Rastislav Škoda

Americkí a holandskí ekonómovia  diskutujú o možnosti, že pred asi 30 000 rokmi moderní ľudia (Homo sapiens) privodili mysteriózne a náhle vyhynutie Neandertálcov (H. neandertalis), ktorí tu žili 260 000 rokov, a to na tom základe, že odokryli tajomstvo slobodného trhu.

Antropológovia uvažovali o širokej palete faktorov, ktoré by mohli vysvetliť extinkciu (vymretie) predchodcu dnešného človeka, vrátane biologických, environmentálnych a kultúrnych. V jednej štúdii prišli napríklad k záveru, že organizmus Neandertálcov neznášal nízke teploty počas poslednej ľadovej doby.

Antropológ Delson z New Yorku uvádza možnosť, že boli horší poľovníci, pretože mali slabšie rozumové schopnosti. Všetko sú však len dohady.

Najďalej ide Jason Shogren z Wyomingu s názorom, že noví ľudia vyvinuli obchodné zvyky. Obchod umožnil deľbu práce a uvoľnil šikovnejších jedincov, aby sa mohli venovať úlohe, ktorú ovládali najlepšie, napríklad poľovníkov len na poľovačky. Iní im výmenou za ulovenú zver dávali nástroje a šatstvo.

Myšlienka špecializácie viedla už v 17. storočí k vysvetľovaniu, prečo sú niektoré národy úspešnejšie ako iné. Shogren ju prvý aplikuje na riešenie hádanky vymretia Neandertálcov.

Archeologické nálezy svedčia, že H. sapiens prišiel z Afriky do Európy asi pred 40 000 rokmi a priniesol so sebou obchod vnútri aj mimo svojej spoločnosti, resp. obsadenej oblasti. Mal už aj komplexné bývania so sekciami pre rozličné funkcie. Naproti tomu Neandertálci žili v „neorganizovaných“ priestoroch.

Našli sa aj nálezy svedčiace u časti novej populácie, zvanej Gravettiáni, pred asi 30 000 rokmi pre import: slonovina, polodrahokamy, lastúry, tkané látky – to boli ich inovácie.

Shogren testoval svoju teóriu simuláciou na počítači. Hoci dal Neandertálcom, ktorí počtom ďaleko prevyšovali nových ľudí, veľký predstih, Homo sapiens zvládol tento handikep a v dvoch pokusoch vyradil Neandertálcov v priebehu len 7000 rokov; v jednom pokuse došlo ku koexistencii oboch kmeňov.

Prípad Gravettiánov čiastočne komplikuje situáciu tým, že prišli pred len 28 000 – 30 000 rokmi, kým poslední Neandertálci vymreli pred 29 000 rokmi; nemohli teda ovplyvniť ich koniec.

Prameň: New Scientist com., 7. apr. 2005 a iné zdroje v internete

Poznámka: Pozor, New Scientist je hlásna trúba všetkých, čo sa snažia dať vzťahu vedy a náboženstva vedecký náter, čo sa najvýraznejšie prejavuje v oblasti kreacionizmu, z ktorého robia vedu, vraj takú, ako iné. Omyl – o tom píšeme inde. Že popri tom robia kapitalisti vedu aj z ekonómie, o tom svedčí prípad Nobelovej ceny za ekonómiu. Písali sme o tom, že ju udeľuje (len od roku 1969, nezaložil ju Nobel!)  v rovnakom čase, ako sa udeľujú skutočné Nobelove ceny, nie Nobelova nadácia, ale Švédska banka. Je otázne, dokedy to pôjde, lebo sa ozvali protesty na kompetentných miestach. A čo sa týka tohto vyzdvihovania úlohy slobodného trhu vo vývoji ľudstva, myslím si, že trhovci preháňajú – ako zvyčajne na jarmoku. Urobiť z jednoduchého obchodu slobodný trh je veľký skok. Vec je čerstvá – komentáre antropológov budú možno zaujímavé.