Peter Jaroš, slovenský spisovateľ, prozaik, redaktor, dramaturg, scenárista, politik sa narodil 22. januára 1940 ako prvorodený syn v robotníckej rodine (otec murár, matka, domáca, sčítaná a rozhľadená žena) v liptovskej obci Hybe. Základnú školu vychodil v rodnej obci, stredoškolské vzdelanie získal na Gymnáziu v Liptovskom Hrádku. Študoval odbor slovenčina a ruština na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave (1957 – 1962).

Po ukončení štúdia sa začal intenzívne venovať literárnej tvorbe. Pracoval ako redaktor v rôznych redakciách, od roku 1972 ako scenárista a ústredný dramaturg Slovenskej filmovej tvorby vo filmových ateliéroch na Kolibe. Bol poslancom Slovenskej národnej rady – Národnej rady Slovenskej republiky (1992 – 1994), korešpondentom redakčnej skupiny anglickej encyklopédie Who is who. Po odchode z parlamentu pracoval v Národnom literárnom centre, Národnom osvetovom centre, Štúdiu hraných filmov a pôsobil ako umelecký riaditeľ spoločnosti Trigon Production. Žije v Bratislave s manželkou PhDr. Zuzanou Jarošovou, rod. Kristovou, s ktorou majú tri deti. O živote v Bratislave hovorí: „Ja sa cítim doma v Bratislave. Žijem tu od svojich 17 rokov, keď ma prijali na vysokú školu. Bratislavu považujem za svoje druhé rodné mesto, cítim sa tu dobre. Samozrejme, občas mám splín za Liptovom, Tatrami. Idem tam raz za rok na návštevu, tým svoju túžbu ukojím a zasa som celý rok spokojný.“

Autogram čitateľovi k Tisícročnej včele.

Je čestným predsedom Spolku slovenských spisovateľov (SSS) a predsedom Spoločnosti Ladislava Novomeského, členom Slovenského filmového zväzu, , Slovenského centra PEN. Je členom redakčnej rady časopisu Slovenské podhľady na literatúru a umenie. Je nositeľom mnohých ocenení a vyznamenaní, okrem iných Radom Ľudovíta Štúra II. triedy od prezidenta Slovenskej republiky (2000) a Cenou ministra kultúry slovenskej republiky za literatúru 2009.

Peter Jaroš patrí ku generácii slovenských spisovateľov, ktorí vstupovali do literatúry začiatkom šesťdesiatych rokov. Je autorom vyše dvoch desiatok noviel a románov, šiestich rozhlasových hier, ôsmich filmových scenárov a jednej knižky pre deti a mládež. Je nesmierne zložité charakterizovať jeho bohatú a veľmi rôznorodú tvorbu, preto si pomôžme hodnotením riaditeľa Literárneho informačného centra a spisovateľa Alexandra Halvonika: „Výsledkom Jarošovho autorského prístupu je poetická plnosť, akási ezopovská spravodlivosť príbehu, hroboňovská naliehavosť či dobšinskovská prostota často znásobená uvoľnenou obraznosťou či prílišnou viazanosťou a plná nevnucujúcich sa drobných paradoxov. Veď o to asi týmto nenápadným textom ide predovšetkým: o poéziu založenú na pochopení, o ľudské porozumenie medzi brehmi lásky a smrti, o súzvuk krásy s pravdou, aký vlastne ani neexistuje, a ak, tak najmä v týchto Jarošových textoch.“

Peter Jaroš s manželkou Zuzanou. Foto: Ľuboš Pilc, Pravda

Peter Jaroš vo svojej tvorbe presvedčivo vyjadruje pocity súčasného človeka v bežnom živote s jeho radosťami, šťastím, ale aj ľudskou zlobou a osamotenosťou v spoločenskom priestore dnešnej civilizácie s rozmanitými problémami, ktoré prináša do života človeka.

Pri vnímaní osobitosti slovenskej národnej povahy a histórie zdôrazňoval: „Sú národy, ktoré sú štátnosťou i národnou hrdosťou obalené ako haluška bryndzou alebo včelia nožička peľom. My Slováci, sme žili vyše tisíc rokov bez kráľov, nie však bez hrdinov, nie bez histórie a historických činov. Nás spasila naša práca. Naše dejiny sú aj dejinami práce.“

Vo svojom románe Tisícročná včela, ktorý je jedným z najlepších slovenských románov 20. storočia, veľmi plasticky a presvedčivo opísal rozchod Sama Pichandu s bohom a jeho premenu na ateistu. Nezostal však len pri tejto premene, citlivo a vnímavo vykreslil aj Samovo uvažovanie o tom, ako žiť ďalej, ako žiť bez boha? „Mám sa báť viac alebo menej, alebo vôbec? Byť horším alebo lepším? Po čase veľkých rozpakov a trýzní som si povedal: Samo ži ako doteraz! Zostaň človekom. Človek je a nech i zostane tvorcom všetkého na zemeguli! Človek nepotrebuje boha, aby bol a zostal človekom.“

Inšpiratívne sú jeho slová, ktoré hovorí sám o sebe s veľkým nadhľadom a pravdivosťou: „Mám ľavicové zmýšľanie stále tak, ako ho má napríklad pápež, ako ho majú mnohí osvietení muži na tejto zemi. A je jedno, či sú to veľkopodnikatelia alebo intelektuáli. Nemyslím si, že každý na svete by chcel byť ľavičiarom alebo pravičiarom. Ide tu skôr o isté spolucítenie medzi ľuďmi… Je to forma ohmatávania sveta a snaha o isté poľudštenie.“

Charakteristická je odpoveď Petra Jaroša na otázku Čo by napísal keby mal trpkú istotu smrti a v poslednej hodine svojho života by musel napísať záverečnú kapitolu, ukončiť svoje dielo, pokloniť sa a poďakovať za pozornosť: „Zdá sa mi, že by stačilo napísať: Ďakujem!“

Spoločnosť Prometheus – združenie svetských humanistov udeľuje spisovateľovi, prozaikovi, redaktorovi a dramaturgovi Petrovi Jarošovi v súlade so štatútom pre udeľovanie Cien humanistov čestný titul Veľvyslanec humanizmu 2023 za celoživotný mnohovrstevný, nekonvenčný a najmä hlboko ľudský spôsob prezentácie životných hodnôt a humanistických postojov každodenného života „obyčajného“ človeka vo svojej umeleckej tvorbe i v osobnom živote.

Ďakujeme.

Poďakovanie Petra Jaroša

Človek musí mať nebotyčnú trúfalosť, aby si  mohol namýšľať, že je humanista. Lebo byť humanistom, si vyžaduje absolútnu pokoru a sebazapretie. Čím som starší, tým viac si uvedomujem, ako málo som zatiaľ pre to urobil.

Byť humanistom znamená pochopiť všetkých a všetko, snažiť sa porozumieť ľuďom, vidieť v nich a najmä v sebe viac dobro ako zlo. Na humanizme musí človek pracovať celý život až do smrti… Je to jeho povinnosť. O to som sa snažil aj pri písaní svojich textov. A moje postavy v knihách a filmoch majú podobnú cestu hľadania ľudskosti a dobra. Všetky moje texty skúmajú vlastne jedinú otázku: Čo bráni ľuďom na tejto planéte, aby boli šťastní, dobrí, ľudskí…

Ďakujem za takéto ocenenie mojej tvorby a vlastne aj života.

Peter Jaroš
22. júna 2023