Johnny Erling

Ako bude vyzarať táto modernizácia?

Peking chce prispôsobiť marxizmus-leninizmus kapitalistickej ére a prepisuje svoje učebnice.

Komunistická strana Číny necháva 25 rokov od začiatku svojej kapitalistickej ekonomickej reformy a po temer ukončenom prechode krajiny od plánovaného k trhovému hospodárstvu prepísať svoje učebnice marxizmu-leninizmu. Plánuje sa vydanie nového desaťzväzkového súboru diel Marxa a Engelsa.

Toto obnovenie ideológie je prvý viditeľný krok, ktorého sa odvažuje nové vedenie strany pod predsedníctvom Hu Žintaa. Ústredný výbor schválil plán vydať v priebehu desať rokov reformované teoretické základy vlády komunistickej strany v štáte a prispôsobiť ich aktuálnym podmienkam. Tradičné chápanie marxizmu a recepcia klasikov Marxa a Lenina sa takto dostávajú na skúšobnú rampu. V preambuli čínskej ústavy je marxizmus-leninizmus stále zakotvený ako vedúca ideológia štátu. Šéf propagandy v ÚV Li Čangčun v tejto súvislosti povedal, že pre čínsku formu socializmu ide o „projekt prežitia“ strategického významu.

Toto rozhodnutie bolo publikované ako dokument ÚV a je časťou programu, ktorý začiatkom roka inicioval ÚV pod vedením Hu Žintaa „za účelom oživenia a rozvoja filozofie a sociálnych vied“. Výskum a výučba majú dostať viac slobody pre inovatívnu prácu. Na ideologickej konferencii 26. apríla 2004 o novom spracovaní marxistických základov bolo rozhodnuté, že treba prepísať všetkých sedem hlavných marxistických učebníc pre vysoké školy pre filozofiu, politickú ekonómiu, vedu a právo, novinárstvo a literatúru. Základný výskum vzťahov medzi čínskou politikou reforiem, otvorenia a modernizácie sa má diať na siedmich veľkých centrách štátu. Patria k nim Vysoká škola stranícka, Akadémia sociálnych vied a Teoretický ústav armády.

Denníku Welt potvrdili marxistickí vedci, že dostali za úlohu pracovať na obnovovacom projekte a že na to boli povolené prostriedky v dvojmiestnych miliónových číslach. Profesor na Vysokej straníckej škole Han Gang povedal, že „je to od tých čias, čo je KS vládnucou stranou, po prvý raz, čo sa taká práca povoľuje“. Cieľom novej recepcie nijako nie je negovať marxistickú teóriu, ale spájať s ňou nové poznatky a skúsenosti. Potvrdil to aj Gu Žinping, bývalý riaditeľ Ústavu ÚV pre vydávanie diel Marxa a Engelsa, zúčastňujúci sa na príprave novej edície. Od rokov vraj vládne konfúzia najmä medzi mladými, čo vlastne marxizmus je a ako sa dá novo interpretovať; rozšírené sú jednostranné a mylné názory.

Ako ťažko padnú čínskej vláde jednej strany ideologické reformy v čase ekonomických premien, to musel raz skúsiť aj bývalý šéf strany Hu Jaobang. Keď po skončení kultúrnej revolúcie v roku 1983 pri storočnici smrti Karola Marxa odporúčal potrebu reforiem, pretože „niekdajší marxisti o našich dnešných problémoch ani nevedeli, takže nemohli navrhovať ich riešenia“, stŕžil od čínskych dogmatikov búrku rozhorčenia pre svoje narušenie tabuizovaných názorov a musel ustúpiť.

Jeho nástupca Hu Žintao teraz diskusiu nanovo otvára. V týždenníku „Quingnian Cankao“ (Elitné referencie) vítajú viacerí marxistickí vedci možnú reformu vedúcej ideológie. Xi Guangqing z Ľudovej univerzity v Pekingu píše, že „je už dávno nutná“; sťažuje si na chaos v dnešných teoretických školeniach, pri ktorých prednášajúci žiakov a budúcich učiteľov mýlia a do pomykova privádzajú svojim mišmašom z článkov viery marxizmu, myšlienok Mao Ze Donga a modernizačných teórií jeho nástupcov Deg Xiaopinga a Žiang Zemina.

Prameň: Johnny Erling, Die Welt, 24. júna 2004

Preložil Rastislav Škoda