Morálne odôvodnenie potratu

Henry Morgentaler

Henry Morgentaler sa narodil 19. marca 1923 v Lodži v Poľsku. V rokoch 1940 – 1945 bol internovaný v lodžskom gete a zatvorený v koncentračných táboroch v Osvienčime a v Dachau. Medicínu študoval v Nemecku, Belgicku a Kanade (Montreal). Tragédie utrpenia až úmrtia žien pri neistých a nebezpečných ilegálnych potratoch ho viedli v roku 1968 k založeniu prvej kanadskej kliniky pre umelé prerušenie tehotenstva v Montreale. V roku 1973 bol pre ilegálne prerušenie tehotenstva po prvý raz pred súdom, ale porota ho oslobodila. Apelačný súd v Quebecu tento rozsudok zrušil a v roku 1975 Najvyšší súd tento nezvyčajný výrok potvrdil. Morgentaler si odsedel desať mesiacov z trestu osemnásť mesiacov, kým kanadský parlament neodhlasoval tzv. „Morgentalerov zákon“, podľa ktorého zákonodarný zbor nemôže zmeniť rozhodnutie poroty. Vcelku stál Morgentaler štyri razy pred súdom za ilegálne prerušenie tehotenstva. V roku 1988 sa posledné pojednávanie skončilo výrokom Najvyššieho súdu, že kanadské zákony o potrate sú protiústavné. Od tých čias nemá Kanada nijaký federálny zákon, upravujúci prerušenie tehotenstva. Morgentaler otvoril viacero kliník po celej Kanade, narážajúc vo viacerých provinciách na húževnatý odpor. Na kliniku v Toronte bol roku 1992 spáchaný bombový atentát, ktorého páchatelia neboli nikdy zistení. V roku 1996 vyvolal Morgentaler senzáciu v Kanade a v celom svete, keď adresoval pápežovi Jánovi Pavlovi II. otvorený list, v ktorom ho vyzýval, aby revidoval tradičné katolícke doktríny o prerušení tehotenstva, kontrole pôrodnosti a úlohe žien v spoločnosti. Napísal knihu Abortion and Contraception (= Potrat a kontracepcia, 1982). Je zakladajúcim prezidentom Kanadského združenia humanistov a dostal vyznamenania od spoločností ako Planned Parenthood (= Plánované rodičovstvo), the National Abortion Rights Action League – NARAL (= Národná liga za právo na potrat), the National Abortion Federation (Národná federácia za právo na potrat), the Council for Secular Humanism (= Rada pre sekulárny humanizmus) a the International Humanist and Ethical Union (= Medzinárodná humanistická a etická rada).

Je čas, aby som písal o morálnych dôvodoch pre potrat. Mnohí ľudia zo skupiny „pre slobodu voľby“ si myslia, že boj je vyhraný, že prerušenie tehotenstva je možné, že ženy získali právo kontroly svojich reprodukčných schopností a oslobodili sa od utláčateľských predpisov patriarchálnych vlád. Nie je to celkom tak.

Ešte stále je na svete veľa vlád, ktoré podrobujú ženy dogmatickým náboženským výnosom teokracií. Ešte stále sú ženy ochotné vystaviť svoje zdravie, budúcu plodnosť a dokonca aj svoj život do nebezpečenstva, ak ide o to, aby ukončili nechcené tehotenstvo. Náboženská pravica a hnutia proti potratom získavajú pôdu na našom kontinente a inde na svete. Aj u nás, v Spojených štátoch, kde každý dúfal, že rozsudok v spore Roe v. Wade navždy zaistí ženám právo rozhodnúť sa, násilnícke skupiny protipotratového hnutia vedú vojnu proti lekárom a osadenstvám kliník pre prerušenie tehotenstva; existujú politické skupiny lobistov a kandidáti na prezidentovo, stavajúci sa proti slobode rozhodnutia a sú v blízkosti Bieleho domu (Oválnej kancelárie). Dokonca aj v hnutí pre slobodu rozhodnutia existujú jednotlivci, ktorí uvažujú o morálnosti práva na slobodu rozmnožovania; sú toho názoru, že právo na potrat síce musí existovať, ale že je vo svojej podstate zlé – že je to nutné zlo. Takýto postoj je nebezpečný a deštruktívny – podrýva ohromné úspechy, dosiahnuté možnosťou dobrých služieb pri prerušení tehotenstva. Je pravda, že rozhodnutie prerušiť tehotenstvo je prvotne významná morálna voľba; je to voľba, ktorá ženy oslobodzuje a dáva im silu; majú z toho osoh ženy i celá spoločnosť. V tomto článku chcem prebrať všetky tieto problémy z humanistického stanoviska a znovu potvrdiť morálnosť práva na slobodu rozmnožovania.

Problém morálnosti prerušenia tehotenstva veľmi dobre ilustruje zásadný rozdiel medzi humanistickou etikou a tradičnými náboženskými postojmi. Tie prvé sa zakladajú na záujme o dobro jednotlivca a kolektívu a sú schopné pojať všetky dostupné dáta a moderné vedomosti; tie druhé sa viažu na podklade dogiem a tradícií na sexistické a iracionálne zákazy potratu a neuznávanie práv žien; sú úplne a bezcitne ľahostajné voči strašným utrpeniam, ktoré uvaľujú na ženy a spoločnosť, hoci by sa im dalo vyhnúť.

Väčšina diskusií, zúriacich vo svete okolo potratov, sa zameriava na ich morálnosť. Je vôbec niekedy morálne a zodpovedné, aby žena požiadala o prerušenie tehotenstva a aby sa jej vyhovelo, alebo je potrat za každých okolností nemorálny, hriešny alebo dokonca kriminálny?

Ak počúvate reči prívržencov protipotratového hnutia alebo čítate ich nepresné údaje o tom, čo sa nenarodí, vzbudí to vo vás dojem, že každý potrat znamená zabitie dieťaťa; nemožno ho teda pripustiť za žiadnych iných okolností ako vtedy, keď tehotenstvo ohrozuje život tehotnej ženy, čo je v súčasnosti veľmi zriedka. Tento názor – že totiž potrat je vždy nemorálny a že v lone ženy sa nachádza od chvíle počatia ľudská bytosť – je náboženská predstava, propagovaná najmä doktrínou rímskokatolíckej cirkvi; stotožňujú sa s ňou aj viaceré fundamentalistické protestantské / evanjelické skupiny, ale nie väčšina katolíkov ani evanjelikov.

Pozrime sa na túto ideu / myšlienku bližšie. Vo chvíli počatia sa spája spermia a vajíčko – vytvárajú jednu bunku. Vyhlasovať, že táto jedna bunka je už celá ľudská bytosť a ako s takou s ňou treba zaobchádzať, je natoľko absurdné, že je ťažko to odmietať. Je to ako keby niekto tvrdil, že jedna tehla je už dom a treba s ňou zaobchádzať ako s domom. Aj ak máte sto tehál alebo dvesto tehál, nie je to ešte dom. Aby to bol dom, potrebujete steny, vodovod, elektriku a iné funkčné zariadenia. To isté platí pre rozvíjajúci sa zárodok. Aby sa stal ľudskou bytosťou, potrebuje vnútornú organizáciu, orgány, a najmä ľudský mozog, aby sa dal považovať za ľudský. Táto jednotka je výsledkom pohlavného styku, ktorý nemá vždy za cieľ rozmnožovanie. Či ho už voláme zygotou, blastocytom, embryom alebo fétom , stále nemá všetky atribúty ľudskej bytosti a teda nemožno ho teda za takú považovať.

—

Ak sa vyvolaný potrat často označuje za „úmyselnú vraždu“, prečo sa to nerobí pri samovoľnom potrate? Nakoniec skoro polovica embryí sa stráca pri týchto samovoľných potratoch. Ak sú spontánne potraty „božie dielo“ (používam bežný náboženský výraz), nie je podivné, že boh sa tak málo zaujíma o fetálny život, že dopustí, aby v takom veľkom počte zhasol a nezakročí? Nie je prípustné prísť k záveru, že boh nemá záujem alebo námietky proti spontánnemu potratu? Ako je možné, že katolícka cirkev nemá nijaký rituál na zamietnutie mrhania toľkým fetálnym životom, ak k nemu dochádza spontánne, ale stáva sa tak neodbytne výrečnou a odsudzuje ho, ak je výsledkom vedomého rozhodnutia ženy alebo manželského páru?

Som toho názoru, že včasné / skoré embryo by sa mohlo volať potenciálnou ľudskou bytosťou. No berte do úvahy, že každá žena môže potenciálne vytvoriť za svoj život dvadsaťpäť ľudských bytostí. Myšlienka, že aj každá žena, ktorá otehotnie v dôsledku pohlavného styku, ktorý nemal za cieľ rozmnožovanie, musí donosiť svoje dieťa, neberie do úvahy skutočnosť, že je úžasná diskrepancia medzi jej enormnou plodnosťou a medzi skutočnému životu zodpovedajúcou schopnosťou ženy a aj manželských párov zabezpečiť pre deti všetko, čo je potrebné na dobrú výchovu. Morálnosť žiadneho činu nemožno oddeliť od jeho predvídateľných dôsledkov. Možno nútiť dvanásťročné dievča alebo štyridsaťpäťročnú ženu, ba v tejto súvislosti hocktorú ženu, aby ostala tehotná alebo mala na krku výchovu dieťaťa počas osemnásť rokov bez ohľadu na jej vyslovené priania alebo aj želania jej partnera?

Nič sme sa nenaučili z toho, čo sa deje v krajinách, kde je prerušenie tehotenstva ilegálne / protizákonné a kde sú ženy prinútené samy si vyvolávať potraty alebo sa vydať do rúk šarlatánov, pričom mnohé umierajú, sú poznačené na celý život alebo strácajú plodnosť? A čo povedať o deťoch, ktoré často ostávajú zverené do opatery ústavov, kde nemajú ani otca ani matku, kde natoľko trpia nedostatkom morálnej podpory a cítenia, že sa často stávajú psychotickými a neurotickými, kde poznajú toľko nenávisti a násilenstva, že sa z nich stanú mladiství delikventi až zločinci, ktorí vraždia, znásilňujú a kradnú? Ak sa s niekým zaobchádza zle v jeho mladosti, zvnútorní sa toto násilie a často sa prejaví pri dospievaní.

Filozofia zástancov slobodnej voľby zdôrazňuje, že možnosť dobrých lekárskych potratov ?? chráni zdravie a plodnosť žien a deťom umožňuje, aby sa narodili v rodine, kde dostanú lásku a starostlivosť a spoznajú záujem a uznanie ich jedinečnej osobitnosti; tam z nich vyrastú šťastní, milujúci, starostliví a zodpovední členovia spoločnosti, schopní vstúpiť do rozumného vzťahu s inými.

Takto chráni sloboda rozmnožovania – to je možnosť legálneho prerušenia tehotenstva, kontracepcia a v širšom rozsahu už sexuálna výchova – ženy a spolužijúcich partnerov; predstavuje pravdepodobne najdôležitejší aspekt preventívnej medicíny a psychiatrie; je sľubnou zábezpekou pred zločinom a duševnými chorobami.

Všade, kde boli zákony o prerušení tehotenstva liberalizované / uvoľnené, najmä v štátoch, kde je potrat možný na požiadanie, sú dôsledky na verejné zdravie (??) a na blaho komunity veľmi pozitívne. Drastická redukcia ilegálnych nekompetentných potratov s ich strašnými následkami skoro eliminovala jednu z najväčších hrozieb pre život a zdravie plodných žien. Dal sa tam zistiť trvalý pokles výskytu zdravotných komplikácií a mortality pri vyvolaných potratoch, pokles úmrtnosti pri pôrodoch, novorodencov a detí, ako aj celkový pokles predčasných pôrodov a pokles počtu rodení nechcených detí. Je úžasne zaujímavé sledovať následky a účinky liberalizácie zákonov o potrate.

V štátoch, kde boli potraty legalizované a stali sa prístupné tým, že je dostatok školeného lekárskeho personálu, ukázali sa čoskoro priaznivé dôsledky nielen pre jednotlivcov, ale aj pre celú spoločnosť. V krajinách, vyznačujúcich sa vysokou úrovňou vzdelania, kde prerušenie tehotenstva vykonávajú kvalifikovaní lekári bez zbytočných prieťahov, skoro vymizli ilegálne potraty nekompetentnými ľuďmi bez lekárskych vedomostí, čo veľmi prospelo zdraviu žien. Aj mortalita pri legálnych potratoch poklesla skoro neuveriteľne. Napríklad v Československu bola v roku 1978 dva na 100 000 prípadov a v USA je jedna na 200 000. Je to veľmi nízke číslo, blízke mortalite pri väčšine chirurgických zákrokov. (??)

Ďalší dôležitý zisk je zníženie perinatálnej mortality žien, a to ako dôsledok toho, že pacienti s vyšším rizikom, t. j. mladistvé ženy, staršie ženy a choré ženy sa spravidla rozhodnú nepokračovať v tehotnosti, ak je spojená s vyšším rizikom; to má za následok, že ženy, ktoré rodia, sú zdravšie a lepšie znesú záťaž pôrodu; teda detská a perinatálna mortalita sústavne klesá v štátoch, kde je prerušenie tehotenstva legálne.

Pravdepodobne najdôležitejším ziskom legalizovaných potratov (a súčasne s najďalekosiahlejšími dôsledkami) je skutočnosť, že sa tak znižuje počet nechcených detí. Z detí, ktoré zakúsili zneužívanie, zlé zaobchádzanie a zanedbávanie, často vyrastú neurotickí alebo zločineckí príslušníci spoločnosti. Nestarajú sa ani o seba ani o iných, dopúšťajú sa násilností a nenávidia svoje okolie i celú spoločnosť; ak sa podarí znížiť počet takých jednotlivcov, úmerne tomu vzrastá blaho spoločnosti.

Jedna z najprekvapujúcejších priaznivých zmien pozorovaných v USA i v Kanade je značné zníženie zločinnosti, najmä vrážd, lúpeží a únosov. (??) Tento trend za posledné štyri roky sa dá dokázať preukaznými štatistikami, zostavenými úradom FBI a policajnými orgánmi. Pokles násilnej zločinnosti za posledné štyri roky bol priemerne 8 % každý rok, čo je iste pozoruhodný trend. Štatistiky provincie Quebec zo 4. apríla 1996 vykazujú za posledné 3 roky pokles priestupkov o 15 % ročne a pokles násilnej zločinnosti o 8 % ročne. V štáte New York sa zločinnosť znížila o 30 %. Toto všetko a podobné štatistiky z iných štátov prekvapujú a za vládnucich hospodárskych pomerov a roztržiek v modernej spoločnosti ich možno označiť za neobyčajné. Ako to vysvetliť?

Niektorí demografi to vysvetľujú skutočnosťou, že v okolí je menej mladých mužov a že sú to najmä mladí mužovia, ktorí sa dopúšťajú zločinov. Niet pochýb, že je to pravda; ale ešte dôležitejšie je, že medzi týmito mladými mužmi, náchylnými k zločinu, je menej takých, čo boli v detstve zneužití alebo zažili ukrutnosti. Ako to? Lebo mnoho žien, ktoré v minulých generáciách boli prinútené donosiť každé dieťa, malo už v poslednej generácii možnosť rozhodnúť sa pre lekársky potrat, ak nemali možnosť niesť ťarchu materstva.

Násilie a zločin sú často diela ľudí, ktorí sa chcú čo aj nevedome pomstiť za zlo, ktoré vytrpeli ako deti. Táto potreba vyhovieť vnútornej potrebe pomsty má za následok násilie voči deťom, ženám, príslušníkom menšín alebo voči komukoľvek, kto sa stane cieľom útočníkovej nenávisti. Deti, ktoré boli vychované bez lásky a dobrej starostlivosti, ktoré boli zanedbávané alebo zneužité, trpia ohromným emocionálnym poškodením a môže z toho vzniknúť mentálna choroba, životné ťažkosti a vnútorná zúrivosť, ktorá príležitostne vypukne v mladosti ako násilenstvo.

Veľ sériových zločincov sa vyvinulo zo zanedbaných a zneužitých detí, zbavených lásky. Paul Bernardo a Clifford Olson patria do tejto kategórie. Aj Hitlera aj Stalina ich otcovia v detstve kruto bili (??) – možno preto necítili nijaké výčitky svedomia, keď ako mocní zapríčinili smrť miliónov ľudí. Platí stará múdrosť, že predchádzať chorobe je lepšie ako liečiť. Zabrániť narodeniu nechcených detí plánovaním rodiny, kontrolou pôrodnosti a lekárskym potratom je preventívna medicína, preventívna psychiatria a prevencia zločinu.

Predpovedal som ústup zločinov a mentálnych chorôb už pred 25 rokmi, keď som štartoval v Kanade kampaň za bezpečný a legálny potrat. Trvalo to dlho, kým sa toto proroctvo splnilo. Očakávam, že pomery sa budú ešte zlepšovať, keď sa bude rodiť stále viac detí v rodinách, ktoré ich chcú a už dopredu a na ne tešia.

Lekárske prerušenie tehotenstva na požiadanie a dobrá starostlivosť v tejto oblasti sú obrovským pokrokom nielen vo vzťahu k individuálnemu zdraviu a dôstojnosti ženy, ale aj k viac lásky, starostlivosti a lepšej spoločnosti, k lepšej spoločnosti, v ktorej prevládne spolupráca nad násilím. Len potom môžeme dúfať, že prežijeme ako ľudský druh a zachováme na našej planéte inteligentný život napriek ohromnému ničivému potenciálu, ktorý ľudstvo nazhromaždilo.

Právo na legálny potrat je relatívne nové achievement, vo väčšine štátov, nie staršie ako 25 rokov. Je časťou úspechu žien na ceste za emancipáciou, za rovnoprávnosť žien a mužov, aby ženy boli uznané za plnoprávnych, zodpovedných a rovnoprávnych členov spoločnosti. Žijeme v období, keď sa ženám, osobitne v západnom svete, uznáva rovnoprávnosť; vyplýva z toho ohromný potenciál pre celé ľudstvo, ohromný potenciál pre talent. Je zrejmé, že ženy nemôžu rozvinúť všetky svoje možnosti, ak nemôžu úplne kontrolovať svoje telo, svoje reprodukčné schopnosti. Kým nemajú možnosť bezpečne prerušiť tehotenstvo a tak korigovať vrtochy biologických náhod, nemôžu sledovať svoj životný cieľ, byť rovné mužom, využívať všetky možnosti, ktoré teoreticky majú všetci členovia našej spoločnosti. Emancipácia žien nie je možná bez reprodukčnej slobody.

Úplná plnoprávnosť žien bude mať úžasné dôsledky pre poľudštenie nášho druhu; možno eliminuje vojny a konflikty, a dá celému vývoju ľudstva nové dimenzie. Vývoj civilizácie poznal mnohé obdobia pokroku a regresie, ale vždy tu bolo postupné uznávanie práv menšín ako ľudí a ich včleňovanie do väčších spoločenstiev. Stalo sa to s príslušníkmi iných národností a rás. Stalo sa to s vojnovými zajatcami, s ktorými sa zaobchádzalo spočiatku neľútostne. Stalo sa to, často naozaj len nedávno, s deťmi, ktoré sa v mnohých spoločnostiach považovali za majetok rodičov a bolo prípustné zaobchádzať s nimi brutálne a nezmyselne ich zanedbávať. Iba od niekoľko generácií sa uznáva, ako je pre spoločnosť dôležité byť k deťom pozorný a prejavovať k nim lásku, ak sa z nich majú stať starostliví, milujúci a zodpovední dospelí.

Dnes už mnohé štáty uznávajú právo žien byť plnoprávnymi členmi ľudskej spoločnosti. Úplne ich oslobodili od otroctva rozmnožovaniu, keď im dali právo rozhodovať o ich plodnosti a o vlastnom tele. Je to revolučný pokrok veľkého potenciálneho významu pre ľudský rod. Sme v strede tejto revolúcie a neprekvapuje, že mnohé elementy našej spoločnosti sa vzpierajú a chceli by tento proces zabrzdiť. Konajú zo slepej poslušnosti voči dogmám, tradícii a minulým okolnostiam, dychtivo túžiac po časoch, keď boli ženy utláčané ich úlohou bola len prokreácia, domáce práce a starosť o deti.

Skutočné problémy dnešného sveta – hlad, bieda, chudoba, možnosti globálneho násilenstva a nivočenia – vyžadujú sústredené akcie vlád, inštitúcií a celej spoločnosti, zamerané proti preľudneniu. Je nevyhnutné kontrolovať ľudskú plodnosť a robiť všetko pre to, aby mal deti len ten, kto sa vie o ne postarať, a by im zaistil nielen jedlo, šatstvo a vzdelanie, ale aj citovú podporu; tú poskytne len milujúci rodičovský dom, len rodičia, ktorí ľúbia, spolucítia a starajú sa.

Ženy na celom svete musia dostať toto právo na dôstojnosť ako plnoprávni členovia ľudskej spoločnosti, ak sa toto má dosiahnuť. Samozrejme to znamená právo na lekárske prerušenie tehotenstva na požiadanie v atmosfére všeobecného súhlasu so špecificky ženskými požiadavkami a potrebami a v duchu úplnej rovnosti mužov a žien v spoločnosti, ktorá sa postupne poľudšťuje.

Ktosi kdesi povedal, že nie je možné zastaviť postup myšlienky, ktorej čas prišiel. Ale dobré myšlienky prichádzajú a odchádzajú. Stane sa, že sa na dlho stratia pre nevedomosť, tradíciu, odpor voči zmene a osobné záujmy tých, čo sa boja zmeny. Niekedy sa dobré myšlienky prijímajú pomaly a zdráhavo. Častejšie sa prijímajú len po dlhých obdobiach bojov a obetí zo strany tých, čo sú presvedčení o správnosti svojej veci. Boj za slobodu rozmnožovania vrátane práva na bezpečné lekárske prerušenie tehotenstva sa dá klasifikovať ako jedna z veľkých myšlienok, ktorej čas prišiel.

Veľký pokrok sa dosiahol v mnohých štátoch, vrátane USA a Kanady. Ale v mnohých štátoch nie je ešte legálne prerušenie tehotenstva možné. Ak vidíme, aké veľké dobrodenie je možnosť potratu a sloboda rozmnožovania pre taký veľký počet ľudí, prečo existuje ešte taká silná opozícia? Myslím že preto, lebo ľuďom viazaným ich náboženskými tradíciami je táto nová sloboda proti mysli a chceli by pohnúť ručičky hodín dozadu.

Tabu a praktiky, týkajúce sa ľudského rozmnožovania a sexuality boli vpísané do náboženských učebníc pred storočiami a odtiaľ boli prepísané do miestnych zákonníkov. Zákony o potratoch boli zostavené dávno predtým, ako nás veda poučila o skutočnostiach embryonálneho vývoja. Napríklad katolícka cirkev dlho učila, že v momente počatia vznikne dokonalá osoba, nazývaná homunculus (človiečik), ktorá žije v bruchu matky a musí dorásť do určitej veľkosti, aby bola vypudená. To bolo kedysi dávno, ale dôsledky tejto predstavivosti pretrvávajú v katolíckej viere, že potrat je vražda živej ľudskej bytosti.

V celých dejinách a vlastne až dodnes sú držiteľmi autority vo všetkých veľkých náboženstvách na celom svete muži. Vo väčšine štátov sú muži aj hlavou štátu a zákonodarcami. Vo vedách a osobitne v medicíne držali opraty autority a moci tradične muži; len pomerne nedávno sem boli pripustené ženy. Možno sa potom čudovať, ak zákony a postoje voči potratu potrebovali toľko času, aby sa zmenili? Teraz sa však menia a ženy na celom svete postupne získavajú moc a kontrolu svojich reprodukčných schopností. Treba ľutovať, že organizované náboženstvá, hnané tradičnými dogmami a fundametalistickou rétorikou podporujú paľbu hnutí proti slobodnej voľbe klamstvami, útočnou propagandou a zvádzajúcimi kázňami, čo vedie k výtržnostiam a až k vraždám. Prívrženci tohto hnutia proti slobode voľby vidia, že svoj boj prehrali, že verejná mienka sa nenechala prehovoriť ich výpadmi, výmyslami a dogmatickou opozíciou. Hnevá ich to a postupne prechádzajú až do teroristických činov. V USA i v Kanade sa dopúšťajú násilenstiev, vedúcich až k vraždám a poraneniam lekárov, robiacich potraty, ako aj vzrastajúcich násilenstiev voči inštitúciám, umožňujúcim potraty; sú to znaky morálneho bankrotu, ale na nešťastie ohrozujú lekárov a všetok personál, zúčastňujúci sa potratov.

Tým, čo si myslia, že v diskusii o potratoch zaujali títo tzv. obrancovia života vysoké morálne postoje, hovorím: „Hlúposť!“ Ich postoj nebol nikdy vznešený; iba tvrdili, že je taký, keď zastierali svoju násilnícku vieru nadutým povýšeneckým rečníctvom o „ochrane nevinného nenarodeného života“, „o boji proti smrtonosnému priemyslu potratov“ alebo podobnou zvádzajúcou a očividne klamnou propagandou. Keď teraz hnutie proti slobodnej voľbe siaha k násilenstvách a nezastaví sa ani pred vraždami, len aby nanútilo celej spoločnosti tú tzv. vyššiu morálku, je zrejmým dôsledkom, že stráca akúkoľvek dôveryhodnosť. Ak to všetko vezmem do úvahy, neviem pochopiť defetistický postoj niektorých ľudí z hnutia pre slobodnú voľbu v USA, ktorí sa pustili do ospravedlňovania potratov tým, že je to nevyhnutné zlo, za ktoré sa treba ospravedlniť.

Keď taká feministka ako Naomi Wolfová, ktorá napísala veľa dobrých kníh a má na svojom konte toľko odporúčajúcich činov, označí potrat za „hriešny alebo ľahkovážny skutok“ a začne pri ňom pociťovať vinu, ak od každého, čo sa zúčastní umožnenia potratu, vyžaduje oľutovanie tohto hriechu, potom je tu voľačo v neporiadku. Keby bola sama, veril by som, že ide o osobnú precitlivelosť. V hnutí pre slobodu voľby sú však mnohí, čo zmýšľajú podobne a pokúšajú sa odôvodniť svoj postoj a svoje činy asi takto: „Isteže potrebujeme potrat, aby sa pomohlo niektorým ženám; ale ľutujeme, že to musíme robiť, naše srdcia sú proti tomu, a bolo by lepšie, keby sme to nemuseli robiť.“

Čo sa to tu deje? Zabudli všetci títo ľudia, že aj u nás umierali ženy pri potratoch, ktoré si vyvolali samy, alebo ktoré im urobili anjeličkárky? Že nechcené deti išli do ústavov, kde utrpeli nevysloviteľnú traumu, ktorá ich na celý život zbavila schopnosti pociťovať radosť a urobila z nich bojazlivé, zahriaknuté indivídua, strániace sa spoločnosti? Zabudli, že nechcené tehotenstvo je pre mladú plodnú ženu najväčšie zdravotné nebezpečenstvo, ktoré môže končiť stratou plodnosti, dlhou chorobou, dokonca smrťou?

Majme na pamäti pozitívny prínos rozmnožovacej slobody, ktorý som už spomenul. Potrat nemusí traumatizovať; často je to pre ženu oslobodzovací akt; ukáže jej, že je schopná urobiť v živote rozhodujúci krok, keď využíva svoje právo voliť to, čo je pre ňu dobré; to je pravý význam pojmu sloboda.

Rozhodnutie ženy ukončiť tehotenstvo je prejavom moci a slobody. Dáva je pocit vlastnej sily, keď vidí, že jej voľba je prejavom pochopenia situácie, a to momentálnej aj budúcej; keď vidí, že je schopná urobiť informované rozhodnutie o tom, čo je pre ňu najlepšie a môže to dosiahnuť. Dáva jej to slobodu ďalej sa plne starať o existujúcu rodinu, svoje povolanie, svoje emocionálne a mentálne dobro, o svoje ciele.

Ako tí, čo zabezpečujú potraty, máme povinnosť rešpektovať voľbu žien a robiť prerušenia tehotenstva odborne, so záujmom a s empatiou. Myslím si, že za takýchto okolností nemusí žena vidieť potrat ako niečo negatívne; naopak, lebo napriek ľútosti, že bolo treba dôjsť k takej voľbe, žena môže vidieť potrat ako niečo pozitívne, ako obohacujúcu skúsenosť – ak sa to udialo v prostredí, kde sa jej voľba rešpektuje a kde sa s ňou zaobchádza s dôstojnosťou, ktorú si v takej ťažkej situácii zaslúži.

Dlhé roky boli lekári a zamestnanci kliník trvale v stresovej situácii ako terče hrozieb, urážok a morálneho odsúdenia. V posledných štyroch rokoch sa zhoršovanie situácie stupňovalo slovnými vyhrážkami až vraždami. No väčšina z nás sa nevzdala. Väčšina z nás pokračuje poskytovať výbornú službu prerušenia tehotenstva aj napriek hrozbám, lebo cítime povinnosť starať sa o zdravie žien a o ich slobodu, o posilnenie postavenia žien a párov, o lepšiu spoločnosť so slobodou pre všetkých. Rád zdravím všetkých pracovníkov v zdravotníctve, ktorí napriek zastrašovaniu a hrozbám smrti pokračujú v každodennej práci pomoci ženám s odbornosťou, záujmom a empatiou.

Skončím osobnou pripomienkou. Už roky dostávam tie isté otázky: „Prečo ste sa osobne vystavili toľkému stresu a toľkému nebezpečenstvu v takej spornej otázke? Prečo to ešte stále robíte?“ Dlho som rozmýšľal a odpovedám takto:

Prežil som nacistický holokaust, tieto orgie ukrutnosti a neľudskosti človeka voči človeku. Osobne som zakúsil nespravodlivosť, útlak a utrpenie od ľudí, ktorí mali neľudskú, dogmatickú a iracionálnu ideológiu. Považujem za veľmi dôležité zmierniť utrpenie, zmenšiť útlak, odstrániť nespravodlivosť. Sloboda rozmnožovania a ľahký prístup k lekárskemu prerušeniu tehotenstva znamenajú, že žena dá život chcenému dieťaťu vtedy, keď mu môže zaistiť starostlivosť, opateru a lásku. Z milovaných detí vyrastú dospelí, ktorí nebudú budovať koncentračné tábory, znásilňovať alebo vraždiť. Budú sa skôr tešiť zo života, mať sa radi a starať sa o seba a o celú spoločnosť.

Bojujúc za slobodu rozmnožovania prispievam k záujmu a láske k spoločnosti, založenej na ideáloch mieru, spravodlivosti a slobody a sledujúcej úplnú realizáciu ľudských možností. Poznal som hĺbky ľudskej skazenosti a ukrutnosti. Chcem urobiť všetko, aby sa nenávisť nahradila láskou, ukrutnosť milotou a nerozumnosť rozumom.

Preto som sa tak vášnivo oddal veci, ktorú bránim; preto chcem pokračovať dovtedy, kým budem vládať niečím prispieť.