Rastislav Škoda

…preto nás volajú aj sekularistami, najmä v USA. Predpokladám, že medzi moderným Američanom a Európanom, teda aj Slovákom, nie je podstatný rozdiel, čo by znamenalo, že 16 % občanov sú sekularisti (alebo humanisti, ateisti), 35 % osemnásť- až dvadsaťdeväťročných sa priznáva, že nemá náboženstvo; počet ľudí neviazaných na náboženstvo sa za posledných desať rokov zdvojnásobil. Uvedené čísla zistil prieskum newyorskej univerzity (ARIS) v roku 2001 – za päť rokov, ktoré uplynuli od tých čias, môžu byť čísla o 50 % vyššie. Jeden z autorov toho prieskumu, Barry Kosmin, dostal teraz grant 2,8 milióna dolárov na zriadenie Ústavu pre štúdium sekularizmu (ISSSC) v spoločnosti a kultúre na Hartfordskej univerzite (Connecticut).

Treba povedať, že pre mnohých komentátorov v masmédiách USA má pojem sekularizmus taký istý pejoratívny prízvuk niečoho zlého alebo aspoň neslušného ako pre fundamentalistov v Iráne. Ako má v Európe a u nás pre mnohých kresťanských politikov a cirkevnú hierarchiu pojem ateizmus.

Ak uvedené čísla svedčia pre postup sekularizmu, iné poukazujú na oživovanie náboženstva v spoločnosti – a obidva majú pravdu. Dá sa povedať, že zlyhávanie liberálnych náboženstiev s programom „? la carte“ (podľa výberu) viedlo k polarizácii názorov a ďalej silnie na jednej strane náboženská pravica, na druhej strane sekulárna ľavica. Naviazanie na politické spektrá neplatí vždy a napr. v otázkach ekonómie: zosnulý pápež Ján Pavol II. bol náboženský konzervatívec, ale odmietal trest smrti, kritizoval slobodný trh a bol proti vojne v Iraku. Plne platí len pre tých, u ktorých sa politika obmedzuje na potraty a iné medicínske problémy.

Nábožensky cítiaci ľudia uvádzajú vo svoj prospech skutočnosť, že neurologický výskum poukazuje na existenciu genetického podkladu pre spiritualitu a náboženstvo. Podľa toho ostane náboženstvo navždy s nami. Ale keďže existuje genetický podklad aj pre racionálne myslenie, netreba sa nám obávať, či sekularizmus prežije. Naopak, sekularizačná hypotéza hovorí, že ako sa na svete šíria nové myšlienky, množia sa prejavy sekularizácie. Je zrejmé, že materiálny a technologický pokrok bol v minulých tisícročiach pomalý, no dial sa, a v posledných storočiach a najmä desaťročiach sa skoro nepredstaviteľne zrýchlil. Ak ten pomalý viedol podľa Webera k postupnému „odčarovaniu sveta“, dá sa predpokladať, že dnešnému zrýchlenému všetky náboženstvá vrátane islamu sotva odolajú.  Potvrdenie toho trendu možno konštatovať aj vo východnej Ázii – Čína, Kórea, Japonsko atď. To sa prehliada, ak je dnes v strede záujmu moslimský svet a Afrika – oblasti, ktoré sú politicky a ekonomicky neúspešné a len sa zdá, že sa stávajú čoraz religióznejšie.

Spoľahnúť sa na to a prejsť k ďalšiemu bodu agendy ? Nie. Nech sa Kosminov ústav ISSSC venuje dôležitej úlohe študovať, čo je sekularizmus a kto sú sekularisti. Nám ide o to, aby  sa mladí ľudia oboznámili s podstatou súčasného spoločenského života a ponúkanými myšlienkami sekularizmu, pochopili ich a na tom základe urobili rozhodujúce  životné rozhodnutie: že sa v budúcom sčítacom hárku sa vedome zapíšu ako neveriaci, ale už odteraz budú podľa toho správať, napríklad, nenechajú malého Paľka pokrstiť: nech sa raz rozhodne sám.

Podľa Barry Kosmina, „Ther Subjects are Seculars“, Free Inquiry 25/6, s.9, 2005.