Richard Dawkins

„Ak stretnete niekoho, kto o sebe hovorí, že neverí na evolúciu, môžete o ňom s istotou povedať, že je nevedomec, hlupák alebo blázon (možno aj klamár, ale túto možnosť radšej neberiem do úvahy).“

Po prvý raz som túto vetu napísal do New York Times roku 1989 a od tých čias mi ju často vytýkali ako dôkaz mojej arogancie a intolerancie. Pravdaže znie arogantne – ale neskrývaná zrejmosť sa ľahko vníma ako arogancia. Ak pozorne preveríme toto konštatovanie, ukáže sa nám, že je umiernené a skoro samozrejme pravdivé.

Ďaleko najväčšia z uvedených štyroch kategórií je „nevedomec“ (ignorant) a nevedomosť nie je hriech. (Nie je ani požehnanie – no zabudol som už, kto povedal „Ak je nevedomosť požehnanie, ako to, že vyvoláva toľko biedy?“). Každý, kto si myslí že Joe DiMaggio bol hráč kriketu, je nevedomec, hlupák alebo blázon (pravdepodobne nič nevediaci) a ak to poviem, nebudete ma považovať za arogantného. (Joe DiMaggio bol hráč basebalu – poz. prekl.) Nijako nie je intolerantné ani označiť tých, čo si myslia, že zem je plochá ako tanier, za nevedomcov, hlupákov alebo (najskôr) bláznov. To je jednoducho pravda. Rozdiel je v tom, že nie veľa ľudí považuje Joe DiMaggia za hráča kriketu alebo zem za plochú ako tanier, takže sa vôbec neoplatí poukazovať na ich nevedomosť. Prieskumy verejnej mienky však ukazujú, že 100 miliónov amerických občanov verí, že ľudia a dinosaury boli stvorení v tom istom týždni ako všetko iné, a to pred menej ako desaťtisíc rokmi! To je oveľa vážnejšie. Títo ľudia hlasovali, volili – a máme tu Georgea W. Busha (za trochu pomoci jeho priateľov na Najvyššom súde) a ten to dokazuje. Títo ľudia prevládajú v školských radách niektorých štátov. Ich názory sa naproste priečia všetkému, čo hovorí veda, a to nielen biológia, ale aj fyzika, geológia, astronómia a iné jej odvetvia. Iste je úplne oprávnené klásť otázky aj o bežných vedomostiach v oblastiach, ktoré vás zaujímajú a ktoré ste najprv akceptovali bez rozmýšľania. To robili Einstein, Galileo a Darwin. Ale našich sto miliónov sú celkom iného druhu. Vplyvne a mocne protirečia výučbe v rozsiahlych oblastiach vedomostí, kde sú ich vlastné vedomosti a chápania rovné nule. Moje konštatovanie, že sú „arogantní a netolerantní“ sa ukazuje byť čistou pravdou.

Nevedomosť nielenže nie je hriech, našťastie sa jej dá aj odpomôcť. Vo svojej spomínanej eseji v Times som uviedol jednu svoju skúsenosť z rozhlasových pohovorov po Spojených štátoch. Dalo sa očakávať, že kreacionisti ma budú veľmi napádať. Nestalo sa tak. Stretol som veľa kreacionistov, ale vo väčšine prípadov išlo o čestnú nevedomosť, ku ktorej sa mnohí otvorene priznávali. Keď som im zdvorilo a trpezlivo vysvetlil, čo je vskutku darvinizmus, počúvali ma nielen s rovnakou zdvorilosťou, ale so záujmom a neraz aj s nadšením.

„To je teda naozaj zaujímavé! Úžasné! To som ešte nikdy nepočul!“

Títo ľudia neboli hlúpi (ani blázni, ani klamári). Neverili na evolúciu len preto, že im dosiaľ nikto nepovedal, čo to vskutku je, tá evolúcia, vývoj života na Zemi. A preto, lebo určití ľudia im zdôrazňovali, že evolúcia protirečí ich drahému náboženstvu (podľa vzdelaných teológov úplne neprávom).

Myslím si, že to bol môj kolega John Endler, autor knihy Prírodná selekcia v divočine, výbornej zbierky terénnych dôkazov v tomto dôležitom predmete, čo mi rozprával túto historku: Počas jedného vnútroštátneho letu sa ho sused v lietadle spýtal, čo robí. Odpovedal mu, že je univerzitný profesor biológie a že sa zaoberá výskumom života spoločenstiev gubiek  (známych akvárijových rybiek Poecilia reticulata) na Trinidade. Mužov záujem rástol a tak mu Endler vysvetľoval javy prírodnej selekcie, teda evolúcie, v reči o svojej každodennej práci, ale nespomenul zatiaľ meno Darwin. Keď muž pochopil brilantnú jednoduchosť teórie na vysvetlenie pozorovaní, pýtal sa na jej označenie a pôvod. Až v tejto chvíli Dr. Endler odkryl svoje karty: „Volá sa to Darwinova teória evolúcie prírodnou selekciou.“ V tej chvíli sa mužovo chovanie zmenilo. Zaujal obranné postavenie, bez podrobností vyhlásil, že tejto teórii neverí a rozhovor prerušil.

Bol iste nevedomec, možno hlupák, ale neklamal. Pôvodne som uviedol výraz „klamár“ len ako jednu z ďalších možností na doplnenie. Nikdy som si nebol istý, či vskutku existujú inteligentní, poznávajúci a zdraví ľudia, ktorí predstierajú nevieru v evolúciu z nejakých dôvodov v pozadí. Je možné, že nejaký politický kandidát sa musí pretvarovať, aby vyhral nejaké voľby. Ak ide o taký prípad, je to zlé, ale možno sa to nedá odsúdiť väčšmi ako príslovečné bozkávanie detí politikmi. To nie je veľmi závažná lož, ak vychádza z úst politika. No iste sú aj takí kreacionisti, ktorí šíria lži z dôvodov propagandy, ľahkovážne a vedome citujúc nepravdivo biológov začínajúc Darwinom. Takáto nečestnosť je dostupne dokumentovaná na početných stránkach webu a v knihe austrálskeho geológa Iana Plimera Klamstvá kvôli bohu.

Existujú prípady nadutcov, ktorí nie sú nevedomci, hlupáci alebo blázni, ale možno ich označiť za kandidátov do kategórie klamárov? David Berlinski, ktorý istotne nie je nevedomec, ani hlupák, ani blázon, tvrdí o sebe, že nie je kreacionista, ale že má silné vedecké argumenty proti evolúcii (ktoré sa však ukazujú byť len tie staré známe argumenty kreacionistov). Ako hostia jedného významného rabína sme raz mali možnosť pódiovej diskusie v Oxforde spolu s veľkým Johnom Maynardom Smithom. Maynard Smith hovoril po Berlinskom a hľadisko čoskoro prepukalo v smiech, keď vyvracal slabé Berlinského argumenty. Pobavil som sa však na Berlinského taktike voči posmechu publika: Vyskočil na špičky, dlaň vykrútil proti obecenstvu a kričal (samozrejme približne, presné znenie si nepamätám):

„Nie, nie! Nesmejte sa! Nechajte Maynarda Smitha povedať svoj názor! Musíme byť féroví!“

Našťastie oxfordské obecenstvo prehliadlo túto taktiku, ktorej cieľom bolo zvaliť výsmech publika na Maynarda Smitha miesto na Berlinského. Hoci rabín bol oddaný kreacionista, povedal mi neskôr, ako ho šokovala Berlinského duplicita.

Neuberiem ani slovo zo svojho pôvodného konštatovania. Dnes si dokonca myslím, že nie je úplné. Možno je ešte piata kategória, ktorá by sa dala zaradiť pod názov bláznovstva, ale výstižnejšie bude označiť ju ako ľudia s premytým mozgom. Seriózni ľudia, ktorí nie sú ani nevedomci ani hlupáci a ani neklamú, môžu byť kruto postihnutí na jednej strane presvedčivými dôkazmi vedy, na druhej strane oficiálnym vysvetľovaním a ich chápaním ich svätej knihy. Myslím si, že toto je jedno z veľkých ziel, ktoré môže urobiť náboženstvo ľudskej mysli. Je tu lož, ale to je lož inštitúcie, ktorá poškodzuje veriacu obeť; nie je to lož vychádzajúca z obete. Najlepší príklad, ktorý poznám, je dosť ostrý, dokonca zlý, ale o tom nabudúce.

Prameň: Richard Dawkins, „Ignorance Is No Crime“, Free Inquiry, 21/3, s. 7 – 8, 2001. – Preložil Rastislav Škoda.