Theodore Schick, Jr.

„Nikto nemôže dokázať existenciu neobmedzeného záporu“ je zvyčajne odpoveď tým, čo sa opovažujú povedať, že veda môže dokázať, že boh neexistuje. Neobmedzený zápor je tvrdenie, že niečo neexistuje nikde. Keďže však nikto nemôže dostatočne preveriť každé miesto vo vesmíre, hovorí námietka, nikto nemôže preukazne dokázať neexistenciu niečoho.

Zásada, že nikto nemôže dokázať existenciu neobmedzeného záporu, je však už sama neobmedzený zápor. V konečnom dôsledku hovorí, že niet dôkazov pre neobmedzený zápor. Ak však neexistujú dôkazy pre neobmedzený zápor, potom nikto nemôže dokázať, že nikto nemôže dokázať existenciu negatívneho záporu. A ak nikto nemôže dokázať, že nikto nemôže dokázať existenciu negatívneho záporu, potom musí byť logicky možné dokázať existenciu neobmedzeného záporu. Preto tvrdenie, že nikto nemôže dokázať všeobecný (univerzálny) zápor, sa samo sebou odmieta – ak je pravdivé, nemá pravdu. A preto sa v nasledujúcich riadkoch pokúsim ukázať nielen to, že neobmedzený zápor sa dá dokázať, ale že viaceré takéto zápory už boli dokázané.

Parmenides dokázal už pred 2500 rokmi, že nemôže existovať nič také, čo obsahuje logické protirečenie. Vieme, že neexistujú ženatí mládenci, štvoruhlasté kruhy, ani najväčšie čísla, pretože tieto pojmy sú samoprotirečivé. Porušujú najzákladnejší zákon logiky, zákon neprotirečenia, ktorý hovorí, že nič nemôže mať nejakú vlastnosť a súčasne ju nemať. Takže jedna z ciest, ako dokázať univerzálny zápor, je ukázať, že podstata veci je sporná, nekonzistentná.

Na dôkaz, že boh neexistuje, treba potom len dokázať, že pojem boha je nekonzistentný. Tradičný teizmus definuje boha ako najvyššiu bytosť- ako bytosť, od ktorej väčšiu si nemožno predstaviť, učil kedysi v Canterbury sv. Anzelm. My však vieme, že niet najväčšieho čísla, lebo takýto pojem obsahuje logické protirečenie. Každé číslo má tú vlastnosť, že k nemu možno pridať 1. Keby existovalo najvyššie číslo, bolo by to tak, že by sa k nemu 1 mohla aj nemohla dať pridať, a to nie je možné. Mnohí ľudia prijímajú názor, že pojem najvyššej bytosti je rovnako sporný, nekoherentný, nesúvislý, ako pojem najvyššieho čísla.

Uvážme napríklad tvrdenie, že boh je nadovšetko dobrý, a teda aj nanajvýš milosrdný aj dokonale spravodlivý. Ak je dokonale spravodlivý, musí zaistiť, aby každý dostal odmenu, akú si zaslúži. Ak je nanajvýš milosrdný, každému všetko odpustí. Nemôže však urobiť obidve veci naraz. Pojem najvyššej bytosti je teda nekonzistentný, vo svojej podstate sporný, nelogický.

A to je len jedna z početných nekonzistentností v tradičnom pojme boha. Podrobnejší prehľad o nich nájdete v článku Theodora Drangea „Incompatible-Properties Arguments: A Survey (Argumenty neznášanlivých vlastnosti: Prehľad), Philo, jeseň-zima 1998. Je samozrejmé, že teisti protestujú, tvrdiac, že ak veci dobre rozumieme, niet tu protirečenia. A čo, ak majú pravdu? Čo, ak je pre boha tradičného teizmu logicky možné existovať? Znamená to, že potom sa nedá dokázať, že neexistuje? Nie – pretože pri dôkaze, že niečo neexistuje, netreba dokazovať, že niečo je logicky nemožné. Treba len dokázať, že niečo je epistemologicky nepotrebné, zbytočné – že sa to nevyžaduje na vysvetlenie ničoho. Veda takto dokázala neexistenciu početných vecí, napr. flogistónu, luminoforného éteru a planéty Vulkán. Vedecké dôkazy, na rozdiel od logických, nehovoria o záveroch, ktoré sú mimo akejkoľvek možnosti pochybnosti. Aj tak sú to však dôkazy, lebo vedú k záverom, ktoré prevyšujú rozumné pochybnosti a to je všetko, čo sa od nich žiada, aby boli prijateľné.

Flogístón, luminoforný éter a planéta Vulkán boli teoretické pojmy, ktoré sa postulovali na vysvetlenie niektorých javov. Flogistón sa postuloval na vysvetlenie javu tepla, luminoforný éter na vysvetlenie šírenia svetelných vĺn cez vzduchoprázdno a Vulkán na vysvetlenie perturbácií na obvode planéty Merkúr. Veda však ukázala, že spomínané javy sa dajú objasniť aj bez pomoci uvedených faktorov. Dôkazom, že tieto faktory nie sú potrebné na vysvetlenie ničoho, sa dokázalo, že neexistujú.

Boh je teoretický pojem, ktorý postulujú teisti na vysvetlenie mnohých javov, ako je napr. vznik vesmíru, skladba vesmíru, pôvod života. Moderná veda vie vysvetliť všetky tieto javy bez požiadavky existencie boha.(1). Už Lapiace povedal, že veda nevyžaduje túto hypotézu. (2). Dôkazom, že boha netreba na dôkaz ničoho, veda dokázala, že veriť na existenciu boha nie je o nič viac podložené ako veriť na existenciu flogistónu, luminoforného éteru alebo planéty Vulkán. To môže byť aj dôvod, prečo viac ako 90 % špičkových vedcov sveta neverí alebo pochybuje o existencii boha. (3).

Vedci dávajú prednosť prirodzeným vysvetleniam pred nadprirodzenými nie pre ich nemetafyzický ráz, ale pre ich väčšiu zrozumiteľnosť. Už Platón pochopil a učil, že povedať „To urobil boh“, nič nevysvetľuje; len to ospravedlňuje skutočnosť, že niečo nevieme vysvetliť. (4).

Hodnotu vysvetlenia určuje stupeň vyvolaného chápania a tento závisí od toho, nakoľko systematizuje a zjednocuje naše vedomostí. Rozsah tejto systematizácie a unifikácie našich vedomosti sa dá merať viacerými kritériami adekvátnosti, ako je napr. jednoduchosť (počet možných predpokladov), rozsah (typy vysvetľovaných javov), konzervativizmus (súhlas s existujúcimi teóriami) a účinnosť (schopnosť splniť nové predpovede).

Nadprirodzené vysvetlenia sú už vo svojej podstate menej hodné ako prirodzené, lebo nespĺňajú kritériá adekvátnosti. Spravidla sú napríklad menej jednoduché, keďže vyžadujú existenciu aspoň jedného ďalšieho javu. Spravidla majú menší rozsah, lebo nevysvetľujú, ako sa javy, o ktorých je reč, dejú, a preto vyvolávajú viac otázok, ako dávajú odpovedí. Spravidla sú menej konzervatívne, pretože pripúšťajú, že určité prírodné zákony sa porušujú. A spravidla sú menej účinné, lebo nerobia nijaké nové predpovede. Preto sa im vedci vyhýbajú.

Pochopenie, že tradičný boh teizmu nie je potrebný na vysvetlenie ničoho, že by vlastne nemal čo robiť, priviedlo mnohých teológov k volaniu po odmietnutí takéhoto boha. Vo svojej knihe Prečo veríme v boha? autor M.D. Goulder zastáva názor, že jediné intelektuálne rešpektabilné stanovisko v otázke boha je ateizmus. (5). A v knihe Prečo sa musí kresťanstvo zmeniť, lebo inakšie zahynie ?“, píše reverend Spong, bývalý episkopálny biskup v New Jersey, že tradičnú teistickú predstavu boha musí nahradiť nová predstava boha, založená na ľudských vzťahoch a záujmoch. (6). Obidvaja títo autori súhlasia so Stephenom J. Gouldom, že náboženstvo sa nemá miešať do snáh o vedecké vysvetlenie sveta. (7).

A čo keby pre niektoré javy nebolo prijateľné prirodzené vysvetlenie? Bol by to dôvod na tvrdenie, že boh existuje? Nijako nie, pretože naša neschopnosť poskytnúť prirodzené vysvetlenie môže byť zapríčinená len našou neznalosťou operatívnych prírodných síl. Mnohé javy, ktorých vznik sa kedysi pripisoval nadprirodzeným bytostiam, napríklad zemetrasenia, sopky a nákazlivé choroby, sa dnes dajú vysvetliť čisto prírodnými zákonitosťami. Preto nech nikoho neprekvapí veta sv. Augustína, že zdanlivé zázraky neprotirečia prírode, ale našim obmedzeným znalostiam prírody. (8). Vzhľadom k inherentnej menejcennosti nadprirodzených vysvetlení a neúplnosti našich vedomostí by mali teisti pravdu so svojimi nadprirodzenými vysvetľovaniami určitých javov len vtedy, keby mohli dokázať, že je zásadne nemožné podať prirodzené vysvetlenie. Inými slovami, ak chcú vyvrátiť vedecké dôkazy neexistencie boha, musia teisti dokázať neobmedzený zápor, a síce, že neexistuje prirodzené vysvetlenie nejakého javu. Ale ja verím, že to je taký neobmedzený zápor, že ho nijaký teista nikdy nedokáže.

Poznámky

1. Pozri napr. Richard Dawkins, Výstup na horu nepravdepodobnosti; Stephen Hawking, Krátka história času; Lee Smolin, Ako žije vesmír.

2. Keď francúzsky fyzik Pierre Simon de Laplace vysvetľoval Napoleonovi svoju predstavu o vesmíre, cisár sa ho vraj spýtal: „A akú úlohu hrá boh vo vašej teórii?“, na čo Lapiace odvetil: „Pane, takú hypotézu nepotrebujem.“ 

3. E.J.Larson a L. Witham, „Význační vedci naďalej odmietajú existenciu boha“, Nature, 394, 1998.

4. Platón, Kratylus.

5. M.D. Goulder, Why Believe in God? London: SCM Press, 1983.

6.J.S. Spong, Why Christianity Must Change or Die, San Francisco: Harper, 1999.

7. S.J. Gould, Rock of Ages: Science and Religion in the Fulness of Life, New York: Ballantine, 1999.

8. Sv. Augustín: Božie mesto, XXI 8.

Preložil Rastislav Škoda