu, ktorý hlasoval proti vstupu USA do obidvoch svetových vojen, povedala: „Vojna sa nedá vyhrať, ako sa nedá vyhrať zemetrasenie.“ Agata Christie to vyjadrila múdrejšie ako mnohý člen parlamentu: „Mám strašný pocit, že vojna nevyriešila nič; že vyhrať vojnu je rovnaké nešťastie ako ju prehrať.“
• Štvrtá lož je, že vojna je dobrá pre národné hospodárstvo. Tento mýtus explodoval po konštatovaní kapitalistu Ludwiga von Mises:

„Vojnová prosperita je ako prosperita po zemetrasení alebo morovej pliage: zemetrasenie znamená dobré kšefty pre stavbárov, cholera pre lekárov, lekárnikov a podnikateľov; nikomu však nenapadne vychvaľovať zemetrasenie a choleru ako stimulátory produktívnych síl pre všeobecné dobro.“

 Znížila sa nezamestnanosť v dôsledku druhej svetovej vojny? Iste, keď bolo 16 miliónov mužov povolaných do zbrane. Čo však povedať o hrubom národnom dôchodku? Iste, zvýšil sa, ale len na zvýšené výdavky na vojenský materiál a služby. Povedzte však rodičom, čo oplakávajú jediného syna, ktorý im nedal ani jedného vnuka, že sa zvýšila ich životná úroveň.

Piata lož je, že americkí vojaci chránia našu slobodu. Je ptravda, že pentagón robí policajta na celom svete. Máme vojakov v 158 štátoch sveta. Ako chráni 69 385 amerických vojakov našu slobodu v Nemecku? 32 744 v Kórei? 12 257 v Taliansku? 11 093 v Anglicku? V snahe vyhovieť konzervatívcom v otázke ilegálnej imigrácie navrhol nedávno prezident Bush umiestniť na hranici s Mexikom oddiely Národnej gardy, ale nemajú to byť tie, čo sú t.č. v Iraku. Tie sa majú vrátiť domov k svojej práci a k svojim rodinám. Som toho názoru, že na mexických hraniciach budú naši vojaci chrániť našu slobodu tisíckrát lepšie ako na nemeckých alebo talianskych hraniciach.

Ako opak týchto lží je o vojne pravda, slovami generála Smedleya Butlera, že

 „vojna je najväčší podvod – najstarší, niekedy veľmi výnosný, vždy ten najpodlejší.“

Ambrose Bierce zas konštatoval, že kdekoľvek sa Američania do vecí zamiešajú, je z toho vojna a vojna je spôsob, ako pánboh učí Američanov zemepis.

Aforizmus, že prvou obeťou vojny je pravda, sa často pripomína, ale málokto sa z neho poučí. To preto, lebo podľa Lindbergha „Vo vojne sa pravda nahrádza propagandou.“ Osobitne túto vojnu naša vláda naštartovala a vedie početnejšími lžami, ako ktorúkoľvek inú vojnu našich dejín.

Aké boli ciele tejto vojny? Nájsť zbrane hromadného ničenia? Nájsť chemické a biologické zbrane? Odstrániť Saddáma Husajna? Zaviesť v Iraku demokraciu? Stabilizovať Stredný východ? Prinútiť Irak podrobiť sa rezolúciám OSN? Chrániť štát Izrael? Rozmetať Al Kaídu? Oslobodiť moslimské ženy od mužskej nadvlády? Rozšíriť zónu zakázaných letov nanútenú Iraku po prvej golfskej vojne?

Len čo sa konštatovalo, že niektorý z týchto cieľov bol lož, už sa menoval druhý ako náhrada. Počet a obsah týchto cieľov svedčia o tom, že niet prijateľných legitímnych cieľov. Tak prečo sme vtrhli do Iraku a obsadili ho? Existujú dva online dokumenty, ktoré odporúčam do vašej pozornosti:

Prvý sa volá Odhalenie dôvodov pre vojnu proti Iraku: Slová Bushovej vlády, kongresu a médií v čase od 12. septembra 2001 do 11. októbra 2002. Ako 212-stranovú diplomovú prácu v politických vedách ho predložil Devon M. Largio na univerzite Illinois. Uzatvára, že Bush je väčší klamár ako Clinton a čo je horšie, jeho lži sú smrteľnejšie.

Druhým dokumentom je 36-stranový Záznam o Iraku: Verejné vyhlásenia Bushovej vlády o Iraku, vypracovaný pre poslanca Henryho Vaxmana (demokrat, Kalifornia) špeciálnou parlamentnou komisiou. Doslovne sa citujú vyhlásenia prezidenta George Busha, viceprezidenta Richarda Cheneyho, ministra obrany Donalda Rumsfelda, ministra zahraničia Colina Powella a poradkyne Condoleezzy Riceovej:

Ukázalo sa, že ani jeden z nich nedodržal požiadavku vyjadrovať sa vo veciach národnej bezpečnosti presne a vyvážene. Naopak, opakovane robili o hrozbe zo strany Iraku zavádzajúce vyhlásenia: 11 krát o akútnosti hrozby, 81 krát o nukleárnej aktivite Iraku, 84 krát o biologických a chemických zbraniach a 61 krát o vzťahoch Iraku s Al Kaídou.

Každý vojak, čo dosiaľ umrel v Iraku, umrel za lož. Mohol umrieť za Busha, Cheneyho, Rumsfelda, Riceovú, americké globálne impérium, americkú vládu, americký militaro-industriálny komplex, Haliburton – ani jeden neumrel za americký ľud a jeho slobodu.

Ak umreli za lož, mali by sa luhári volať na zodpovednosť. No nečakajte, že Kongres niečo urobí. Ak dáva prostriedky na vedenie tejto vojny, neobžaluje prezidenta. No každý poslanec, ktorý hlasuje za výdavky na túto vojnu, je spoluvinník pri lžiach. Koľko amerických vojakov musí ešte umrieť a koľko miliárd dolárov treba vydať, kým kongres povie, že dosť je dosť? Koľko amerických vojakov z tých, čo tohto roku doma slávili Deň pamiatky padlých, bude poslaných do Iraku padnúť za lož pred najbližšou oslavou tohto sviatku?

Prameň: Laurence M. Vance, Dying for a lie, LewRockwell.com, 2006.

Preložil Rastislav Škoda