Predstavte si ľubovoľného človeka. Predstavte si, že ste sa narodili s identickými génmi, máte identické vzdelanie a výchovu, inteligenciu, vkus, nadanie, rovnaké zážitky a skúsenosti ako on. Dokonca máte rovnakých rodičov a vyrastáte na rovnakej ulici. Správali by ste sa inak, ako dotyčná osoba? Väčšina z nás si po krátkej úvahe uvedomí, že nie. Vyplýva z toho zarážajúce zistenie. Myšlienky a činy v konečnom dôsledku určujú iba gény a spoločenské podmieňovanie. Slobodná vôľa, koncept, že človek koná na základe vlastných rozumových rozhodnutí a nie pod vplyvom vonkajších podnetov, tak v skutočnosti neexistuje.

Rozšírený koncept slobodnej vôle, zdá sa, vychádza z dvoch predpokladov. Po prvé, každý z nás sa v minulosti mohol správať odlišne. Po druhé, sme vedomým a aktuálnym zdrojom svojich myšlienok a činov. Ibaže oba tieto predpoklady majú ďaleko od pravdy. Po prvé, povedať si, že som mohol konať inak, znamená iba formulovať, že takáto možnosť existovala. A to až potom, ako ste sa rozhodli tak alebo inak. Je to len prázdne tvrdenie. Po druhé, naše úmysly a myšlienky sa vynárajú z príčin, ktorých si nie sme vedomí a ktoré nedokážeme vedome kontrolovať. Zo psychológie a neurovied vyplýva, že nemáme slobodu, ktorú si myslíme, že máme.

Čítať celý článok: In Vivo magazín