Viera v čarodejníctvo, strach a upaľovanie čarodejníc, to všetko sa nám zdalo strašnou, no dávno zabudnutou a prekonanou kapitolou európskych či svetových dejín. Nová štúdia Borisa Gershmana z Americkej univerzity vo Washingtone, DC, ktorú zverejnil 23. novembra 2022 v časopise PLOS ONE nás presviedča o opaku. S cieľom prehĺbiť pochopenie viery v čarodejníctvo zostavil nový súbor údajov, ktorý zachytáva názory viac ako 140 000 ľudí z 95 krajín a území približne z polovice sveta. Údaje pochádzajú z osobných a telefonických prieskumov uskutočnených Pew Research Centrom a profesionálnymi prieskumnými organizáciami v rokoch 2008 až 2017.

Kde je naviac rozšírená viera v čarodejníctvo?

Pre potreby svojho výskumu zadefinoval Boris Gershman čarodejníctvo „ako schopnosť určitých ľudí úmyselne ublížiť druhým nadprirodzenými prostriedkami.“ Už prvé výsledky výskumu boli prekvapujúce. Ukázalo sa, že viera v čarodejníctvo nie je ani zďaleka pozostatkom minulosti, ktorá sa obmedzuje na malé izolované komunity, ale je veľmi rozšírená v celom modernom svete. Až 43 % účastníkov prieskumu uviedlo, že verí tomu, že „určití ľudia dokážu zoslať kliatby alebo kúzla, ktoré niekomu ublížia či spôsobia zlé veci.“ Napriek tomu, že prieskumy nezahŕňajú dve najľudnatejšie krajiny sveta (Čínu a Indiu), výskum ukazuje že viera v čarodejníctvo je globálnym súčasným fenoménom. Súčasne však ukazuje, že medzi jednotlivými regiónmi sveta sú velké rozdiely. Napríklad v čarodejníctvo verí len 9 % účastníkov výskumu vo Švédsku na rozdiel od 90 % respondentov v Tunisku.

Mapa intnezity viery v čarodejníctvo ukazuje skutočnú mieru jej rozšírenie po celom svete. Zdroj: https://doi.org/10.1371/journal.pone.0276872.g001

Údaje zo Slovenska boli zbierané v období apríl až august 2017 v rámci výskumného projektu Byť kresťanom v Západnej Európe na vzorke 1.497 ľudí, čo predstavuje reprezentativnost vzorky až na úrovni 96 %. Chýbajúce 4 % respondentov bolo vylúčených vzhľadom na použitú metódu výskumu – telefonický rozhovor – pre neexistenciu mobilného telefónu či pevnej telefonickej linky. Aj keď z publikovaných údajov štúdie nie sú momentálne k dispozícii číselné údaje za jednotlivé krajiny istú mieru odpovede nám poskytuje farba krajiny vzhľadom na určenú farebnú škálu. Aj o Slovensku.

Intenzitu viery v čarodejníctvo na Slovensku vyjadruje farba územia Slovenska, ktoré je pri porovaní s farbou okolitých krajín (okrem Ukrajiny) prekvapujúco zelenšie. Zdroj: Ako je uvedené vyššie.

Overené  súvislosti viery v čarodejníctvo

Výsledky výskumu potvrdili známe predpoklady, že početnosť výskytu viery v čarodejníctvo klesá v spojitosti s rastúcim vekom, vzdelaním a materiálnym blahobytom. Významnú úlohu hrá najmä svetonázor človeka. Výskum jednoznačne preukázal vzťah medzi vierou v čarodejníctvo a náboženskou vierou. Výsledky výskumu preukazujú, že tí, ktorí veria v boha a považujú náboženstvo za dôležitú súčasť svojho života, s veľkou pravdepodobnosťou veria v čarodejníctvo. Celkovo možno povedať, že náboženské a čarodejnícke presvedčenia, obe zamerané na kľúčovú úlohu nadprirodzených síl v živote, idú doslova ruka v ruke. Potvrdzuje to aj skutočnosť, že celkovo až 95 % tých, ktorí veria v čarodejníctvo sa súčasne považujú za kresťanov alebo moslimov. Na druhej strane len niečo nad 10 % z ľudí s nenáboženským náhľadom je presvědčených o existencii čarodejníctva.

Menej známe súvislosti viery v čarodejníctvo

Výskum opätovne potvrdil aj tézu, že strach z čarodejníctva hrá funkciu sociálnej kontroly nielen v dávnejšej histórii ľudstva. Podľa autora v súčasnosti hrá túto úlohu najmä tam, kde chýbajú alebo sú nefunkčné formálne mechanizmy riadenia a riešenia konfliktov. Práve v takýchto prípadoch môže viera v čarodejníctvo poskytnúť užitočný alternatívny mechanizmus udržiavania poriadku, ktorý prospieva spoločnostiam na úrovni skupiny Potvrdzujú to výsledky výskumu, ktoré preukazujú, že viera v čarodejníctvo je skutočne podstatne rozšírenejšia v krajinách so slabými formálnymi inštitúciami a nízkou štátnou kapacitou. Ide najmä o krajiny s nižšou dôverou v políciu, súdny systém a národnú vládu.

Strach z ublíženia čarodejníkom, ale aj strach z obvinenia z čarodejníctva, ako aj verejné procesy a popravy obvinených, to všetko boli a sú účinné formy regulácie správania sa v spoločnosti. Zdroj: Čarodejnice z Durnbergu sú upálené na hranici, Nemecko, 1555, Spiegel.de.

Na druhej strane výskum súčasne ukázal, že ľudia s vierou v čarodejníctvo častejšie zdôrazňujú dôležitosť tradicie, zachovávania existujúceho poriadku, odmietajú zmenu a bagatelizujú úlohu kreativity. Menej podporujú prisťahovalcov, ktorí žijú v ich krajine, stávajú sa ich susedmi a ženia sa do ich rodín. Naopak v týchto komunitách sa zaujatosť v rámci spoločnosti pestuje už od detstva, čo sa prejavuje u detí menšou mierou akceptovania tolerancie a rešpektu voči iným ľuďom.

Výsledky výskumu dokazujú, že viera v čarodejníctvo a s tým súvisiace obavy sa prejavujú nižšou úrovňou „všeobecnej“ dôvery, dôvery v susedov, dôvery mimo skupiny. S nedôverou úzko súvisí znížená „všeobecná férovosť“, teda vnímanie ľudí, ktorí sa snažia byť spravodliví a nezneužívajú druhých. Naštrbené komunitné vzťahy sa však odrážajú aj v menšom význame priateľov a voľného času v živote.

Hans Baldung Grien: Čarodejnice. Október 1508. Aj taká bola predstava čarodejníctva v minulosti. V tých časoch hľadali aj odpoveď na otázku: Môže mať čarodejnica s démonom dieťa? Znie to absurdne, ale aj tieto otázky veľakrát rozhodovali o živote a smrti obvinených. Zdroj: Wikimedia Commons.

Aj keď to mnohí z nás predpokladajú, veľmi ťažko sa podľa tohto výskumu preukazuje priama a jednoduchá súvislosť medzi vierou v čarodejníctvo a široko definovaným ekonomickým a vzdelanostným rozvojom. Podľa zjednodušeného videnia by spolu s rastom reálneho hrubého domáceho produktu na obyvateľa, rastúcou priemernou dĺžkou života, rastúcim počtom rokov školskej dochádzky a klesajúcou mierou chudoby mala viera v čarodejníctvo upadať. Aj keď tieto aspekty, podľa riešiteľa výskumu,  zrejme reálne ovplyvňujú rozsah viery v čarodejníctvo, nedeje sa to automaticky, a priori.

V priebehu dejín jednoznačným účelom viery v čarodejníctvo bolo poskytnúť ľuďom jednoduché a jednoznačné vysvetlenie nešťastných udalostí v živote ľudí a tak im pomôcť pri ich zvládaní. Preto snaha prekonať vieru v čarodejníctvo zákazmi a prenasledovaním nie sú tým najlepším riešením. Aj výskum potvrdzuje, že v komunitách, kde miestne inštitúcie účinne udržiavajú poriadok a existuje reálna sociálna záchranná sieť na ochranu pred nepriaznivými otrasmi, je pravdepodobnejšie, že uspejú politiky zamerané na zníženie početnosti viery v čarodejníctvo a tým aj na zmiernenie jej dopadov.

Záverom

Ako sa ukázalo už mnohokrát, vždy je ten správny čas pozrieť sa na veci novým pohľadom, preveriť naše doterajšie pohľady, prehodnotiť naše videnie. Viera v čarodejníctvo je žiaľ ešte stále súčasným fenoménom v relatívne podstatnom rozsahu. Aj vzhľadom na menej vnímané súvislosti. To je zrejme príčina, prečo je Slovensko na mape tohto výskumu tak vzácne zelené…

Titulná fotografia: Mučenie učiteľky Uršuly, Maastricht, 1570. Rytina od Jana Luikena v Martyrs Mirror, časť 2, s. 503, holandského vydania. Zdroj: Rijksmuseum.