Zabetónovanie privilégií cirkvi II. (ak ste nečítali, prečítajte si aj I. časť článku)
(Poznámky k návrhu zákona o financovaní cirkví)

Zachovanie priameho financovania ústredí cirkví zo štátu

Ak sa rozpočet z roku 2019 určil ako základné východisko financovania cirkví, tak sa tým len prekrýva skutočnosť, že cirkvi sa so štátom nedokázali dohodnúť na novom modeli financovania ich činnosti. Cirkvi chcú jediné: Zachovať priame financovanie cirkví zo strany štátu. Napriek tomu, že rozpočet cirkví z roku 2019 je všetko, len nie solidárny, transparentný a určený s jasnými pravidlami. Navyše návrh zákona v predloženom znení tento systém zabetónuje bez zmeny percentuálneho podielu z celkovej výšky príspevku pre jednotlivé cirkvi na 24 rokov.

Návrh zákona nielen zabetónuje navrhovaný systém, ale zabezpečí aj pravidelný nárast výšky príspevku. Valorizáciu výšky príspevku priamo viaže 1/5 na mieru inflácie a 4/5 na rast platov zamestnancov vo výkone prác vo verejnom záujme. To znamená zaistený každoročný nárast príspevku. Ak vložíme do vzorca pre rok 2020 (príloha č. 2. návrhu zákona) predpokladanú mieru ročnej inflácie 2,7 % a premiérom Pellegrinim sľúbený 10 % nárast platov vo verejnej sfére, tak príspevok štátu pre cirkvi sa v roku 2020 zvýši skoro o 10 miliónov eur až na hodnotu 57 647 623 € (nie 51 697 671 € ako uvádza Ministerstvo kultúry). V roku 2021 je to už 58 698 004 €. Návrh zákona nestanovuje jasné pravidlá a transparentné rozdelenie príspevkov, zabezpečuje len jediné: trvalý rast výšky štátneho príspevku pre cirkvi pri zachovaní všetkých nerovností a nejasností. Tie sa naopak stávajú zákonom…

V spojitosti s registráciou nových cirkví a stanovením výšky jej príspevku zo štátu vznikajú v súvislosti s návrhom zákona otázky: V akej výške sa určí pre novú cirkev príspevok štátu podľa výsledkov sčítania obyvateľov na 1 veriaceho — 9 alebo 117 €? Aká miera solidarity bude prejavená voči novej cirkvi, kto a na základe čoho, akých kritérií, určí jej mieru? Ak nová cirkev nebude menovite uvedená v sčítaní obyvateľov, nebude dostávať žiaden príspevok a bude čakať aj 10 rokov na nové sčítanie? Pritom na jej registráciu zo strany štátu sa vyžaduje 50 000 čestných prehlásení s podpismi plnoletých občanov Slovenskej republiky vrátane ich mena, trvalej adresy a rodného čísla, ktorí potvrdia, že sa hlásia k novej cirkvi a poznajú jej učenie?! Ich prehlásenie nebude štát podľa návrhu zákona o financovaní cirkví akceptovať? Alebo je to len preto, že zmyslom súčasného znenia zákona o slobode náboženskej viery a postavení cirkví je de facto zabrániť registrácii novej cirkvi?

Spájanie sa so štátom a nadštandardné postavenie cirkví

Návrh zákona o financovaní cirkví súčasne rozširuje možnosti použitia príspevku aj na výchovné, kultúrne a sociálne aktivity cirkví. Akoby to doteraz nebolo?! Pritom už teraz cirkvi čerpajú zo štátu osobitné príspevky na svoju činnosť v mnohých oblastiach. Okrem príspevku štátu na platy duchovných a ústredie cirkví dostávajú cirkvi z rozpočtu Ministerstva kultúry účelové príspevky na obnovu kultúrnych pamiatok. Cirkevné organizácie získavajú podporu na kultúrne aktivity z grantového systému Fondu na podporu kultúry. Z rozpočtu Ministerstva obrany majú garantované financovanie systemizovaných miest duchovných správcov v ozbrojených zložkách štátu, cez Ministerstvo vnútra aj v polícií, väzniciach, u hasičov, colníkov, ba i u Horskej služby. Ministerstvo vnútra hradí ročne viac ako 84 miliónov eur na základné a stredné cirkevné školy, Ministerstvo školstva poskytuje ďalšie milióny na teologické fakulty, bohoslovecké semináre či celé verejné katolícke univerzity, platí vyučovanie náboženstva na základných a stredných školách.

Cez rozpočty regionálnych samospráv a príslušných ministerstiev sa hradia náklady na školské, sociálne a zdravotnícke aktivity cirkevných zariadení. Ministerstvo financií neeviduje cirkevné zbierky, neeviduje poplatky za omše, krsty, svadby či pohreby (štólové poplatky), nezdaňuje ich rovnako ako nezdaňuje dary v prospech činnosti cirkví. Miestne samosprávy oslobodzujú v zmysle zákona cirkvi od daní z nehnuteľností z bohoslužobných objektov, pričom, ktoré objekty sú to, si určujú samotné cirkvi. Rádio a televízia Slovenska zabezpečujú pre cirkvi vysielanie náboženských relácií a v rámci zmluvy so štátom garantujú aj ich každoročnú výrobu vo výške skoro 1 milióna eur. Cirkevné neziskové organizácie — nadácie či občianske združenia — získavajú od občanov milióny z 2 − 3 % z daní.

Len z tohto stručného výpočtu je zrejmé, že podpora štátu činnosti cirkví vo výchovnej, kultúrnej, zdravotníckej či sociálnej oblasti je mnohostranná a významná, prekračujúca ročne viac ako 200 miliónov eur. V mnohých oblastiach je podpora štátu cirkvám aj správna a užitočná, bez jej podpory by jednoducho mnohé tieto aktivity cirkví neexistovali. Otázka však znie, prečo má štát platiť duchovných a ústredia cirkví, prečo má prispievať na ich prevádzku? Cirkvám sa predsa v rámci reštitúcií vrátil majetok v nadštandardnom rozsahu i čase práve preto, aby sa naplnil základný deklarovaný cieľ: Zabezpečiť ich nezávislosť na štáte a slobodu vierovyznania. Podstatu tohto princípu precízne vysvetlil v zdôvodnení prečo nepožiadali o príspevok štátu riaditeľ Cirkvi Ježiša Krista, svätých neskorších dní na Slovensku Robert Hans van Dalen: „Dokonca aj v krajinách ako Slovensko, kde je bežná štátna finančná podpora cirkvi, naša cirkev nepožaduje a nebude akceptovať takúto podporu. Cirkev je úplne sebestačná a neverí, že je vhodné požadovať od daňových poplatníkov iných náboženstiev, alebo daňových poplatníkov bez viery, aby podporovali činnosť cirkvi. Cirkev je financovaná dobrovoľnými darmi jej členov… Aj keď veríme, že je správne, aby cirkev udržiavala produktívny a pozitívny pracovný vzťah so štátnymi a miestnymi úradmi a s inými cirkvami, veríme a podporujeme aj koncepciu sebestačnosti a finančnej nezávislosti od štátu.”

Navrhovaná úprava zákona o financovaní cirkví ešte viac pripútava cirkvi ku štátu a štát k cirkvám. Slovenská republika sa však ešte stále podľa platného znenia čl. 1. našej Ústavy neviaže na žiadnu ideológiu či náboženstvo. Financovaním ústredí cirkví a platov duchovných sa súčasne významne prelamuje princíp rovnosti v právach a dôstojnosti daný článkom 12. Ústavy. Cirkvi takto získavajú ničím neodôvodnené nadštandardné postavenie v štáte na úkor ostatných svetonázorových skupín občanov.

Sekulárnych občanov Slovenská republika v praxi nepozná a žiadnym spôsobom nepodporuje. Napriek tomu, že podľa sčítania obyvateľov je to druhá najväčšia svetonázorová skupina — občania bez náboženského vyznania. Aj keď sa táto skupina občanov, vzhľadom na svetonázorovú charakteristiku Slovenska, nachádza v postavení svetonázorovej menšiny, ide o významnú menšinu, ktorú nie je možné v demokratickej spoločnosti ignorovať. Prístup k menšinám určuje mieru demokracie a hodnotu spoločnosti. Na Slovensku sa nikdy neuvažovalo a dosiaľ ani neuvažuje o možnosti registrácie združení s filozofickým presvedčením pre ľudí s nenáboženským náhľadom na svet a ich podpore zo strany štátu. Preto je tu oprávnená otázka: Prečo demokratická Slovenská republika nepodporuje práva svojich sekulárnych občanov rovnako ako práva veriacich občanov?