Veľa kriku pre nič

Charley Reese

Náhodné dhalenie prsníka Janety Jacksonovej v prestávke semifinále superbowlu v USA bol iste lacný, podradný až vulgárny reklamný trik. Ale lacná, podradná až vulgárna je väčšina ľudovej zábavy a reklamy v USA – ani u nás a u susedov nie je veľmi iná

Čo čakala Štátna futbalová liga, keď zadala túto šou stanici MTV (Music Televison)? Chór westminsterskej katedrály? Veď MTV značí možno aj – Mravnosť tlmiace videnie.

Preto vyhlásiť dievčenský prsník za obscénnosť a nariadiť federálne vyšetrovanie nečakanej neprístojnej scény zo športového štadiónu svedčí o bizarnosti a bláznovstve tohto štátu. Ak je ženský prsník obscénny, čo mieni urobiť vláda s našimi miliónmi dojčiat? Pozatýkať ich za účasť na obscénnom akte?

Asi to bol reklamný trik, pre niekoho nechutný. Nech teda FCC (Federálna komisia pre komunikácie) pokutuje CBS aj MTV a basta. Čo chcú vyšetrovať? Videlo to okolo 90 miliónov divákov. Nedá sa určiť, či to bolo naplánované, nejde tu o veľkú vec, ale CBS a MTV sú zodpovedné.

Isté je, že ani v našej televíznej krajine nie je už nikto taký poverčivý, žeby veril, že samotný pohľad na odhalený prsník uškodí jeho telu alebo duši. Isté je, že sú ďaleko za nami časy, keď niektorí považovali nahé ženské či mužské telo za obscénnosť. A nakoniec aj religiózni ľudia veria, že boli stvorení na boží obraz.

Občas si myslím, že vedci by mali prestať pátrať po stopách inteligentného života vo vesmíre a pozrieť sa, či sa niečo také ešte dá nájsť na našej planéte. Prezident Bush, ktorý nás zavliekol do dvoch nevyhlásených vojen, sa rozčuľuje, že atléti berú steroidné hormóny. Dosť zlé je, že ho to nezaujímalo, kým bol majiteľom bejzbalového klubu.

Prezident FCC, ktorý práve predáva veľkým korporáciám ostatky po našej slobodnej tlači, svätuškársky vyhlasuje, že ho veľmi urazil letmý pohľad na bledučkú prsnú bradavku.

Má sa teraz celý národ koncentrovať na odhalené prsníky a pár športovcov s ich steroidmi?  Mimochodom, nielen oni ich berú. Spýtajte sa na policajných strážniciach a v kasárniach, kde žijú muži vyhlasovaní za hrdinov, ba stačí zájsť do miestneho športového klubu …

Navrhujem uvážiť, že sú dôležitejšie veci ako mohutné svaly a odhalené prsníky, o čo by sa mali starať naši politici. Pár z nich vymenujem: 35 miliónov ľudí žije v chudobe; federálny deficit; deficit nášho zahraničného obchodu; únik pracovných príležitostí do štátov s lacnou pracovnou silou; 2 trilióny (to číslo má 18 núl!) dlhu na pleciach spotrebiteľov; chýbanie všeobecného zdravotného poistenia; hľadanie úniku z vojny v Afganistane a Iraku; čestný a zrozumiteľný daňový zákon, ktorý by nepísali lobisti pre boháčov; zastavenie masívnej – legálnej aj ilegálnej – imigrácie do nášho štátu.

Ak vás mrzí vulgárnosť televízie, vypnite ju. Ak vulgárnosť filmov, nechoďte do kina. Nikomu sa tieto ohavnosti nenanucujú. Možno sme sa my, americký národ, stali vulgárnejšími, podradnejšími a stratili sme zmysel pre dobrú chuť. Tam vedie spravidla rovnostárstvo. Zberba nikdy nevytvorila veľkú literatúru, veľké umenie ani veľkú hudbu. Prostý ľud bol vždy schopný vytvoriť najviac ak to, čo vidíte dnes v popovej kultúre – bezmyšlienkovité podlizovanie netalentovaných mladých ľudí boháčom.

Pamätám sa na jedného prísneho južanského farára, ktorý sa staval proti všeobecnému vzdelávaniu a otvorene hlásal, že ak naučíme všetkých ľudí čítať, vytvoríme tým masový trh pre brakovú literatúru.

(Uvažoval som, či ponechať tieto dva odstavce. Samozrejme nesúhlasím ani s odsudzovaním rovnostárstva – treba ho definovať -, ani s nedôverou voči tvorbe prostého ľudu; len čo sa týka toho južanského farára, toho chápem: čo potom, keď jeho farníci začnú čítať bibliu a oboznámia sa aj s tým, čo im teraz môže vo svojich kázniach nepovedať? Preto som to dal.)

Dúfam, že sa ešte nájdu dosť inteligentní a vzdelaní Američania, ktorí určia, ktoré sú dôležité problémy a raz príde čas, keď oni povedú ľud k ich riešeniu. A že tie milióny Američanov, ktorých možno zarazil nečakaný  pohľad na odhalený prsník, uznajú, že to nie je prípad pre generálneho prokurátora.

Prameň: Charley Reese, “Much Ado About A Small Matter” (Veľa kriku pre maličkosť), © 2004 by King Features Syndicate, http://www.lewrockwell.com/reese/reese41.html.

Be the first to comment on "Veľa kriku pre nič"

Leave a comment

Your email address will not be published.


*