Vo veľkej časti nielen americkej spoločnosti je ateizmus stále len štvorpísmenkové slovo (four letter word), teda nadávka. Prejavuje sa to samozrejme aj vo všetkých vrstvách americkej spoločnosti vrátane zákonodarnej moci. Podľa Pew research Center pokiaľ ide o náboženskú príslušnosť, 117. kongres USA sa podobá na predchádzajúci kongres, ale celkove sa dosť líši od priemeru Američanov.

Zatiaľ čo približne štvrtina (26 %) dospelých Američanov je nábožensky nevyhranená – označujú sa za ateistov, agnostikov alebo „nič konkrétne“, len JEDEN člen nového Kongresu – prvá senátorka z Arizony Kyrsten Sinema (na fotografii) sa označuje za nábožensky nevyhranenú (0,2 %). Takmer deväť z desiatich členov Kongresu sa označuje za kresťanov (88 %) v porovnaní s dvoma tretinami širokej verejnosti (65 %). V Kongrese je percentuálne viac protestantov (55 % oproti 43 %) aj katolíkov (30 % oproti 20 %) ako v celej dospelej populácii USA. Napriek tomu, že obyvateľstvo USA je čoraz menej kresťanské, kongres zostáva naďalej silne kresťanským.

V článku Pew Research Center sa Michael Lipka venuje desiatim dôležitým faktom vyplývajúcim z prieskumu centra, ktoré charakterizujú ateizmus v americkej spoločnosti a vo svete.

Hodnotenie a meranie ateizmu je zložité. Niektorí ľudia, ktorí sa označujú za ateistov, avšak zároveň tvrdia, že veria v nejakú vyššiu moc alebo duchovnú silu. Zároveň niektorí z tých, ktorí sa identifikujú s nejakým náboženstvom (napríklad hovoria, že sú katolíci alebo židia), hovoria, že v Boha neveria.

Desať charakteristík ateistov

Jedno je isté: Spolu s nárastom počtu Američanov bez náboženského vyznania, z ktorých mnohí veria v Boha, sa zvýšil aj počet ateistov. Tu je niekoľko kľúčových faktov o ateistoch v Spojených štátoch a vo svete:

1. Podiel Američanov, ktorí sa považujú za ateistov, sa v poslednom desaťročí mierne, ale výrazne zvýšil. Z telefonických prieskumov Pew Research Center uskutočnených v rokoch 2018 a 2019 vyplýva, že 4 % dospelých Američanov na otázku o svojej náboženskej identite odpovedalo, že sú ateisti, čo je nárast oproti 2 % v roku 2009. Ďalších 5 % Američanov sa označuje za agnostikov, čo je nárast oproti 3 % pred desiatimi rokmi. (V USA vzhľadom ich poňatie odluky cirkvi od štátu nemôžu štátne úrady ani pri sčítaní obyvateľov klásť svojim obyvateľom otázky dotýkajúce sa vierovyznania. Tieto údaje môžu získavať len súkromné sociologické prieskumy, alebo ich poskytujú samotné cirkvi – poznámka redakcie.)
2. Doslovná definícia slova „ateista“ je podľa slovníka Merriam-Webster „človek, ktorý neverí v existenciu boha alebo akýchkoľvek bohov“. A drvivá väčšina amerických ateistov zodpovedá tomuto opisu: 81 % z nich tvrdí, že neverí v Boha, vyššiu moc alebo v akúkoľvek duchovnú silu. (Tento názor zdieľa celkovo 10 % dospelých Američanov.) Zároveň približne každý piaty ateista (18 %) tvrdí, že verí v nejakú vyššiu silu. Žiadny z ateistov, ktorých sme oslovili, však nepovedal, že verí v „Boha“ ako je opísaný v Biblii.

Západoeurópania sami seba identifikujú ako ateistov častejšie ako Američania. Ikonografia PRC zobrazuje % ateistov podľa krajín. Podľa nášho názoru však 15 %, ktoré uvádzajú pre Slovensko nie je realitou. Ide skôr o hodnotu, ktorá zodpovedala v čase výskumu pozícii – bez náboženského vyznania. Podľa výsledkov sčítania obyvateľov v roku 2021 sa k tejto pozícii hlási už 23,79 % obyvateľov. Ateisti sú jej súčasťou, nie však väčšinou – poznámka redakcie.

3. V západnej Európe, kde Pew Research Center v roku 2017 uskutočnil prieskum v 15 krajinách, sa takmer každý piaty Belgičan (19 %) považuje za ateistu, rovnako ako 16 % v Dánsku, 15 % vo Francúzsku a 14 % v Holandsku a Švédsku. Európskou krajinou so zrejme najväčším podielom ateistov je však Česká republika, kde sa takto identifikuje štvrtina dospelých. Na susednom Slovensku sa za ateistov považuje 15 %, hoci vo zvyšku strednej a východnej Európy majú ateisti menšie zastúpenie, a to napriek historickému vplyvu oficiálne ateistického Sovietskeho zväzu. Podobne ako Američania, aj Európania v mnohých krajinách častejšie hovoria, že neveria v Boha, ako sa označujú za ateistov, vrátane dvoch tretín Čechov a viac ako polovice dospelých Švédov (60 %), Belgičanov (54 %) a Holanďanov (53 %), ktorí hovoria, že neveria v Boha. V ostatných regiónoch, ktoré stredisko skúmalo, vrátane Latinskej Ameriky a subsaharskej Afriky, sú ateisti vo všeobecnosti oveľa zriedkavejší.
4. V USA sú podľa štúdie Religious Landscape Study 2014 ateisti väčšinou muži a sú relatívne mladí. Približne sedem z desiatich amerických ateistov sú muži (68 %). Priemerný vek ateistov je 34 rokov v porovnaní so 46 rokmi všetkých dospelých v USA. Ateisti sú tiež častejšie belosi (78 % oproti 66 % celkovej verejnosti) a majú vyššie vzdelanie: približne štyria z desiatich ateistov (43 %) majú vysokoškolské vzdelanie v porovnaní s 27 % verejnosti. Ateisti, ktorí sa sami identifikujú, sa tiež zvyčajne stotožňujú s Demokratickou stranou a politickým liberalizmom.
5. Prevažná väčšina amerických ateistov tvrdí, že náboženstvo nie je v ich živote príliš alebo nie je vôbec dôležité (93 %) a že sa zriedkavo alebo nikdy nemodlia (97 %). Mnohí zároveň nevidia rozpor medzi ateizmom a uvažovaním o svojom mieste vo svete. Približne tretina amerických ateistov tvrdí, že aspoň raz týždenne premýšľa o zmysle a cieli života (35 %) a že často pociťujú hlboký duchovný pokoj a pohodu (31 %). Zo štúdie Religious Landscape Study vyplýva, že ateisti častejšie ako americkí kresťania tvrdia, že často pociťujú úžas nad vesmírom (54 % oproti 45 %).
6. Kde ateisti nachádzajú zmysel života? Podobne ako väčšina Američanov, aj väčšina ateistov uviedla ako zdroj zmyslu života „rodinu“, keď im Pew Research Center položil otvorenú otázku v prieskume z roku 2017. Ateisti však oveľa častejšie ako kresťania označovali svoje záľuby za zmysluplné alebo uspokojujúce (26 % oproti 10 %). Ateisti tiež častejšie ako Američania celkovo označovali za zmysluplné financie a peniaze, tvorivé činnosti, cestovanie a voľnočasové aktivity. Nie je prekvapujúce, že len veľmi málo amerických ateistov (4 %) uviedlo, že zmysel života nachádzajú v spiritualite.

Výsledky výskumu ukazujú, že americkí ateisti viac ako celková populácia nachádzajú zmysel v záľubách, financiách a v cestovaní.

7. V mnohých prípadoch byť ateistom neznamená len osobné odmietanie náboženských nálepiek a presvedčení – väčšina ateistov vyjadruje negatívne názory aj pri otázke o úlohe náboženstva v spoločnosti. Podľa prieskumu z roku 2019 napríklad sedem z desiatich amerických ateistov tvrdí, že vplyv náboženstva v americkom verejnom živote klesá, a že je to dobre (71 %). Tento názor zdieľa celkovo menej ako jeden z piatich dospelých Američanov (17 %). Väčšina ateistov (70 %) tiež tvrdí, že cirkvi a iné náboženské organizácie robia v spoločnosti viac škody ako úžitku, a ešte väčší podiel (93 %) hovorí, že náboženské inštitúcie majú príliš veľký vplyv na politiku USA.
8. Ateisti síce neveria náboženským učeniam, ale sú o náboženstve dosť informovaní. V prieskume náboženských vedomostí, ktorý uskutočnilo Pew Research Center v roku 2019, patrili ateisti k najúspešnejším skupinám, keď v priemere správne odpovedali na približne 18 z 32 otázok založených na faktoch, zatiaľ čo dospelí Američania celkovo správne odpovedali v priemere na približne 14 otázok. Ateisti mali minimálne rovnaké vedomosti ako kresťania v otázkach týkajúcich sa kresťanstva – približne osem z desiatich v oboch skupinách napríklad vie, že Veľká noc pripomína zmŕtvychvstanie Ježiša – a tiež dvakrát častejšie ako Američania celkovo vedeli, že v Ústave USA sa uvádza, že na zastávanie verejných funkcií nie je potrebná „žiadna náboženská skúška“.
9. Podľa prieskumu z roku 2017 väčšina Američanov (56 %) tvrdí, že na to, aby sme boli morálni, nie je potrebné veriť v Boha, zatiaľ čo 42 % tvrdí, že viera v Boha je potrebná na to, aby sme mali dobré hodnoty. V iných bohatých krajinách sa menšie percentá opýtaných prikláňajú k tvrdeniu, že viera v Boha je nevyhnutná pre dobré mravy, vrátane iba 15 % vo Francúzsku. V mnohých iných častiach sveta však takmer všetci tvrdia, že človek musí veriť v Boha, aby bol morálny, vrátane 99 % v Indonézii a Ghane a 98 % v Pakistane, podľa medzinárodného prieskumu Pew Research Center z roku 2013.
10. Američania majú k ateistom menej vrúcny vzťah ako k príslušníkom väčšiny hlavných náboženských skupín. Prieskum Pew Research Center z roku 2019 požiadal Američanov, aby ohodnotili skupiny na „teplomere pocitov“ od 0 (čo najchladnejšie a najnegatívnejšie) po 100 (najteplejšie, najpozitívnejšie možné hodnotenie). Dospelí Američania dali ateistom priemerné hodnotenie 49, čo je rovnaké hodnotenie ako moslimom (49) a chladnejšie ako priemerné hodnotenie židov (63), katolíkov (60) a evanjelikálnych kresťanov (56).

Poznámka na záver

Uvedené charakteristiky a výsledky tohto výskumu sú veľmi zaujímavé. Bolo by ešte zaujímavejšie porovnať ich s výsledkami podobného výskumu u nás. Žiaľ, viacerí sociológovia na Slovensku sa prikláňajú k názoru, že ateizmus nie je skúmateľný jav. Aj tento výskum dokazuje opak. Možno bude pre nich inšpiráciou…

Titulná fotografia: Záber z demonštrácie amerických ateistov. Nápisy na plagátoch: Len ovca potrebuje pastiera, Teológia je mýtom. Všetky použité fotografie pochádzajú z prekladaného článku PRC.