Hebrejská biblia (kresťanský Starý zákon mínus niektoré deuterokanonické spisy), nesie mnohé znaky literárneho kompozitu. Obsahuje časté opakovania, anachronizmy a známky neskorších revízií. Ba čo viac, pasáže hovoriace o tej istej udalosti sú často navzájom nekonzistentné, rôzne pasáže tých istých kníh sú písane odlišným štýlom a používajú odlišnú terminológiu. Tzv. hypotéza dokumentov rozpoznala iba pre päť kníh prisúdených Mojžišovi (Pentateuch) štyri zdroje spísané rôznymi autormi, v odlišných regiónoch, z rôznych dôvodov a v rôznom čase, v priebehu azda až pol milénia. Pravda, pôvodná, ortodoxná hypotéza dokumentov je už niekoľko dekád prekonaná. Christine Hayesová, profesorka univerzity v Yale a expertka v odbore histórie a literatúry starovekých Izraelitov, však upozorňuje, že pôvodnejšie písomnosti vo viacerých pasážach spomína samotná hebrejská biblia (napr. Numeri 21,14; taktiež Jozue 2,13; 2 Sam 1,18).

Revidovaná podoba hypotézy dokumentov stále tvorí východisko pri skúmaní pôvodu hebrejskej biblie, hoci poniektorí biblisti (menovite tzv. kodaňská škola) uprednostňujú jediný písomný zdroj. Aj oni však súhlasia, že text hebrejskej biblie je v konečnom dôsledku kompozitom — keď už nie kompozitom skorších písomností, prinajmenšom kompozitom tradícií, ktoré mali (podobne ako napr. grécka mytológia) pred spísaním za sebou dlhú históriu ústnej recitácie. Ako zisťuje tzv. kritika foriem (nem. Formgeschite), to, z čoho napokon vznikla hebrejská biblia boli pôvodne rôzne hymny, príslovia, zákony, rituály, ľudové a mytologické príbehy, básne či legendy, vysvetľujúce pôvod rôznych národov či rituálov.

Čítať celý článok: Dušan Valent / In Vivo magazín