internet

Nesmú existovať: Deti, ktoré majú otca kňaza. Mnohé sú potratené, ale niektoré žijú: sú spravidla zapierané a skrývané. To robí život potomkom katolíckych kňazov peklom.

„Väčšiu hromadu utrpenia pre deti, matky a otcov si ťažko predstaviť”, hovorí teológ Eugen Drewermann. „Hrdúsi to lásku.”

Len v Nemecku je ich niekoľko tisíc. Cirkev s nimi zaobchádza ako s nedotknuteľným tabu, hoci väčšina katolíkov považuje celibát (prikázaný slobodný stav) za prekonaný. Povinné bezženstvo odhaľuje dvojitú morálku katolíckej cirkvi: až 30 % kňazov má milenku. Nečestná hra na skrývačku spôsobuje utrpenie predovšetkým ženám. Mnohé to tajnostkárstvo nevydržia a idú s pravdou na verejnosť, aby prinútili cirkev k otvorenosti.

„Nekontrolujeme ich postele”, komentuje situáciu pokrytecky hamburský svätiaci biskup Jaschke.

„Najlepšie by bolo, keby ma nebolo” hovorí 15-ročná Anna v zlosti na svojho otca, cirkev a na svoj život v trvalom klamstve a skrývaní sa.

Existuje aj katolícky arcibiskup Emanuel Milingo, ktorý sa v roku 2001 vo vysokom veku 71 rokov oženil s kórejskou akupunkturistkou a nosil okrem iných aj snubný prsteň – na zdesenie cirkvi a posmešné úsmevy sveta. Ale aj on svoj boj s cirkvou ako človek nakoniec prehral. Nadarmo ho podporoval arcibiskup George A. Stallings, zakladateľ afro-americkej katolíckej kongregácie a 60 kňazov rozličných kresťanských cirkví.

Inakšie to bolo za renesancie: pápežské kurtizány sa tešili všeobecnej úcte – veď sprostredkovávali cirkevným kniežatám nebo na zemi. Písali sme o nich v ZH č.23 (Superkresťan pápež Alexander VI.) a 24 (Madona Lukrécia).

Milánsky kardinál Carlo Martini, jeden z najvážnejších kandidátov na pápežský úrad, povedal:

„Cirkev by mala byť otvorená a pripustiť vysvätených ženatých kňazov.”

Prameň: Viac faktov a čísel o boji proti celibátu sa dočítate na www.futurechurch.org