Schafield Coryell

Pred päťdesiatimi rokmi, 19. júna 1953, boli v USA popravení manželia Rosenbergovci. Ich proces a ich odsúdenie na smrť vyvolali na celom svete veľký rozruch.

Otvorenie sovietskych a amerických archívov vrhlo na túto udalosť nové svetlo. LMD už v apríli 2002 uverejnil článok o falošnom svedkovi pri súdnom pojednávaní. Nová kniha Gérarda Jaegera „Elekrtrický stolec za trestný čin iného zmýšľania“ (Le Félin/Kiron, Paris, 2003), bohato dokumentovaná a brilantne premyslená, sa vyznačuje tým, že sa s „americkou tragédiou“, ktorou bol odvážny život a nespravodlivé odsúdenie mladých manželov, zaoberá zo stanoviska udalostí vtedajšej epochy: začiatok studenej vojny na medzinárodnej scéne a sprievodné javy doma, vyúsťujúce do „pohonu na čarodejnice“. Momentálnym „nepriateľom“ boli komunisti, histericky považovaní za pešiakov veľmoci stávajúcej sa nepriateľom Spojených štátov, „sovietskeho Ruska“. Nová situácia slúžila predovšetkým ako zámienka pre preteky v zbrojení, ktoré boli pre mnohých veľmi výnosné.

Pri nedostatku presvedčivých dôkazov na podporu extrémne závažnej obžaloby – predovšetkým „že ukradli tajomstvo atómovej bomby a dali ho Rusom“ – hľadala americká vláda systematicky obetných baránkov a Rosenbergovci, Židia a komunisti ako v tom čase mnohí iní, sa ukázali neobyčajne vhodnými.

Berúc do úvahy všeobecné súvislosti celej aféry – iste dôležitejšie ako jej podrobnosti – venuje autor najviac miesta analýze doby a jej príznačných udalostí: išlo o veľkú „čistku“ vo filmovom priemysle, o elimináciu „červených“ resp. za takých považovaných v Hollywoode, o zavedenie sľubu oddanosti v školách a odboroch v celom štáte. Na medzinárodnej scéne viedol militaristický charakter Washingtonu k vojenskej intervencii v Kóreji, čo bolo predzvesťou ďalších budúcich vojen, napríklad tej vo Vietname a neskôr prvej a druhej v Golfe.

Rosenbergovci neboli nijako nevedomé obete neúprosnej situácie. Autor ukazuje, že dokonale pochopili úzky vzťah medzi tým, čo nazývali „komplot“ proti sebe (ukázal sa smrteľným) a medzi domácou a medzinárodnou situáciou. V jednom zo svojich listov z väzenia napísal Julius svojej žene: „Sme prvé obete amerického fašizmu.“ Jaegerova originalita tkvie v tom, že sa snaží pochopiť a vysvetliť psychológiu obžalovaných.

Spolu s jednou spolupracovníčkou uskutočnil autor početné pohovory s priamymi účastníkmi udalostí a prezrel mnoho dokumentov z archívov vrátane záznamov vymenených na konci studenej vojny medzi Kremlom a jeho agentmi v USA. Rosenbergovci im naozaj odovzdali početné priemyselné a technické informácie, no nie jadrové. Ich motivácia pre túto riskantnú činnosť bola vyslovene ideologická – chceli podporovať a korektne informovať ZSSR ako protiváhu najprv moci nacizmu a potom moci USA. Za týmto účelom nakoniec neváhali obetovať svoj život službe svojmu idealizmu, čo aj bol tento v určitom ohľade irealistický, ba až poblúdený.

Práca sa končí konštatovaním: „Či budú manželia Rosenbergovci rehabilitovaní alebo nie, to im nedá za pravdu pred Históriou, ak v dôsledku toho, že by sme v nich videli len obete, zabudneme na to, čo boli a čo urobili, aby prežili ich ideály.“

Prameň: Schafield Coryel, Les Rosenbergs, martyrs ou héros?, Le Monde diplomatique, č. 591, jún 2003.