Pre slovenských politikov – najmä pre prezidentov  – sa už stalo novodobou tradíciou Slovenskej republiky, že v čase pred Vianocami alebo povedzme v tzv. advetnom čase navštevujú Vatikán a stretávajú sa s hlavou katolíckej cirkvi. Okrem ústretovosti pri častom prijímaní slovenských predstaviteľov vo Vatikáne zo strany posledných štyroch pápežov, dvaja z nich navštívili za 33 rokov existencie Slovenskej republiky trikrát – Ján Pavol II. dvakrát (v rokoch 1995 a 2003) a František raz (v roku 2021). A to, podľa nedávneho vyjadrenia prezidenta Pellegríniho, pápež Lev XIV., ktorý je vo funkcii len necelých sedem mesiacov „chce navštíviť Slovensko o nie dlhý čas.“ V čom je tajomstvo tohto intenzívneho „veľmi priateľského“ dialógu v „pozitívnej atmosfére“?

Niekoľko základných faktov o Vatikáne

Vatikán je najmenší štát na svete s rozlohou len 0,44 ha. Vznikol na základe podpisu troch tzv. Lateránskych (podľa miesta podpisu v najstaršom pápežskom paláci, v tom čase aktuálne sídlo pápežov) dohôd 11. februára 1929 medzi Talianskym kráľovstvom a Svätou stolicou. V ďalšom texte budeme pre zjednodušenie používať len termín Vatikán, bez ďalšieho vysvetľovania rozdielov a súvislostí dvoch právnických osôb – Vatikánu a Svätej stolice. Ide v zásade o jeden subjekt, zjednodušene môžeme povedať, že Vatikán je územie a Svätá stolica je inštitúcia. V každom prípade sú obe reprezentované jednom osobou pápežom.

Zjednotením Talianska v septembri 1870 zanikol starý historický cirkevný štát, bolo mu zabavené územie a čiastočne aj majetok vrátane kvirinálskeho paláca (Quirinale), vtedajšieho sídla pápežov a dnešného oficiálneho sídla talianskeho prezidenta, pre vznikajúci taliansky štát. Pápeži sa v reakcii na tieto udalosti vyhlásili za dobrovoľných väzňov.

Lateránske zmluvy ukončili tento konflikt po dlhých 59-tich rokoch. Potrebovali to obe podpisujúce strany – tak Vatikán, ktorý pri podpise zastupoval štátny sekretár kardinál Pietro Gaspari, – ako aj Taliansko, ktoré zastupoval predseda vlády fašistický diktátor Benito Mussolini.

Vatikán podpisom zmlúv získal späť opäť právny charakter štátu, získal späť svoje územie i majetok, resp. veľkorysé finančné vyrovnanie. Súčasne získal konkordátom s Talianskym kráľovstvom právne garancie a priestor pre pôsobenie cirkvi a náboženstva v spoločnosti, ale – a najmä – zmluvami získal späť výlučnú a absolútnu zvrchovanosť i suverénnu jurisdikciu a medzinárodnú právnu subjektivitu.

Mussolini získal pre seba nielen legitimitu, ale aj priestor pre svoje pôsobenie i fašistickú politiku a ideológiu. Bližšie náš seriál o Piovi XII. 

Najvyšším predstaviteľom Vatikánu je pápež. Aj keď dnes väčšinovo rozumieme pod termínom „pápež“ označenie vládcu Vatikánu, toto označenie a titul nevznikli paradoxne (!) v katolíckej cirkvi, ale u tzv. východných (orientálnych) cirkví, kde dodnes tento titul používajú predstavitelia alexandrijskej gréckej pravoslávnej cirkvi a koptskej pravoslávnej cirkvi.

V katolíckej cirkvi sa používa termín pápež až od 4.-5. storočia s rôznymi prívlastkami na rôznych miestach pre rôzne osoby, ale až v roku 1075 (teda ani nie celých tisíc rokov) pápež Gregor VII. v dokumente Dictatus papae priamo prikázal, aby bol termín pápež výhradne požívaný pre Petrovho nástupcu.

Paradoxne (druhý krát!) však výraz pápež nefiguruje ani v oficiálnej vatikánskej titulatúre. Podľa pápežskej ročenky – Annuario Pontificio – má pápež (až či už len?) osem oficiálnych titulov (uvedieme ich v slovenskom preklade, aj keď ich preklad nie je vždy jednoznačne prijímaný):

• • Rímsky biskup
  • Námestník Krista
  • Nástupca apoštola Petra
  • Najvyšší pontifik
  • Taliansky primas
  • Arcibiskup a metropolita Rímskej provincie
  • Suverén štátu Vatikán
  • Sluha sluhov božích

Zo všetkých ôsmych oficiálnych titulov pápeža je sedem zameraných na úlohu a pozíciu v náboženskej a cirkevnej oblasti a len jeden titul – Suverén štátu Vatikán – je neteologický, ale materiálny, poukazujúci na jeho úlohu pri správe a reprezentácii štátu Vatikán. Pápež okrem toho, že je hlavou katolíckej cirkvi, je aj absolútnym vládcom Vatikánu.

Z uvedeného logicky vyplývajú aj záujmy Vatikánu pri rokovaniach s inými štátmi – presadzovať a obhajovať záujmy katolíckej cirkvi a jej veriacich. Na rozdiel od iných náboženstiev môže Vatikán pri tomto poslaní, ako jediné zo všetkých centier náboženstiev, využívať Mussolinim darovanú medzinárodnoprávnu subjektivitu.

Ako je to so Slovenskom?

So Slovenskou republikou je to jednoduchšie. Podľa článku 1. našej ústavy je Slovenská republika zvrchovaný, demokratický a právny štát. Neviaže sa na nijakú ideológiu ani náboženstvo.

Podľa článku 12. bod 1. ústavy sme slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach. Podľa bodu 2. toho istého článku sa zaručujú základné práva a slobody bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru a náboženstvo, politické či iné zmýšľanie… Nikoho nemožno z týchto dôvodov poškodzovať, zvýhodňovať alebo znevýhodňovať.

Článok 24. bod. 1 platnej ústavy zaručuje slobodu myslenia, svedomia, náboženského vyznania a viery. Toto právo zahŕňa aj možnosť zmeniť náboženské vyznanie alebo vieru. Každý má právo byť bez náboženského vyznania. Každý má právo verejne prejavovať svoje zmýšľanie.

Svetonázorovo je Slovensko pluralitnou krajinou s prevažujúcim, ale postupne klesajúcim počtom katolíckych veriacich. Podľa sčítania obyvateľov za posledných 20 rokov klesol počet katolíckych veriacich o 671 205 ľudí, čo predstavuje pokles o 19,31 %. Dnes tvoria katolíci 60,40 %-tný podiel zo všetkých obyvateľov.

Naopak za to isté obdobie výrazne stúpol počet občanov bez náboženského vyznania o 598 834 až na hodnotu 1 296 142 obyvateľov, čo predstavuje podiel 23,79 %, zo všetkých obyvateľov Slovenska. Rastie aj počet veriacich neregistrovaných cirkví a náboženstiev, zatiaľ len v jednotkách percent.

Stretávanie sa s pápežom

Slovenská republika je parlamentnou republikou a prezident republiky podľa článku 101. bod 1. je hlavou Slovenskej republiky. Reprezentuje Slovenskú republiku navonok i dovnútra a svojím rozhodovaním zabezpečuje riadny chod ústavných orgánov.

Podľa článku 72. ústavy je Národná rada Slovenskej republiky jediným ústavodarným a zákonodarným orgánom Slovenskej republiky. Vrcholným orgánom výkonnej moci ako hovorí článok 108. našej ústavy je Vláda Slovenskej republiky.

Ospravedlňujeme sa za opakovanie všeobecne známych faktov, predsa len podľa nášho názoru bolo potrebné si zopakovať uvedené skutočnosti, aby sme lepšie pochopili a vysvetlili stretávanie sa našich vrcholných predstaviteľov s pápežmi. Ak spočítame všetky ich prijatia u štyroch posledných pápežov, ktorí pôsobili počas všetkých 33 rokoch existencie Slovenskej republiky dostávame sa ku neuveriteľnému číslu 39 prijatí (viac ako jedno za rok!). A to počas týchto 33 rokov bolo z nich 9, v ktorých pápeži neprijali ani jedného vrcholného slovenského predstaviteľa:

Pápežské prijatia sú výhodné pre koho?

Najviac stretnutí s pápežom bolo v rokoch 1999 až 2003, keď sa naši vrcholní predstavitelia stretli s Jánom Pavlom II. celkove 12 krát. V čom bolo tajomstvo tejto intenzity? Odpoveď je jednoduchá. V týchto rokoch sa pripravovali a podpísali Základná zmluva medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou (v roku 2000) a následné dve ďalšie zmluvy z nej vyplývajúce – Zmluva o duchovne službe v ozbrojených silách a zboroch v roku 2002 a Zmluva o katolíckej výchove a vzdelávaní v roku 2004.

Problém nie je v tom, že sa podpísali tieto zmluvy, ale v tom aké zmluvy sa podpísali. Základná zmluva s Vatikánom narušila rovnocenný prístup štátu ku všetkým cirkvám a jednostranne zvýhodnila katolícku cirkev voči ostatným. Toto nezmenila ani neskôr uzavretá tzv. prezidentská zmluva s 11 ďalšími cirkvami. Zmluvy s Vatikánom sú vo svojej podstate jednostranným záväzkom Slovenskej republiky. Napríklad v Základnej zmluve sa Slovenská republika v 13-tich článkoch z celkových 25 článkov zmluvy zaviazala uznávať, rešpektovať, vytvárať podmienky, garantovať… svoje záväzky a povinnosti voči Vatikánu. Ten to „veľkoryso vrátil“ Slovenskej republike podpísaním svojich záväzkoch v 2 článkoch zmluvy, ktoré však bude realizovať podľa princípov katolíckej náuky a kánonického práva.

Základná zmluva i následné dve zmluvy boli navyše podpísané využívajúc medzinárodnoprávny štatút Vatikánu ako medzinárodné a ľudsko-právne. A Slovenská republika môže od nich odstúpiť len po súhlase Vatikánu. Čo na to hovorí č. 12. bod 1.? Platí ešte vôbec?

Ďalšia vlna prijatí u pápežov bola v rokoch 2019 až 2025. V týchto rokoch sa prijímal nový zákon o financovaní cirkví. Nový model z roku 2019 na jednej strane petrifikoval všetky privilégiá veľkých cirkví oproti menším, na druhej strane zmenil solidárny princíp financovania na postupný prechod k jednostrannému zvýhodňovaniu katolíckej cirkvi, ktorej podiel z pridelených finančných prostriedkov ako jedinej z cirkví postupne rastie, zdanlivo len o necelé tri percentá, v absolútnej rovine to však predstavuje za päť rokov nárast o 13 699 100 €!

Cirkvám však schválený finančný model financovania z roku 2019 nevyhovoval a na ich návrhy a podnety slovenský parlament v roku 2024 zmenil zákonný výpočet príspevku pre cirkvi spôsobom, ktorý im priniesol razantnejší rast finančných prostriedkov. Napriek konsolidácii verejných financií a zastaveniu rastu platov vo verejnej a štátnej správe dôjde v roku 2026 k nárastu príspevku pre cirkvi o 6 166 909 € na výšku 69 874 645 €. Ministerstvo kultúry to v liste pre našu spoločnosť vysvetlilo slovami: „V súčasnosti nezvažujeme, aby sa konsolidácia týkala obligatórnych výdavkov štátu podľa uvedeného zákona.“

Slovo záverom

Tento vybraný výpočet stretávaní sa našich predstaviteľov a pápežov jasne preukazuje komu v skutočnosti prospieva ich časté stretávanie sa. Platí ešte článok jedna našej ústavy o neviazaní sa Slovenskej republiky na žiadnu ideológiu ani náboženstvo, ak prezident republiky (Gašparovič v roku 2013, Pellegrini v roku 2025) alebo predseda Národnej rady Slovenskej republiky (Kollár v roku 2022) sú na čele delegácie na národnej púti do Vatikánu? Alebo keď prezident odhaľuje spolu so slovenskými vrcholnými katolíckymi predstaviteľmi mozaiku Sedembolestnej Panny Márie – Patrónky Slovenska – inštalovanú vo Vatikáne? Slovensko, podľa svojej ústavy ako svetonázorovo neutrálna krajina, nemá žiadnu patrónku, ani Sedembolestnú pannu Máriu…

Naozaj nie je čas vrátiť tému odluky cirkvi od štátu do spoločnosti?

Zdroj titulnej fotografie: Instagram Petra Pellegriniho