Sabrina Taverniseová

Po rokoch špekulácií, odhadov a predpovedí je to tu úradne od Štatistického úradu: Bieli už nie sú v tristomiliónových USA väčšinou.

V poslednom 12-mesačnom období, ktoré končilo minulého posledného júla (31. 7. 2011) bolo 49,6 % pôrodov bielych nešpanielskych, kým 50,4 % pôrodov bolo menšinových – teda vrátane Hispanikov, čiernych, Ázijcov a miešancov rôznych rás. Táto väčšina menšín sa zaznamenala v histórii USA po prvý raz.

Tento obrat sa už dlho očakával, ale nikto si nebol istý, kedy príde. Je to míľnik v histórii štátu, ktorý založili bieli Európania, ale zmietal sa v bojoch rás od dní otroctva, cez občiansku vojnu a trpké boje za občianske práva až po súčasné vášnivé diskusie o snahách obmedziť imigráciu.

Hoci určitý čas ostanú ešte bieli väčšinou, skutočnosť, že sa rodí mladá generácia, v ktorej majú spojené menšiny väčšinu, má vážne dôsledky pre celoštátnu ekonomiku, politiku a národnú identitu. William H. Frey, demograf na Brookings Institution, opisuje tento zvrat ako „prechod od kultúry prevažne bielych bábätiek do globalizovanej multietnickej krajiny, ktorou sa stávame.“

Znaky, že vývoj ide týmto smerom, štartujú v prezidentskej oválnej kancelárii a postihli stovky okresov, kde bieli stratili väčšinu; v posledných rokoch dosiahol počet týchto okresov číslo 348. Tento počet sa zdvojnásobí, keď sa dnešné bábätká stanú batoľatami, vraví p. Frey. Bieli už nie sú väčšinou v 4 štátoch a v D.C. (dištrikt hlavného mesta Washington) a klesli pod polovicu v metropolách New York, Las Vegas a Memphis.

Vzhľadovo stále rozličnejšia populácia mladých ľudí bude tvoriť bázu generačnej deľby proti skupine starších, prevažne bielych občanov, ktorí vyrástli vo svete, ktorý bol ešte tiež biely.

Tento kontrast vyvoláva dôležité politické otázky. Spojené štáty majú poškvrnený záznam o výchove menšinovej mládeže v minulosti; zaváhajú starší Američania pri potrebe platiť na výchovu mladej generácie, ktorá sa na nich veľmi nepodobá? A keďže táto postupne sa meniaca mladá populácia je potenciálny zdroj a motor rastu, bude to chyba, ak nebude dobre vychovaná?

Marcelo Suarez-Orozco, riaditeľ Ústavu imigračných štúdií newyorskej univerzity, si robí starosť, aký bude sociálny kontrakt medzi generáciami, ktoré sa na seba nepodobajú.

Trend smerom k početnejším pôrodom menšinových detí je dôsledkom veľkých imigračných vĺn posledných troch desaťročí. Väčšina dospelých prisťahovalcov boli Hispánci, ktorí boli stále mladší a mali stále viac detí ako Nehispánci. Z celkového počtu narodení v tom poslednom roku bolo 26 % hispánskych, 15 % čiernych a asi 4 % ázijských.

Bieli reprezentujú stále najväčšiu jednotlivú skupinu narodení, už spomenutých 49,8 % a v celkovej populácii je ich ešte stále prevažná väčšina, 63,4 %. Starnú však a to vyvolá tektonický zlom v americkej demografii. Priemerný vek nehispánskych bielych je 42 rokov, čo značí, že väčšina týchto žien má svoje najplodnejšie obdobie za sebou.

Na druhej strane Latinci sú s priemerným vekom 27 rokov ďaleko od konca plodného obdobia. Medzi rokmi 2000 a 2010 bolo v USA viac hispánskych pôrodov ako hispánskych prisťahovalcov.

Výsledky bijú do očí: Potom čo menšiny prispeli k rastu populácie 92 percentami, vytvoril tento obrat Ameriku, vyzerajúcu celkom inakšie ako bola Amerika 1950-tych rokov, keď boli prototypom Američanov postavy Ozzie a Harriet z televízneho seriálu.

Zmena platí aj v štátoch s veľkými rozdielmi medzi rasovým a etnickým vzhľadom starších a mladších príslušníkov sledovaných skupín obyvateľstva. Najväčšie rozdiely pozorovať v Arizone, Nevade, Texase a Kalifornii. To sú štáty, v ktorých došlo k nepokojom kvôli prisťahovalectvu, textom v učebniciach a prioritám pri výdavkoch obcí. Nevidiecky okres s najväčšími rozdielmi je okres Yuma v Arizone, kde je bielych vo veku menej ako 20 rokov len 18 % obyvateľov; medzi staršími ako 65 rokov je bielych 73 %, vraví p. Frey.

Najvýraznejším aspektom spoločenskej zmeny je vzdelanie. Najdôležitejším predpokladom úspechu pri dnešnej ekonomike sa stala maturita zo strednej školy, no čierni a Latinci v tomto ohľade veľmi zaostávajú za bielymi. Podľa p. Freya má maturitu len 13 % Hispáncov a 18 % čiernych proti 31 % bielych.

Tieto neľútostné štatistiky sa stanú priam zlovestnými, ak vezmeme do úvahy skutočnosť, že Američania sa budú musieť v krátkom čase postarať o silné populačné ročníky, ktoré už starnú do penzijného veku, upozorňuje William O’Hare, konzultant demografickej organizácie v Baltimore; pritom zdedia triliónové štátne dlžoby.

„Sily, ktoré sa tu zbierajú, sú jasne viditeľné, ale nevidím, že by im naši politickí lídri venovali nejakú pozornosť,“ dodáva O’Hare a zdôrazňuje, že pre budúcnosť štátu a jeho hospodárenie je kriticky dôležitá výchova menšinovej mládeže.

Prisťahovalcom to trvalo niekoľko generácií, kým sa pri poslednej veľkej vlne imigrácie na prelome 20. storočia vzdelaním integrovali, povedal p. Suarez-Orozco; mobilita bola vtedy menej závislá od vzdelania a dnes si Američania nemôžu dovoliť čakať, keď začínajú súperiť so štátmi, ako je Čína.

„To je zdvorilé zaklopanie na dvere, aby sme už išli,“ vraví Ruy Teixiera z Centra for American Progress. „Pri výchove mladších generácií menšín robíme všivavú prácu. Nie sme na ňu pripravení.“

Sú aj jasné momenty. Arturo Vargas, výkonný riaditeľ Asociácie Latíncami vyvolených a menovaných úradníkov spozoroval, že diskusie o prisťahovalectve posledných rokov veľmi zvýšili politické povedomie mladých Latíncov a dúfa, že sa ich viac zapojí do politiky. V roku 2008 volila len polovica latinských voličov, no 65 % nehispánskych voličov. „Máme možnosť zapojiť do politiky súčasnú generáciu,“ končí p. Vargas. Každý mesiac dospieva v USA asi 50 000 Latíncov.

A skutočnosť, že sa rodí veľa nebielych detí, je veľkou výhodou, dôvodí Dowell Myers, profesor plánovania a demografie na Univerzite Južnej Kalifornie. Poukazuje na Európu, kde nízke čísla imigrácie viedli k malej populácii mladých ľudí a už sa pociťujú ťažkosti so zabezpečovaním starších ľudí.

„Keby sme záviseli len od bielych detí, boli by sme mŕtvi,“ uzatvára p. Myers. „Bez príspevku všetkých ostatných skupín by sme ťažko vyriešili problém starých ľudí.“

*

Prameň: Sabrina Taverniseová, Whites Account for Under Half of Births in U.S. (Menej ako polovica novorodencov v USA je bielych), New York Times, 17. 5. 2012.

Preložil Rastislav Škoda

*

(Spojené štáty majú t. č. 300 miliónov obyvateľov. Štatistici predpokladajú, že to bude 400 miliónov v roku 2040 a 430 miliónov v roku 2050. Keďže 250 miliónov Američanov žije v mestách, ktoré majú viac ako 1 milión obyvateľov, miesta by bolo dosť, ale kde sa naberie voda, energia a suroviny?

Neviem si predstaviť pokojný vývoj smerom k týmto číslam. Ja sa toho síce nedočkám, ale polovica dnešných Američanov a Slovákov má tú nádej. Dúfam, že v krátkom čase sa politici a vedci spamätajú a vyhlásia na celom svete heslo dňa: „Prestaňme sa množiť!“

Nevidím racionálny dôvod pre nadmerné množenie. Za náboženskú povinnosť ho vydáva hierarchia, nepoznajúca biedu chudoby. Za kultúrno-historickú nutnosť ho označujú etnickí lídri s armádami potenciálnych vrahov. Kšeftárom ide o zisky pri rozširovaní výroby pre rastúci počet konzumentov. Nič z toho nemá cenu deravého groša. Povie mi niekto racionálny dôvod proti obmedzeniu množenia?

Uznávam len potrebu zachovania druhu (povinnosť) a radosť zo zdravých detí (odmena). O tom sa bude hovoriť, až počet ľudí klesne na číslo, ktoré nebude ohrozovať existenciu našej krásnej modrej planéty. – Pozn. prekl.)