Odovzdávanie Cien humanistov 2013 pri príležitosti Svetového dňa humanistov otvoril predseda spoločnosti Roman Hradecký (uprostred), ktorý privítal účastníkov a po úvodných slovách odovzdal slovo podpredsedovi Mariánovi Baťalovi (vpravo), aby oboznámil prítomných s programom slávnostného dovzdávania ocenení. Ďalej bol sprievodcom slávnostného aktu Igor Šábek (vľavo), ktorý uviedol vystúpenie Mikuláša Gigaca, hudobníka, folkloristu, rozprávača a zberateľa zvoncov zo Šumiaca, ktorý zahral zaspieval i zarecitoval viac krát v priebehu slávnostného aktu a odovzdal Romanovi Hradeckému špeciálny spiežovec pre Spoločnosť Prometheus.
Záštitu nad Cenami humanistov 2013 prevzal primátor Bratislavy Milan Ftáčnik, ktorý však pre zaneprázdnenosť nedokázal oceňovania zúčastniť. Laudátia na poctu ocenených humanistov predniesol Igor Šábek a ocenenia humanistov 2013 odovzdávali laureátom predseda Spoločnosti Prometheus Roman Hradecký a podpredseda Marián Baťala.
Čestný titul Humanista roka 2013 si prevzal
Mgr. Miroslav Tížik, PhD.
Mgr. Miroslav Tížik, PhD. sa narodil 6. januára 1973 na Myjave. Magisterské štúdium sociológie i doktorandské štúdium absolvoval na Katedre sociológie Filozofickej fakulte UK v Bratislave, kde obhájil dizertačnú prácu Renesancia náboženských pospolitostí v súčasnosti v odbore Teória a metodológia sociológie.
Pracuje ako samostatný vedecký pracovník Sociologického ústavu Slovenskej akadémie vied v Bratislave. Špecializuje sa na sociológiu náboženstva, archiváciu sociálnych dát, interpretáciu teórie v sociológii. Je autorom monografie K sociológii novej religiozity (Univerzita Komenského v Bratislave 2006) a členom redakčných rád časopisov Biograf, Sociologický časopis, Data a výzkum, a Anthropos. Od roku 2011 je členom Vedeckej rady Sociologického ústavu Slovenskej akadémie vied.
Vo svojej knihe Náboženstvo vo verejnom živote na Slovensku s podtitulom Zápasy o ideový charakter štátu a spoločnosti významne prispel k odhaleniu skutočnosti, že rastie inštitucionálne posilňovanie najväčších cirkví na Slovensku a dochádza k premene princípov štátu smerom k súčasnej nábožensky ukotvenej identite spoločnosti.
Miroslav Tížik sa aktívne a dlhodobo vyjadruje k problematike vzťahu cirkvi a štátu, náboženstva a spoločnosti v mienkotvorných médiách, pričom vystupuje vysoko odborne, obhajuje sekulárny štát a slobodu vyznania. Jeho články a vyjadrenia sa objavujú v denníku Pravdaa v priebehu uplynulého obdobia zverejnil viacero článkov na internetovom portáli www.jetotak.sk i na portáli www.slovo.sk, a vystupoval v Klube Nového slova.
Na internete sú dostupné viaceré jeho vyjadrenia k náboženstvám a mieste cirkvi v spoločnosti v textovej forme i na videu. Je to napríklad odborné vystúpenie na témuNáboženstvo medzi štátom a verejnosťou počas konferencie Kritická teória Jürgena Habermasa v sociologickom výskume ktorá sa konala v dome Európskej únie 8. — 9. novembra 2012. Ale i jeho účinkovanie v projekte 100 názorov Boh cirkev a smrť a tiež v projekte Juliána Bosáka Ľavé spektrum, kde zreteľne vyjadril svoje humanistické názory.
V článku Ako ľahko stratiť rozum pre Deník Referendum 19. januára 2013 napísal: „Problém s legitimitou nového štátu sa Slovenská republika rozhodla už po svojom vzniku riešiť posilnením náboženského charakteru štátu, keďže katolícka cirkev bola pravdepodobne najväčší kolektívny aktér, ktorý podporoval vznik samostatného štátu a k jeho zrodu mu ešte aj rozozvučal kostolné zvony.
Odmenou pre cirkvi bolo postupné zavádzanie náboženstva ako povinne voliteľného predmetu pre deti a mládež v priebehu celej ich školskej dochádzky. V podstate žiadnemu inému predmetu sa deti nemusia venovať systematicky toľko rokov ako práve náboženstvo (jediným únikom je možnosť si vybrať etiku, ale tiež počas celého desaťročného obdobia štúdia). Expanzia náboženstva na základných školách znamenala posilnenie teologických a iných fakúlt, ktoré pripravujú učiteľov náboženskej výchovy. Popri vzniku aj štátom dotovanej Katolíckej univerzite a zaradenia teológie ako súčasti spoločenskovedných disciplín v grantových schémach došlo k presunu veľkej časti aj tak malého (zmenšujúceho sa) rozpočtu pre vzdelávanie a vedu na podporu náboženstva. Pri zmenšujúcom sa balíku peňazí a rastúcich požiadavkách teológov a učiteľov náboženstva to nemôže mať pozitívny dopad na iné vedné disciplíny.”
Spoločnosť Prometheus — združenie svetských humanistov udelila
Mgr. Miroslavovi Tížikovi, PhD. čestný titul Humanista roka 2013 v súlade so štatútom pre udeľovanie čestných titulov Humanista roka a Veľvyslanec Humanizmu:
Za jeho postoje, podporujúce sekulárny štát a humanizmus, ktoré vyjadruje dlhodobo a verejne, predovšetkým však v poslednom období rokov 2011 až 2013.
Čestný titul Veľvyslanec humanizmu 2013 si prevzal
Doc. PhDr. Matej Beňo CSc.
Doc. PhDr. Matej Beňo CSc. patrí k zakladajúcim členom Spoločnosti Prometheus — združenia svetských humanistov na Slovensku v roku 1990. Narodil sa 23. februára 1942 v Solivare, v okrese Prešov. Vyštudoval a pracoval ako učiteľ a školský pracovník. Špecializoval sa na teóriu výchovy a prognostiku. Postupne získal vedecko-pedagogický titul vysokoškolského učiteľa docent a akademický titul kandidáta vied (CSc.).
V rokoch 1990-2008 pracoval v Ústave informácií a prognóz školstva v Bratislave, kde ako hlavný autor vydal viaceré odborné publikácie ako napríklad: Školstvo a nová paradigma rozvoja Slovenskej republiky (1993); Paradigma školy (1996); Slovenská škola na prahu 3. tisícročia (1997); Učiteľ v procese transformácie spoločnosti (2001); Rodičia o súčasnej škole (2006); Regionálne školstvo v Slovenskej republike — analyticko-prognostické štúdie (2004). Z pozície vedúceho odboru regionálneho školstva Ústavu informácií a prognóz školstva SR odišiel v roku 2008 do dôchodku.
Od vzniku Spoločnosti Prometheus sa aktívne zapájal do života a práce tejto organizácie humanistov na Slovensku, predovšetkým svojou publikačnou činnosťou a robí tak bez prestávky dodnes.
Je autorom a zostavovateľom publikácie Učiteľom — humanistom, ktorú vydala Spoločnosť Prometheus. Kniha mala dve vydania: prvé v roku 2001 vo vydavateľstve IRIS, druhé v roku 2003 vo vydavateľstve Eko-konzult. V tejto publikácii propagoval „humanizmus ako demokratický a etický svetonázor, podľa ktorého ľudské bytosti majú právo a zodpovednosť utvárať si svoj vlastný život a dávať mu zmysel.” ako „Svetonázor, ktorý sa usiluje o formovanie humánnejšej spoločnosti na základe etiky budovanej na ľudských a iných prirodzených základoch, v duchu rozumu a slobody skúmania, prostredníctvom ľudských schopností. Svetonázor, ktorý nie je teistický a nepripúšťa nadprirodzené názory o realite.”
Publikoval články od prvého čísla tlačeného časopisu pre občiansku spoločnosť a humanizmus — Prometheus v roku 2005 a bol aj členom jeho redakčnej rady. Keď hrozil zánik časopisu pre nedostatok finančných zdrojov, dobrovoľne na seba zobral úlohu šéfredaktora a vďaka nemu od roku 2009 vychádza časopis v elektronickej verzii až do súčasnosti.
Z príležitosti 20. výročia vzniku Spoločnosti Prometheus 4. decembra. 2010 bol doc. PhDr. Matej Beňo CSc. ocenený spoločne s ďalšími, ktorí sa zaslúžili o šírenie humanizmu na Slovensku v priebehu 20 rokov existencie spoločnosti medailou a plaketou Za vernosť humanizmu.
Spoločnosť Prometheus — združenie svetských humanistov udelila
Doc. PhDr. Matejovi Beňovi CSc. čestný titul Veľvyslanec humanizmu 2013 v súlade so štatútom pre udeľovanie čestných titulov Humanista roka a Veľvyslanec Humanizmu:
Za jeho obetavú, systematickú, dlhodobú výraznú činnosť a významné aktivity pri presadzovaní a obohacovaní myšlienok humanizmu, pri propagácii humanizmu a Spoločnosti Prometheus na Slovensku.
Súčasťou Dňa humanistov, po odovzdaní ocenení, bola prednáška Mgr. Miroslava Tížika, PhD.na tému Vedecká poctivosť a verejná úloha sociológa. Prednášku sme zaznamenali na videu a bude zverejnená na stránke You Tube Spoločnosti Prometheus, bude tiež uverejnená v časopise Prometheus. Na tomto mieste vyberáme iba krátku časť zo záveru prednášky v ktorej Miroslav Tížik hovorí:
…Moja pozícia teda teraz a ani v iných verejných vystúpeniach nie je vedecky neutrálna, ale opiera sa o tradíciu osvietenstva a demokratických princípov organizácie spoločnosti, lebo len v takýchto podmienkach môže byť veda skutočnou vedou s jej osudom nekonečnej neistoty v poznaní a v jej verejnej úlohe „uschopňovania slobodných občanov”. Pierre Bourdieu za znak neo-liberalizmu považuje spochybňovanie dedičstva osvietenstva. Tento prúd, ktorý v západnej Európe silne pôsobí od 80. rokov a u nás od pádu minulého režimu, označil ako konzervatívnu revolúciu. Konzervatívnou ju označuje preto, lebo obnovuje minulosť a tým, že sa prezentuje ako pokroková, premaľováva regres na progres. A rovnako aj tí, ktorí prebojovávajú tento regres, majú aj regresívny vzhľad (a ja by som dodal, že aj spôsoby a predstavy o svete). Veľkou silou tejto konzervatívnej revolúcie je, že je to „progresivistické” reštaurovanie. Vo vede je vidieť nahrádzanie demokratických samosprávnych mechanizmov pseudobyrokratickým riadením, ktoré viac ako byrokratický systém vojenských inštitúcií alebo fabrík pripomína feudálnu svojvôľu a patrónstvo zo strany vlastníkov katedier, výskumných pracovísk a to aj s tomu prislúchajúcimi praktikami zaobchádzania s akademickým nevoľníctvom, ktoré získalo označenia ako prekariát…
Prednášku si môžete stiahnuť, alebo prečítať v priloženom súbore vo formáte pdf.
Prednáška je uverejnená i na portáli www.jetotak.sk a je možné k nej diskutovať.
Prednáška účastníkov Dňa humanistov zaujala a rozvinula sa k nej zaujímavá diskusia. Vzhľadom na časové limity pozval predseda Spoločnosti Prometheus Roman Hradecký o 13:00 hodine všetkých na skromnú recepciu s občerstvením, kde pokračovala diskusia neformálne a účastníci sa postupne rozchádzali do predvíkendového, piatkového popoludnia.