Jeff Sharlet

(Toto je  prvá časť článku Jeffa Sharleta, vydavateľa Revealera (Budiča) „Kristovi vojaci: v srdci najmocnejšej megacirkvi Ameriky“, v májovom čísle 2005 mesačníka Harper’s. )

Ani čoby ich k nemu priťahovali magnetické sily: tak hovoria títo ľudia o meste Colorado Springs (Pramene Colorada), domove najväčšej koncentrácie fundamentalistických kresťanských aktivistických skupín v histórii Ameriky, a to ako z hľadiska ich terajšieho stavu, tak z hľadiska vývoja utópií. Vravia, že je to nové a jedinečné a vzácne, obkľúčené nepriateľmi, ale aj že je to „tradícia“, koncepcia toho, čo si každý od vždy praje, a že im to nepriatelia závidia.

Mesto samo nie je nič zvláštneho, sieť širokých západniarskych ulíc s kockami upadajúcich, šedých a béžových budov, len pár z nich vyšších ako dvanásť podlaží.  Miestni cynici žartujú, že ak Colorado Springs naložíte na nákladné auto a preveziete do Nebrasky, skrášlite Omahu. No nie je to architektúra, čo priťahuje kresťanov hľadajúcich čistý život.  Hory pomáhajú, ale sú iné horské mestá. Colorado Springs ponúka udalosť.

Lori Roseová je z Minnesoty a počula hovoriť o tomto svätom mieste, keď žila na jednej základni Vojenského letectva neďaleko Washingtonu, D.C. Jej manžel nie je kresťan, odmieta Ježiša a hľadí na veci, ako by nemal; našla však cirkev, do ktorej vstúpila bez neho a zapojila sa do činnosti krúžku manželských problémov.

Ron Poelstra prišiel z Los Angeles. Teraz je aktivistom svojej cirkvi a po bohoslužbách predáva knihy svojho pastora „o teológii voľného trhu“. Jeho dvaja chlapci tínedžeri mu pomáhajú a sú tak ukážkou dobrodenia viery. Vraví, že L.A. by ich bolo pohltilo: je tam príliš veľa bánd.

Adam Taylor, ktorý je teraz pastorom, vyrástol v okrese Westchester; ako syn umelcov a spisovateľov zdedil bohatstvo firmy Bergdorf Goodman. V Colorado Springs sa oboznámil s Bibliou tvrdou cestou, každé slovo bolo klincom vrazeným do hriechu.

Udalosť, ktorú našli v Colorade, sa týka novosti: nové domy, nové ulice, nové obchody; a v predstavách aj minulosti: čo sa považuje za tradičný spôsob života, aké boli rodiny v dobe pred kultúrnymi vojnami a po svetových vojnách, to znamená v krátkom období studenej vojny, keď bola Amerika štátom s rodinami s jedným zarábajúcim.

Nad celou udalosťou sa, samozrejme, vznáša pojem zločinu. Nie jeho faktické podrobnosti – počet vlámaní v a okolo Colorado Springs je vyšší ako v New Yorku alebo Los Angeles – ale ako predstava zločinu: viera v jeho neprítomnosť. Aj politika je prítomná: evanjelikáni tu veria, že žijú bez nej, v priestore vymedzenom pre civilnosť a oddanosť rovnako zmýšľajúcich princípom zdravého rozumu.  Dokonca aj znečisťovanie prostredia hrá svoju rolu: konzervatívni kresťania tu veria, že dýchajú čistejší vzduch a že žijú na pôde, ktorú neznehodnotili satanské ohne priemyslu 19. storočia – napriek smogu, ktorý sa hromadí na svahoch Skalistých hôr a kyanidu, ktorý po storočí baníctva presakuje do vodovodov a horských riek.

To sú však fakty a Colorado Springs je mesto viery. Vynikajúce mesto na úpätí hôr. Nik ho tu nepovažuje za dokonalé. A nik nie je taký sebavedomý, žeby vyhlásil dokonalosť Colorado Springs za jeho alebo svoju ambíciu. Spoločná vízia je skromnejšia, ale veľkolepejšia. Je to mesto ľudí, ktorí ušli z iných miest, ktorí si vybojovali duchovný boj za ideál, pre ktorý sú tu, za vnútorné presvedčenie, na ktorom stavajú chrámy svojmu Bohu. Z týchto chrámov chcú obnoviť svoju opustenú zasľúbenú zem, chcú ju privolať späť ako sen. Volajú tento sen „kresťanským“, ale vo svojich podrobnostiach je „americký“. Nie doslovne, ale ako historka o kovbojoch a Indiánoch, o obludách a modliacich sa bojovníkoch, čo obludy zabijú, a o dámach, čo bojovníkov odmenia čistými bozkami. Colorado Springs je mesto morálneho bájoslovia; je to mesto bájok.

Najväčší megakostol mesta sa týči strieborný a modrý na miernom svahu bledej žltej prérie na okraji mesta. Strieborná a modrá sú náhodou farby Vojenského letectva. Kostol Nového života bol postavený ďaleko na severe mesta čiastočne aj preto, aby naň bolo vidieť z Akadémie Vojenského letectva. Nový život si prial takýto druh svojej charakteristiky.

Nestačí opísať tento komplex ako „kostol“. Je tu v prvom rade trvalá stavba zvaná Stan, pravidelne zapĺňaná stovkami až tisícami mládeže od jedenásť po dvadsať a niečo rokov pri najrozličnejších zhromaždeniach mládeže Nového života. Hneď pri Stane je stará svätyňa, šedá kocka s 1 500 miestami na sedenie; prechádza do novej svätyne s kapacitou 7 500 veriacich, ale aj to je už málo. Na západnej strane komplexu je Svetové centrum modlitby, vyzerajúce ako veľký železný klin vrazený do planiny. Ozajstným architektonickým zázrakom Nového života je však Pyramída autority, majúca miesta pre všetkých  11 000 členov. Základ tvorí 1 300 miestnych skupín, ktorých vedúci zodpovedajú vedúcim sekcií, nad nimi sú vedúci zón, potom dištriktov a týchto vedie pastor Ted Haggard, zakladateľ Nového života.

Pastor Ted, ktorý sa zhovára každý pondelok s prezidentom Georgeom W. Bushom alebo s jeho poradcami, je pekný 48-ročný Indiančan, ktorý sa najlepšie cíti v texaskách. Rád zdôrazňuje, že jediné, v čom sa s prezidentom nezhoduje, je automotívnosť: Bush riadi svoj Ford pickup, on má rád svoj Chevy (Chevrolet). Okrem Nového života predsedá pastor Ted Národnej asociácii evanjelikánov (NAE), ktorej 45 000 kostolov a 30 miliónov veriacich predstavuje najsilnejšiu náboženskú lobujúcu skupinu v štáte;  predsedá aj menšej sieti, ktorú tiež sám vytvoril, Asociácii živých cirkví; je ich asi 300 a aj to sú združenia na podklade prístupu k božským záležitostiam podľa modelu Nového života – v zmysle „slobodného trhu“. Pastor Ted bude prezidentom NAE do tých, čias, kým bude hnutiu vyhovovať a kým bude prezidentom, bude hlavný stan hnutia v Colorado Springs.

Niektorí veriaci nazývajú mesto Colorado Springs  Wheatonom západu na počesť Wheatonu v Illinois, ktorý bol kedysi hlavným stanom o niečo prepiatejšieho kresťanského konzervativizmu; iní ho volajú „evanjelikálnym Vatikánom“, čo naznačuje veľa o charaktere mesta a o ortodoxii, ku ktorej sa hnutie priznáva. Spolkárenie v tomto meste nemá obdobu v histórii Ameriky; to nebolo v Lynchburgu vo Virgínii, ani v Tulse, Pasadene, alebo v Orlande; evanjelikálne aktivistické skupiny – bežne sa im hovorí „paradesantné“ (výsadkové) cirkvi – sa tu počítajú na stovky, no presné číslo sa nedá určiť. Sťahujú sa a množia sa. Vytvárajú misionárskych sprievodcov, zárobkové príležitosti pre rodiny, zostavujú a sledujú študijné plány, dávajú finančné rady, poskytujú atletický tréning a majú biblie pre každú príležitosť. Mesto je sídlom Mladého života, Moreplavcov, Medzinárodného súcitu, Každej rodiny za Krista a Globálnej etnickej misie (Nadšená mlaď). Z cirkví je najprominentnejšia Zameranie na rodinu (Focus on the Family) Dr. Jamesa Dobsona, ktorej rozhlasové programy (majú najväčší religiózny aj sekulárny rozsah vo svete), časopisy, videá a knihy trvale zasahujú viac ako 200 miliónov ľudí v celom svete.

Masmédiá majú tendenciu považovať Dobsona za najmocnejšieho evanjelikálneho kresťana v Amerike, ale pastor Ted mu je aspoň rovný. Zatiaľ čo Dobson hrá rolu národnej výstrahy sľubujúc zničiť politikov, ktorí vzdorujú Biblii, pastor Ted im ukazuje, ako si môžu rituálnymi ústupkami zachrániť tvár. Nenaparuje sa, ako Dobson; podpichuje. Keď ho koncom roku 2003 prezident Bush pozval do oválnej kancelárie spolu so siedmimi ďalšími predákmi Kresťanskej pravice diskutovať o budúcej politike, pastor Ted pobavil svoje združenie touto historkou cestou emailov:

„Ten pondelok som bol vo Svetovom centre modlitieb (hightech kostol Nového života, kde sa modlitby konajú denne dvadsaťštyri hodín), a tu mi zvoní telefón.“ Bol to jeden z prezidentových pomocníkov. „Prezident,“ vraví pastor Ted, „ma chcel mať pri sebe, keď bude podpisovať zákon o zákaze potratu pri čiastočnom pôrode.“ (Partial-Birth Abortion Ban Act. V tomto prípade privedie lekár pôrod tak ďaleko, že v matke ostane len hlavička dieťaťa; nabodne ju zozadu, vysaje mozog a dokončí pôrod. Takéto prípady donosených zrôd sa týkajú menej ako 1 % všetkých prerušení tehotenstva – p.p.) Nasledujúce ráno sedel pastor v lietadle a popoludní v prezidentovej kancelárii. „Neuveriteľný zážitok“, napísal pastor Ted. Ponechal na tlači, aby zaznamenala, že Dobson tam nebol.

Žiaden pastor v Amerike nemá takú moc nad politickým smerovaním evanjelikalizmu ako pastor Ted a žiadna cirkev viac ako Nový život. Nijako to nie je najväčšia megacirkev a Ted nie je najznámejší služobník boží: Saddlebackova cirkev v južnej Kalifornii má na svojich zoznamoch 80 000 pastorov a jeden z nich, Rick Warren, predal 20 miliónov exemplárov svojej knihy Život riadený účelom. Warrenov úspech sa však dostavil až za cenu vášne; jeho doktrína, hoci konzervatívna, je neslaná-nemastná a jeho politiku oslabuje posolstvo svojpomoci. Hoci iné cirkvi sa môžu pochváliť chýrnejšími členmi ako cirkev pastora Teda – neďaleko Washingtonu, napríklad, McLeanova Biblická cirkev a Fallská cirkev hlásajú slovo božie najmocnejším tohto sveta – tieto cirkvi nehoria za idey, ktoré inšpirovali ich zrod, za idey, zrodené v teréne, ktoré si len postupne nachádzajú cestu do Washingtonu. Evanjelikalizmus je rovnako intelektuálne ako emocionálne hnutie; pastor Ted vybudoval v Colorado Springs nielen batalióny duchovných bojovníkov, ale aj továreň na idey, ktoré sú ich zbrane.

Na začiatku cirkvi Nový život bolo proroctvo. V novembri 1984 sedel pastor Ted s jedným priateľom v aute na diaľnici 83 a bezmyšlienkovite zamierili na sever. Pastor Ted mal vtedy 28 rokov a oddával sa pôstu a kurióznym pragmatickým víziám (verí, že predvídal internetové siete modlitieb prv, než internet existoval). Vyslovil počudovanie, prečo ho Boh povolal z Baton Rouge, kde bol pridruženým pastorom miestnej megacirkvi, do tohto nevľúdneho mesta, známeho aj ako „pastorov cintorín“. Priateľ vystúpil z auta a prižmúril oči. Sklonil sa k zemi, akoby ju ovoniaval. Potom povedal: „Toto bude tvoj kostol. Tu stavaj.“

Pastor Ted konal podľa toho. Prvý kostol založil vo svojom suteréne. Kazateľnicou boli tri päťgalónové (asi dvojlitrové, p.p.) vedrá na sebe a lavicami záhradné lehátka. Jeden muž, čo žil neďaleko v karaváne, prichádzal, ak si spomenul, že je nedeľa, a hral na gitare. Na druhého zostúpil Duch svätý, naplnil paťgalónovú záhradnú krhlu horúcim olejom a kropil blízke križovatky a potom aj ulice a domy v celom meste. Svojmu hlúčku prikazoval pastor Ted modliť sa najmä za domy s nápismi „NA PREDAJ“, aby k nim prišlo viac ľudí. Raz vyvolali pastor Ted a jeden misionár poplach a skrývali sa v poliach, kým polícia prípad vyšetrovala. Pastor Ted tvrdí, že to bolo za dobrú vec; modlili sa, aby jedna budova bola momentálne stiahnutá z predaja, aby sa raz neskoršie dala výhodne kúpiť pre budúcu cirkev. (Stalo sa.)

Stále vyzeral škodcov. V čase, keď bolo Colorado Springs malé mestečko rozdelené medzi Vojenským letectvom a filozofiou nového veku, veril pastor Ted, že to druhé pracuje pre diabla. Preto začal veľmi skoro narúšať jeho plány. Navštevoval bary homosexuálov a vyzýval tam mužov, aby prišli do jeho kostola; celá jeho kongregácia sa pustila do bitiek so silami zla, ktoré sa často odohrávali pred verejnými budovami.

Raz si robil čosi v garáži, keď tu akási žena, vraj vyslaná z kláštora čarodejníc, pokúsila sa bodnúť ho päťpalcovým nožom (13 cm, p.p.), ktorý vytiahla z pošvy na stehne; pastor Ted jej ostrú čepeľ ledva vytrhol z rúk. Rád rozpráva túto historku. Zlé sily, ktoré v tom čase ovládali Colorado Springs – a každú oblasť hlavného mesta v niektorom štáte – nazýval „Kontrolou“.

Vravieval, že Kontrola ho voláva v sobotu večer až v noci a hrozieva mu, že ho zabije. Raz mu vraj povedali:

„Ešte jedna drzosť od vás, Ted Haggard, a pustíme na mesto vládu démonov. Nežartujeme!“ Nebuďme deti. Pastor Ted neprišiel do Colorado Springs hľadať tu zdravie; prišiel sem, aby sa pustil do „duchovnej vojny“.

Časom premiestnil svoj kostol do vykričanej ulice. Boli tam bary, obchody s alkoholickými nápojmi, masážový salón a teraz aj kostol Nového života. Jeho kongregácia sa šírila a vypudila iné obchody. Do aleje stavali stoličky. Vyvesili cez ulicu transparent UROBTE Z TOHTO MESTA MOJE SÍDLO! s podpisom JEŽIŠ.  Každý v kostole dostal z telefónneho zoznamu mená, za ktoré sa mal modliť. Vysielali hlúčky, ktoré sa modlili pred domami predpokladaných čarodejníc – za mesiac 10 z 15 cieľov dalo svoje domy do predaja. Kongregácia „modlitbami prevalcovala“ skoro každú ulicu .

Obyvateľstva pribúdalo, zločinov ubúdalo; pastor Ted dodnes verí, že Nový život pomohol vyhnať zlo z mesta. Myslí si, že je to ako s piestom: menej zla znamená viac dobra. Kostol je dobrá vec, a jeho cirkev rástla, rástla tak rýchlo, že boli časy, keď nikto nevedel, koľko už má členov. Prestali hovoriť o „členoch“. Ostal len Nový život. Zvyklo sa hovoriť: „Ste v Novom živote“? Nový život prenikol aj do kancelárií podnikov. Prišiel čas, keď kúpili pozemok, ktorý im bol prorokovaný, tridsaťpäť akrov (14,5 ha, p.p.), a začali stavať to, čomu dal pastor Ted meno „Nový Jeruzalem“.

*  *  *

JERUZALEM, 2005 – Na východ je len nebo, prázdna krajina, Kansas. Na západ je Pike’s Peak (Končiar končiarov), 14 110 stôp (4 300 m, p.p.) nad morom.

Staré srdce mesta Colorado Springs vädne do bezvýznamnosti trinásť míľ na juh; Nový život sa rozrastá na severe a pomýšľa na fúziu s Denverom a Boulderom nekonečným radom predmestí; zablatený oblúk obchodov, skladísk a hnedých radových domov rastie v tak nových uliciach, že ich treba pridať na mapu čerpacích staníc, čo som tu práve kúpil. V niektoré nedele sa zastavuje premávka na pol míle od kostola všetkými štyrmi smermi.  Kongregácia sa zakráda na diaľnice. Keď sa rodičia konečne ponoria do oceánu tisícov na seba na parkoviskách natlačených áut, vyrazia ich deti a ženú sa k piatim strieborným pilierom vchodu do Nového života, túžiac šmýkať sa po priestranných dláždených podlahách,  krúžiť okolo „Obrancu“, masívneho namosúreného bronzového anjela  so svalnatými rozpätými krídlami a rukami objímajúcimi obzor, ktorý bez pochýb rozdrtí švih jeho širokého meča; idú sa naháňať okolo nového svätostánku, postaveného do kruhu; berú schody do dvoch smerom k „Pevnosti víťazstva“, ktorej miestnosti sú zariadené ako za čias Starej západnej jazdnej polície, plné vecí, ktoré sa užívali v bojoch so skutočnými živými Indiánmi, keď bolo treba dobyť Colorado a obrátiť na vieru jeho Indiánov.

Prvú nedeľu, čo som bol v Novom živote, prvú nedeľu v roku 2005, nebolo detí v Pevnosti víťazstva, lebo to bol osobitný deň: konala sa „vysviacka“, duchovné zasvätenie nového svätostánku tohto chrámu. Je metalizovaný a moderný, vyzdobený oceľovými krajkovými nosníkmi a mostíkmi; má podobu dvoch veľkých satelitových tanierov, sklapnutých proti sebe. Povedali mi, že bol naplánovaný tak, aby „dúchal“ modlitbu ponad krajinu. (Veriaci Nového života radi používajú metafory pri opisoch svojho chrámu či cirkvi alebo mesta, medzi ktorými pre nich niet rozdielu. Hovoria o „tréningovom tábore“, do ktorého chodia mladí muži a ženy  na „misie“. Hovoria o „bombe“, ktorá „exploduje“ a „obšťastní“ nás svojím dopadom: oživenie tu znamená „hodnoty“, tými je „Slovo“ a pre mnohých tu je to „lepší spôsob života“.)

V strede svätostánku sa zdvíha štvorstranové javisko a nad ním sa vznáša množstvo strojného zariadenia, patriaceho k šiestim masívnym obrazovkám. Jedna žena neďaleko mňa to prirovnala k Ezechielovmu videniu kovového anjela, okrúhleho a „s očami na všetkých stranách“. Keď svetlá temneli a obrazovky ožívali, nabral svätostánok šťavnatú modrostriebornú farbu.

Potom sa všetkých šesť obrazoviek zaplnilo tvárami vzdávajúcimi hold Novému životu a pastorovi Tedovi: bol tam jeden senátor, jeden poslanec, zástupca guvernéra Colorada, starosta mesta; bol tam Tony Perkins, Dobsonov človek na Capitol Hille; boli tam pohlavári jednotlivých denominácií, napríklad Thomas E. Trask, „generálny superintendent“ Božích zhromaždení, ktoré majú vo svete 51 miliónov členov; a procesie menších veličín z iných štátnych megacirkví. O niektorých viem čísla: Vrchárska cirkev Alabamy (Church of the Highlands) vzrástla za posledné štyri roky pod vedením absolventa Nového života z 34 na 2 500 duší; Kalvária Skalistých hôr (Rocky Mountain Calvary), sused Nového života, napuchla za desať rokov z hŕstky duší na 6000.

Kyle Fisk, výkonný riaditeľ Národnej asociácie evanjelikánov, ma zaviedol posadiť sa do prvého radu, čo značilo, že som musel nakloniť hlavu o deväťdesiat stupňov dozadu, aby som videl na obrazovku. Hudobná skupina niekoľko mužov, oblečených v čiernom, s krátkymi briadkami, holohlavých alebo strapatých, ležala na chrbtoch a upierala oči hore. Po pravici mi sedela žena stredného veku, v šatách po zem z látky potlačenej kvetmi s pomarančovými tieňmi. Vlasy mala husté, gaštanové, zvlnené; v surovej tvári dievčaťa zvyknutého na party vystupovali hrubé kosti; tiež skláňala hlavu dozadu a s otvorenými ústami sledovala priebeh vzdávania holdu.

Hudobná skupina povstala. Štíhly muž bez briadky s príjemným tenorom, pastor Ross Parsley, viedol hudobníkov aj obecenstvo, a dotiahol to, keď gitaristi udreli do strún a bubeník do bubnov, až do šialenstva arénového rocku. Dva zahmlovače po stranách javiska naplnili svätyňu bielymi oblakmi. Košové projektory vrhali na povalu obrysy bielych snehových vločiek a žltých kvetov. „Pripravte cestu!“, skríkol naraz vedúci pastor Ross. „Pripravte cestu! Kráľ prichádza!“ Po javisku začala poskakovať mládež a postupne sa dala do tanca celá aréna: skákali deti, skákali starci, skákali ženy stredného veku. Z radov sedadiel vystupovali vrtiace sa osoby a tancovali ako pojašení derviši. Kužele svetla sa rozširovali a farbili svätostánok do červena. Vedúci pastor Ross reval: „Nech vstúpi Kráľ slávy!“ Do davu sa miešali uvádzači a rozhadzovali dúhovo žiarivé pásky.

Na obrazovkách sme sa pomalým pohybom dostali na prériovú trávu. Hlásateľ ohlásil „srdce Boha, bijúce v našich hrudiach“. Hudba a video sa zrýchlili, ako sa kamera blížila k novému svätostánku. Obrazy splývali a prechádzali jeden do druhého: tisíce príslušníkov Nového života držali sviece, tucty ich zostupovali z neba, a pastor Ted s Bibliou v ruke, svetlovlasý, pchá sa dopredu so svojou Dobrou knihou, usmievajúc sa, kývajúc a  spievajúc. (Má ohrnutý nos a zježené obočie, čo mu dáva figliarsky vzhľad, rozhodujúci pre úspech úsmevu; bez toho by nevyzeral šťastný, ale skôr opitý.) Teraz má na sebe nadutú červenú, bielu a modrú lyžiarsku bundu a berie nás so sebou na predmestský ranč, na miesto, kde postáli pri jeho osudnej návšteve Colorado Springs; potom na iný predmestský ranč v neznámom prostredí, kde kedysi robil plány pre kostol. Nasleduje dlhý rad prízemných kancelárií a obchodíkov vo vedľajších uličkách, ktoré si pastor Ted postupne prenajímal na „svätostánky“, keď jeho kongregácia rástla; každý bol ako predošlý, len podlahová plocha sa zakaždým zväčšila.

Svetlá zažiarili. Pastor Ted je teraz pred nami z mäsa a krvi, uvádzajúc ako hosťa Jacka Hayforda, jedného zo svojich učiteľov, zakladajúceho pastora 10 000-ovej Cirkvi na ceste (Church On The Way) z Van Nuysu v Kalifornii. Medzi evanjelikánmi je Hayford legenda: je jedným z tých mužov, čo sú zodpovední za „oživenie viery v Bibliu“ na predmestiach – ostatok sveta to volá fundamentalizmom. Je to bielovlasý  plešivejúci muž s orlím nosom, kazateľ starej školy, čo znamená, že má pri kázni stále v rukách ozajstnú Bibliu (pastor Ted používa skrátené vydanie PalmPilot). Pastor Hayford chce „vraziť“ do našich myslí jednu ideu. Touto ideou je „poriadok“. Ukážkou je opis štyroch tvorov okolo Krista v Knihe zjavenia:

„Prvý vyzeral ako lev, druhý ako býk, tretí mal tvár ako človek a štvrtý sa podobal na letiaceho anjela.“ Pozrite sa, vraví pastor Hayford zvučným a dôstojným hlasom: „Všetci sú úžasní, všetci sú anjeli.“

 To sa iba vzhľadom líšia medzi sebou. Tak, ako my máme rozličné národnosti a v politike „hierarchiu“. A presne tak, ako máme v obchode rozličné zodpovednosti, zamestnávateľov a zamestnancov. Anjeli, národnosti, hierarchie, zamestnávatelia a zamestnanci – každá kategória musí dodržovať zjavený prírodný poriadok.

Ako ďalší prišiel na scénu pastor Larry Stockstill, predstavujúci ďalšiu variáciu kazateľa. Vystupoval so svojou ženou Melanie, ktorá mala ružový nohavicový oblek. Pastor Larry mal hnedé jemne prúžkované sako na prúžkovanej hnedej košeli a zlatú viazanku. Prízvuk mal louisianský.

„Máme tu svet,“ káže kráčajúc javiskom. „Nazývam ho podsvetím.“  A vysvetľuje, že podsvetie je to, čo vidí pri ponáraní sa; ibaže miesto čudesných rýb sú tu čudesní ľudia. No príliš veľa kostolov, vraví, mieri do horného sveta. „Tam žijú šťastní ľudia. Úspešní ľudia. Ale Pán povedal: ‘Neposielam vás do horného sveta, posielam vás do podsvetia.‘ Tam, kde sú kreatúry. Kde ľudia nie sú ľuďmi. Ľudia, akých vidíte aj v Colorado Springs. Tam máte podsvetie ľudí. Otetovaných ľudí, ľudí oddávajúcich sa drogám a sexu. Takých nachádzate … v podsvetí.“

Jedným z  posledných bodov programu je nová Biblia pastora Teda. Veľmi veľká Biblia: treba dvoch statných mužov, aby ju dopravili na javisko. Členovia cirkvi Nového života – aj chýrni evanjelikáni ako Dr. Dobson a Oral Roberts – napísali vlastnoručne celú Dobrú knihu. Neskôr mi chce pastor Ted  ukázať tento skvost vo svojej pracovni. „Krásna práca, že?“ povie.

*  *  *

Po kostole som sa prechádzal na parkovisku pri Svetovom centre modlitieb, pričom som sledoval premietanie modlitieb na dvoch obrovských televíznych obrazovkách, sprevádzané hrou mladého muža na klavíri. Centrum modlitieb je spoločný projekt viacerých fundamentalistických organizácií, ale umiestnené a spravované je v Novom živote. Je tam kníhkupectvo, ktoré sa pri mojej návšteve volalo Arzenál, ale od tých čias bolo premenované na Salomon’s Porch. Sú tam miestnosti pre „spoločné“ modlitby, individuálne modlitebne, hotelové izby, aj hlavný stan cirkvi Globálna žatva (Global Harvest), ktorá sa venuje „duchovnej vojne“.

Átrium budovy je vysoká miestnosť so zástavami mnohých štátov, strážená opäť bronzovým bojovným anjelom, zamračeným bradatým typom s mohutnými bicepsmi a aj teraz s vytaseným mečom. Podstavec anjela je v strede veľkého osmibodového kompasu, vytesaného z červeno-bielo-modro-čierneho kameňa. Každý bod zameriava oko pozorovateľa na jednu súčasnú maľbu, z ktorých väčšina zobrazuje krásnych svalnatých mužov – jeden je kováč, druhý je poviazaný v reťaziach – v rozličných stavoch neoblečenia. Mojím favoritom je „Nádoba“ od Thomasa Blacksheara, v evanjelikálnom svete umenia veľmi chýrne dielo. Tu vo Svetovom centre modlitieb je jeho odtlač. Je to vysoký vertikálny obraz, na ktorom sú dvaja nahí bieli ženskí anjeli s bujnými prsiami; na oholenej hlave nahého muža olivovej farby kože držia urnu plnú medu. Med prekvapkáva cez jeho doskovitú hruď a šesťnásobné svalstvo rúk do nádoby, ktorú drží pred svojím rozkrokom; dala obrazu jeho pomenovanie Ale ani táto nádoba nepojme toľko medu, a tak sladkosť preteká cez jej okraje na ďalšiu úroveň, pravdepodobne na naše hlavy a premáča nás zlatou Božskou láskou. Časťou toho, čo robí Blachshearov obraz takým príťažlivým, je práve jeho neostýchavý erotizmus; cieli na vás a potom zameria túto vášeň na Ježiša.

V kaplnke je niekoľko počítačových terminálov, kde sa môžete zapísať do Svetového centra modlitieb a vstúpiť do modlitby. Niečie slová sa mihnú veľkými obrazovkami v sieni práve tak, ako sú v tej chvíli na 70 000 obrazovkách iných členov Modlitebných krúžkov na celom svete. Modlitby sa týkajú raz celkom svetských vecí (kúpy nehnuteľností a hľadanie zamestnania môžu byť zaujímavé), inokedy sú naliehavé, ako táto prosba matky Rachel z Colorada: „Daniela má 15 mesiacov. Teplotu má práve 104 °F a je letargická. Nechce jesť.“

Alebo táto správa od Laury z Vermontu: „Ak ste sa ešte nikdy za nikoho nemodlili, prosím vás, urobte tak teraz. Tak trpím, že myslím, že umriem. Vymodlite ZÁZRAK pre môj problém s obličkami. Sú choré? Zlyhávajú? Som tak sama a nemám nemocenské poistenie.“

V poslednom prípade by mohlo vzniknúť podozrenie, že tu ide o triednu politiku, ale pri vstupe do Modlitebného krúžku treba sľúbiť, že sa zdržíte akejkoľvek politickej modlitby. To je vyhradené profesionálom. Či je to tu v centre alebo u vás doma, obrazovka Modlitebného krúžku je rozdelená na „Prosby osobného významu“, ako boli uvedené, a na „Prosby svetového významu“, ktoré zostavuje vedenie vo Svetovom centre modlitieb. Niekedy sú problémy domáce, z USA: Modlite sa za arlingtonskú skupinu pastorov, spolupracujúcu s Bielym domom na obnove zákona o manželstve. Modlite sa za vymenovanie nových sudcov. Modlite sa za stretnutie nášho pastora s vyslancom Izraela a prezidentom Bushom! Pane, nechaj ich vyslovovať svoje slová, zastupovať TEBA! Požehnaj ich! Často sú medzinárodné, napr. zo Severnej Kórey: Modlite sa, aby Boh rozdrvil démonickú tyraniu a komunistický režim Kim Čong Ila.

Pomerne často sa hovorí o Iračanoch v súvislosti s ich prestupom na kresťanstvo: Napriek správam masmédií svedčia veriaci vojaci a iní, že Biblia sa stretá v Iraku s úspechom; mnohí tam radi počujú o Ježišovi. Modlite sa, aby úspechy pokračovali!

Jeden modliaci sa pridáva k svojej prosbe čísla: kresťanom v Iraku bolo rozdaných 900 000 biblií v arabskej reči. Druhý vyslovene spája modlitbu za demokraciu s modlitbou za viac kresťanov v Iraku: Modlite sa, aby sa tam ľudia dožadovali svojho práva študovať Bibliu …

Najčastejšie modlitby Iračanov sú však strategické v najširšom svetovom zmysle, napríklad táto modlitba Bagdadčanov: Bože, potlač nepriateľov …

Na obrazovke sa za klaviristom pred pozadím Skalistých hôr otvorilo okno od podlahy k stropu s 270-stupňovým rozhľadom. Nad ním rotuje na kovovom vretene glóbus s priemerom pätnásť stôp (4,5 m, p.p.). Keď klavírista urobil prestávku, prisadol si ku mne do prvého radu a dali sme sa do rozhovoru. Volal sa Jayson Tice, mal 25 rokov a pracoval ako čašník v Red Lobster (u Červeného raka). Rozprával mi, že vyrástol v San Diegu a bol vtedy dosť dobrý, aby mohol hrať za univerzitu v 1. basketbalovej divízii. No zlomil si členok a keď mu Marines (Námorníctvo) sľubovali možnosť štúdia práva, narukoval. Ukázalo sa, že tam nemal veľa času na basketbal, najviac ak na „bomby a rakety“, takže tam svoj pobyt nepredĺžil a rozhodol sa začať znovu v novom meste. Jeho matka sa vtedy presťahovala do Colorado Springs, tak tam išli aj Jayson a jeho priateľka; keď mama po troch mesiacoch odišla, to sa už Jayson rozhodol, že to Boh, a nie jeho mama ho volal do hôr. Zistil, že celý rad známych, pracujúcich ako čašníci alebo predavači na základniach Vojenského letectva, zmýšľal rovnako.

Jayson mi povedal: „Colorado Springs, toto zvláštne mesto, toto jediné mesto, je bojisko“ – zmĺkol – „medzi dobrom a zlom. Toto je duchovný Gettysburg“. (Jedna z najdôležitejších bitiek americkej občianskej vojny 1.-3. júla 1863 – p.p.). To prečo a ako?, spýtal som sa. Porozmýšľal a odpovedal:

 „Toto miesto je prameňom čistej vody pre kresťanov, pre Božích ľudí. Čosi neobyčajne mocné vyviera z tohto mesta. Dúfam, že neostanem dlho v Colorado Springs, pretože by som rád dával ďalej to, čo sa tu deje. Som bojovník, rozumiete? Som bojovník za Boha. Colorado Springs sú mi výcvikovým táborom, východiskom.“

*  *  *

Keď mu to redakcia Harper’s dovolí, uverejní Jeff  Sharlet v Revealerovi pokračovanie, ktoré je venované úvahám pastora Teda o „teológii slobodného trhu“. Osobitne zaujímavé sú tam state pastora Teda o katolicizme, islame a svätej vojne; inde sme sa o nich dočítali napr. toto:

Ekonomika slobodného trhu je „pravda“. Pastor Ted vraví, že sa to naučil pri svojej prvej práci v profesionálnom kresťanstve, a to ako pašerák biblií do východnej Európy. Verí, že globalizácia je len nosičom pre šírenie kresťanstva. Osobitne má na mysli protestantizmus; katolíci, hovorí, sa stále dívajú dozadu. Rozoberá to:

„Aj národy, ovládané katolicizmom, hľadia dozadu. Nepozorovať u nich tendenciu vytvárať ako my veľkých podnikateľov, vynálezcov, výskumníkov a technikov. Typické je, že katolícke štáty nevysielajú ľudí do vesmíru. Len protestantizmus sa stále díva do budúcnosti. Typické dieťa, vyrastené v protestantizme, sníva o budúcnosti. Typické dieťa, vychované v katolicizme, hodnotí a kochá sa minulosťou, svätými, históriou. To je jeden z rozdielov, ktorý pozorovať aj v Amerike. Ako potomci protestantov, a to puritánskych protestantov, chceme vybudovať lepšiu budúcnosť, a naši hovorcovia o tom hovoria. No prílivom ľudí z Mexika tu vzniká populácia, ktorá nemá záujem o univerzity a stať sa našimi výskumníkmi a technikmi. Ak to tak pôjde ďalej, vidím rysovať sa malý stret civilizácií.“

Takže katolíci sú von z hry a boj sa rozhára medzi evanjelikánmi a islamom.

„Obávam sa, že moje deti budú vyrastať v islamskom štáte,“ dodáva pastor Ted. Verí, že duchovné vojny vyžadujú mužnú, svetskú protistránku. „Učím prísnu ideológiu použitia moci,“ dodáva, „vojenskej moci ako verejnej služby.“ Zastáva sa preventívnej vojny, pretože verí, že výzva Biblie proti hriechu nám predkladá preventívnu paradigmu; je za neľútostnú vojnu, pretože „aj biblia je krvavá. Veľa sa tam píše o krvi.“

Májové číslo Harper’s 2005 obsahuje aj správu zo stretnutia Združenia náboženských hlásateľov od Chrisa Hedgesa; esej o evanjelikálnych koreňoch ekonomiky slobodného trhu od Gordona Bigelowa; a esej o Kresťanskej pravici od Lewisa Laphama.

Prameň: Jeff Sharlet, „Inside America’s most powerful megachurch“, Harper?s Magazine, May 2005;  http://harpers.org/search.php?q=jeff&qtype=&type=&from=2005&to=2005&order_by=relevance&btnSubmit=SEARCH

Preložil Rastislav Škoda