James Underdown

– Všetky veľké pravdy boli spočiatku rúhania (George Bernard Shaw)
– Nie to nás bolí, čo vieme, ale to, čo nevieme (Will Rogers)

Z tých miliónov ľudí bez náboženstva, ktorí dnes žijú v našich štátoch, veľmi mnohí pociťujú veľkú frustráciu pri pomyslení na súčasný stav vývoja mysle. (Pod „vývojom mysle“ rozumiem ten dlhý pomalý prechod od viery v mýty a mágiu k používaniu vedy a rozumu.) Sme svedkami toho, ako sa politickí kandidáti predbiehajú, ktorý z nich bude skôr v kostole (alebo v synagóge, ak ide o USA alebo Izrael) a opakovane počúvame význačné osobnosti tvrdiť, že zbožní občania sú akosi morálnejší ako ateisti, agnostici a sekulárni humanisti. V televízii sa hovorí o anjeloch, v kinách ukazujú čertov a diablov a bankovky (americké) znetvoruje nápis „Dôverujeme v Boha“. Kedy to všetko vyhlásime za minulosť?

Ustúpme krok dozadu a pozrime sa, či sa vývoj mysle vlečie dopredu naozaj tak pomaly, alebo či sa to len tak zdá. Pred dvetisíc rokmi boli vedomosti ľudstva o vesmíre veľmi obmedzené. Ako ľudia sme sa spravidla neodvažovali ďaleko od svojich domovov; nevedeli sme, kde sa berú choroby, ako sa vytvára počasie a odkiaľ prichádza zemetrasenie; a veľká väčšina ľudstva bola zreteľne podelená na vrstvu veľmi bohatých (a pre svoju dobu učených) a veľmi chudobných, prípadne až zotročených (nevzdelaných). Tá éra porodila kresťanstvo.

Bolo treba skoro 1 500 rokov a pohyblivosť západnej civilizácie, aby sa knihy sprístupnili veľkému počtu občanov, ktorí sa z nich potom mohli dozvedieť (ak sa naučili čítať), ako je to s vecami okolo nich a s tými, čo sú ďalej. Po pätnástich storočiach (od čias Krista, ak žil) čo sme sa vozili na vozoch, postupne čoraz krajších, bolo treba ešte dvesto rokov, aby sme začali klásť základy modernej vedy a technológie. Počas tohto Osvietenstva sme začali študovať fyzický svet a nebesá len preto, aby sme im porozumeli. Veda sa objavila v čase, keď si náboženstvá delili teritórium a stavali ploty. Keď veda a technika umožnili priemyslovú revolúciu, zrodila sa stredná trieda občianstva a vzdelanie, knihy a spôsoby, ako nezávisle myslieť, sa konečne dostávali na prah domov ľudových más – po prvý raz v histórii ľudstva. To si treba uvedomiť: široké, slobodné, všeobecné vzdelávanie má ľudstvo k dispozícii menej ako dve storočia!

Zamyslime sa nad tým. Väčšina ľudí mala naozaj len úbohých dvesto rokov prístup k spôsobom, ako študovať staré náboženské mýty a stredoveký spôsob myslenia – žiaľ, nemá však o to veľký záujem ani dnes. Ak berieme za základ 150.000 rokov existencie moderného človeka, je to 1/7.500 ľudskej histórie. Bez prístupu k vedomostiam prostredníctvom kníh a vzdelania sa v ľuďoch len ťažko zrodí myšlienka zaoberať sa otázkou viery ich predkov. Aj dnes ešte pojem starodávnych náboženstiev, tradičných medicín a prastarých učení predpokladá hlboké chápanie podstaty života a sveta.

Moderný svet vie exponenciálne viac ako sa vedelo za čias Krista, alebo aj za čias Darwina. Koľkí ľudia mali pred dvesto rokmi konkrétne vedomosti a boli pripravení pustiť sa do rozboru historky o stvorení človeka v Genezis? Ktorá cirkev bola v tom čase vstave dať rozumnú odpoveď na takú výzvu? Koľkokrát boli cirkvi vyzvané už na prelome minulého storočia, aby poskytli vedecké alebo racionálne argumenty na podporu viery v Noemovu archu, rozstúpenie Červeného mora pre prechod Židov, alebo Turínsku plachtu? Celé stáročia ste museli veriť, čo cirkev učila, lebo inakšie ste boli vylúčený zo spoločnosti (exkomunikovaný, ak nie popravený). Bolo nebezpečné zapochybovať o dogme. Na niektorých miestach je to ešte aj dnes nebezpečné. Cirkvi sa nepúšťajú do vážnych diskusií s nevercami, lebo si myslia, že to nepotrebujú. Tradícia otvorene napadnúť cirkev a poverčivosť je vec moderny.

Dnes sa však dá debatovať. Okrem kreacionistov je väčšina moderných ľudí hotová pustiť sa do rozhovoru o Adamovi a Eve práve tak ako o škriatkoch a čarodejniciach – teda ako o voľakedajších všeobecných presvedčeniach. Pred Darwinom, teda pred asi poldruha storočím, len málo dokonca aj vedcov malo predstavu o tom, ako sa na našej planéte vyvinul život. Ako mohol vtedy priemerný občan odmietať Genezis? Dnes vie každý priemerný biológ, zoológ, geológ atď. definovať evolúciu. To je pokrok, rýchly pokrok.

Náboženstvá dnes preberajú reč (aspoň reč) vedy, aby pozdvihli svoju úroveň. Ústav pre vedu o stvorení sveta a Ústav pre výskum Turínskej plachty sú dva typické príklady, ako sa katolícka cirkev pokúša udržať kontakt s postupne vyššie vzdelanou masou ľudí. „Ospravedlnila“ sa Galileovi za odmietnutie jeho heliocentrických teórií a pripúšťa, že niečo pravdy je aj na tejto záležitosti s vývojom. Po prvý raz v histórii pociťuje cirkev potrebu použiť na svoju podporu aj vedu a rozum.

Mení sa aj tvár náboženských predstáv. Mnoho ľudí už neverí na peklo, a vôbec nie na čerta. Katolíci už neveria na limbus (štvrté miesto v zásvetí, kam prídu po smrti duše nepokrstených detí, potratených plodov a embryí a budú čakať na Posledný súd, p.p.) a v piatky sa nezdržujú mäsitých pokrmov; mnohí z nich si vytvorili vlastné názory (napr. na umelé prerušenie tehotenstva, kontrolu rodenia, predmanželský sex) na to, čo je dobré a čo zlé nezávisle od cirkevných dogiem.
Pred päťdesiatimi rokmi bola takáto individuálnosť nemysliteľná a v najlepšom prípade by bola prešla bez povšimnutia. Dnes aj veľké cirkvi strácajú obrovské množstvá veriacich, lebo ľudia už jednoducho nekupujú staré noty. Aj to je pokrok.

Ľudia dnes prežívajú vedu každý deň. Nemusíme vedieť, ako štartujú naše autá, ako bzučí náš počítač, ako to, že mi zvoní mobilný telefón; tieto veci fungujú a vieme, že sú to plody vedy, techniky a koniec koncov nášho rozumu. Veda nás vynáša do medzihviezdnych priestorov, lieči choroby, prináša poznatky do našich domovov. Veda predpovedá počasie, poháňa naše vysoké pece, pomáha nám žiť dlhšie ako žili naši rodičia. Keď ide o ich život, svätí mužovia (aj ženy) idú do nemocnice – nie do kostola, mešity či synagógy – ak chcú prežiť. Veda zmenšuje aspoň niektoré z obáv, ktoré vyslovuje každé náboženstvo hneď na začiatku. Tento trend pokračuje.

Viem veľmi dobre, aký pomalý nám pripadá tento proces. No v historickej súvislosti sa ukazuje, že tá stará loď Náboženstvo dostáva stále neopraviteľnejšie diery, kým Veda a Rozum plachtia metodicky a neúnavne smerom do neznáma, aby ho demystifikovali. Len trpezlivosť, plavci, trpezlivosť!

James Underdown je riaditeľ Západného centra hľadania v Los Angeles.

Prameň: James Underdown, „The Evolution of the Thought“, Free Inquiry, 21/2, s. 13-14, jar 2001.