Rastislav Škoda

Korupcia a škandály v našom verejnom živote majú hlbšiu príčinu ako ľudská slabosť a chamtivosť. Náboženská zvieracia kazajka, do ktorej Slováci nútia svojich politikov, vedie k zlyhaniu značného percenta týchto osobností.
Slováci od nich vyžadujú, aby boli nábožensky otvorene ortodoxní, i keď väčšina čestných ľudí má s ortodoxiou svoje ťažkosti. Odmietajú, resp. odmietli by tých, ktorí sa vyjadria váhavo pri najvážnejšej otázke nášho života – či je alebo nie je boh.

Ak však berieme do úvahy revolúciu vedeckých poznatkov čo len posledného storočia, musí mať rozumne uvažujúci človek veľmi vážne teologické pochybnosti. Možno však očakávať pravdivosť a čestnosť od tých, ktorí odmietajú otvorenosť, úprimnosť a dokonca aj zhovorčivosť v tejto najvážnejšej otázke? Ak sa v tejto veci pretvaruješ, aký si, keď ide o peniaze? Už desiatky rokov sa vývoj uberá týmto smerom a máme stále viac a viac zištných, pokryteckých a nedôveryhodných politikov. Situácia sa nezlepší, ak Slováci nebudú voliť za svojich zástupcov aj agnostikov či ateistov.

Je poľutovaniahodné, že bigotne nábožní ľudia sa zmocnili monopolu vysokej morálky, pretože rozmýšľajúci skeptici by boli pre súčasnosť nielen správnejší, ale aj etickejší reprezentanti.

Kým sa slovenská verejnosť nezmieri s faktom, že agnosticizmus/ateizmus sú rovnako seriózne odpovede na veľké otázky nášho života ako ktorékoľvek náboženstvá a kým neuzná, že len ten, kto toto verejne vyzná, je dôveryhodný, do tých čias bude pribúdať škandálov v našom verejnom živote. Keď nútime našich politikov predvádzať sa bezvýhradnou vierou v boha, pripravujeme si ešte úskočnejšie a neúprimnejšie politické vedenie.

Ak sa z našej reprezentácie v spoločenskom a verejnom živote vylučujú tí, čo otvorene pochybujú, znamená to diskvalifikáciu dôležitej a rastúcej časti populácie a možno aj stratu najčestnejšej a najbystrejšej časti národa.
V súčasnom svete vedeckých, technických, historických, kultúrnych a psychologických prevratov ukazujú smerovky jednoznačne k neviere. Za posledných 2000 rokov sa o náboženstvách nahromadilo veľa zmätku, protiklady rastú a stále je ťažšie ignorovať ich.

Nehovorím, že veriacim nemožno nikdy dôverovať, ale agnostikom áno. Na tomto svete sa dá žiť s veľa pravdami a ak sa niekto po starostlivej úvahe rozhodol pre tradičnú či ortodoxnú vieru, a správa sa čestne, je to chvályhodné. Mrzia ma tí, čo si neuvedomujú, že nie sú veriaci, veď ich ani nezaujímajú predpisy nejakej cirkvi. Boli však pokrstení a podľa toho sa hlásia a raz za 4 roky volia. Nedajú si ani minútu času na porozmýšľanie. To je strašné.

„Ľudia sú veľmi čudesné bytosti,“ píše Benjamin Franklin, významný politik pri vzniku USA, na západe uznávaný ako vynálezca hromozvodu; u nás je to Prokop Diviš. „Polovica si vytýka, čo robí, druhá robí to, čo si vytýka a zbytok hovorí a robí si to, čo môže.“

Prameň: Podľa Richarda Keziriana, Can Agnosticism Improve American Public Life?  Free Inquiry.  21/4/2001.