Ludger Lüdtkehaus a iní

Predstavujem si, že by rusko-nemecká generálska dcéra Lou von Salomé darovala bezbožnému nemeckému farárovmu synovi Friedrichovi Nietzschemu miesto jeho „syna bez matky“ Zarathustru ozajstné spoločné dieťa. A Paul Rée, Nietzschemu najprv kamarát a potom konkurent v boji o Lou, by bol akoby nič krstným otcom: pravdepodobne by sme nemali najčastejšie zneužitý Nietzscheho citát. Stojí v prvom diele Tak hovoril Zarathustra, no trochu inakšie, ako ho zvyknú citovať ústa ľudu:

„Ideš k ženám? Nezabudni na bič!“

Spomenuté ústa ľudu z toho obyčajne urobia

„Ak ideš k ženským stvorám, nezabudni si vziať svoj bič!“

a pripisujú tieto slová Zarathustrovi, ak nie hneď samotnému Nietzschemu. Citujúci spravidla nevedia, že v Zarathustrovi sú tieto slová položené do úst múdrej starene, „starej žienke“, že teda ide o dištancovanú prózu diskutujúcich. A keby to aj vedeli, nerušilo by ich to. Veď či to nie je „v Nietzschem“, v jeho diele? Pre Nietzscheho interpretov a priateľov ostáva táto veta trvalým zdrojom rozpakov. Pri dodržaní politickej korektnosti by mala vždy vyvolať hnev, aspoň vo feministicky inšpirovanej atmosfére. Preto skoro všetci interpreti robili všetko možné, aby oslabili drsný imperatív a komentátori právom poukazovali na to, že stretnutie Zarathustru so „starou žienkou“ nijako nevyznieva jednoznačne: Nechýba tam skrytý výsmech, ani sebairónia a odcudzenie.

Je to úplne posledná veta dosť dlhej prednášky o životných úlohách muža. Zdá sa, že starenka s jeho názormi súhlasí a že Zarathustra hodnotí jej slová ako poklad, ktorý stále nosí so sebou. Z textu však ani náznakom nevyplýva odpoveď na podstatnú otázku, kto drží v ruke bič: muž, ktorý ide k ženám, alebo tieto ženy? Dnes sa má všeobecne za to, že je to prehnaná karikatúra klišéových predstáv wilhelmovskej spoločnosti o úlohách ženy ako spoločníčky muža – nadčloveka a bojovníka: má sa podriadiť jeho vôli, rodiť a vychovávať deti a byť hravá pre jeho pobavenie Posmešne ľstivá odpoveď múdrej stareny Zarathustru ohromí: na jej sarkastické poďakovanie a nehoráznu radu o biči nemá nijakú odpoveď.

Nedá sa poprieť, že celá stať „O starých a mladých žienkach“ sa spravidla vysvetľovala ako výraz Nietzscheho osobného názoru v ženskej otázke. Jeho verné priateľky Meta von Salis a Resa von Schirnhofer ho v tejto súvislosti ospravedlňovali a bránili, iba Emily Gelzerová sa cítila osobne urazená. Z neskorších interpretov J.H. Schmidt hodnotí spornú vetu ako spomienku na potláčané obavy z detstva a R.H. Thomas dokazuje, že

„nie je mysliteľné, že by bolo prípustné identifikovať Nietzscheho s doslovným znením tejto pasáže.“

Najzrejmejším prejavom zarážajúcej skutočnosti, ako zle chápali Nietzscheho aj jeho prekladatelia do cudzích jazykov – čo však len potvrdzuje Nietzscheho proroctvo, že aj v priebehu sto rokov ho pochopí len 5-6 ľudí – sú viaceré preklady Zarathustru. C. Dietheová upozorňuje, že čitatelia prekladu Zarathustru do angličtiny od Hollingdalesa alebo rozboru Nietzscheho diela od R.H. Thomasa musia mať veľký problém s chápaním zmyslu predmetnej vety, lebo u nich stojí: „Do not forget your whip!“  (Nezabudni na svoj bič!). Správne znenie nachádzame v preklade Kaufmanna.

(Mám pred sebou dva preklady Zarathustru do francúzštiny a so začudovaním čítam v G.-A. Goldschmidtovi „N’oublie pas ton fouet“ (Nezabudni na svoj bič!) a v M. Candillacovi „N’oublie pas les étrivieres!“ (Nezabudni na bič!). Existujú ešte tri ďalšie preklady do francúzštiny, ale tie som zatiaľ nedostal do ruky. Český preklad od Otokara Fischera z r. 1914 je správny; preklad F.V. Krejčího z r. 1896 nepoznám. – R.Š.)

Pridanie privlastňovacieho zámena tvoj podstatne zmení zmysel vety, ktorá je predmetom nášho záujmu, a to je veľká škoda, lebo je to možno najčastejšie citovaná veta zo Zarathustru – a cituje sa v nepochopenom zmysle! V obsiahlom článku ju komentoval H. J. Schmidt: „Ideš k ženám? – Zarathustrov bič – Kľúč k Nietzschemu alebo Sto rokov kriku pre nič“.

Samozrejme si viacerí interpreti všimli, že táto knižná scéna má predohru aj v Nietzscheho životopise a inde.

V máji roku 1882, teda pred napísaním Zarathustru – trio Lou von Salomé, Nietzsche a Paul Rée sa zdržovalo v Lucerne – dohovoril Nietzsche fototermín v štúdiu Julesa Bonneta a sám do podrobností inscenoval obrázok: v opratách rebrináčika stoja miesto koní vpredu Paul Rée a na druhej strane oja Nietzsche; na vozíku sedí Lou ako „domina“, v ruke bičík ozdobený kytičkou orgovánu; v pozadí sa črtajú vrcholce Bernských Álp, presnejšie povedané masív Panny (Jungfrau) s éterický čistým Strieborným štítom (Silberhorn): ironická inscenácia, ktorá roztancúva vzťahy pohlaví, ovládané bičom. Protiklad k Zarathustrovi.

Pre citát zo Zarathustru to neveští nič dobré. Ak ho budeme vysvetľovať v súhlase s bežným chápaním sadomasochicky (muž šľahá bičom), sú vzťahy pohlaví obrátené ako v lucernskej inscenácii: bič putuje od ženy k mužovi. Biografické pozadie je zrejmé: Nietzscheho láska k Lou stroskotala, rozbilo sa aj priateľstvo s Réeom. Surové Zarathustrovo heslo vďačí teda za svoj vznik do písmenka pocitu odplaty, ktorého revanšistický charakter nikto nevedel tak zdôrazniť ako sám Nietzsche, najväčší psychológ medzi filozofmi.

Ale zvrátenie zmyslu a pocity odplaty možno zistiť aj z inej perspektívy, ak sa pozrieme na príbuznú legendárnu scénu z dejín filozofie, ktorej ikonografia bola Nietzschemu iste dobre známa.  Dvorná dáma Phyllis v nej jazdí na láskou omámenom Aristotelovi, plieskajúc bičom. Presvedčila ho, že v jej rodine je to toto zvykom, prv než sa smie uskutočniť jazda jázd. V skutočnosti to bola pomsta za to, že Aristoteles vypudil z mysle svojho žiaka Alexandra (Veľkého) lásku k Phyllis.

Svojho času láskou omámený Nietzsche inscenuje na tomto pozadí najprv ironicky naladené nové vydanie filozoficko-historickej anekdoty, obohatenej o tretieho spoločníka, v ktorej sa z múdrych mužov stávajú vášňou ovládané zvieratá. To je erotický večný návrat toho istého. Bolesť, rozkoš a pomsta stavajú sľubný obraz obráteného vzťahu pohlaví opäť na mužské nohy. Zarathustra sa pomstí za filozofického predka obráteného na blázna: to sa nesmie opakovať. A poučenie z historky?

„Ideš k ženám? Nezaľúb sa do biča!“

Prameň: Ludger Lüdtkehaus, Du gehst zu den Frauen? Die Zeit, č. 35, 2000 a internet.