Rastislav Škoda

Čitateľom sa Delúzia Boha páči, hoci viacerí kritici Dawkinsovi vyčítajú, že „svoju interpretáciu bezcieľnosti a bezúčelnosti evolúcie považuje za jediné možné a rozumné vysvetlenie, … že túto mimoriadne zaujímavú otázku odbíja poznámkou o jej zbytočnosti.“

Pamätám sa z detských rokov na odpoveď, ktorú sme mali dať pánu farárovi, keď nás indoktrinoval v katolíckej viere prípravou na tzv. prvé prijímanie (už ho nenazývam svätým):

Otázka: Prečo sme na svete?
Odpoveď: Aby sme Boha poznali, jeho milovali a poslúchali a tak do neba prišli.

Samozrejme, po toľkých rokoch neručím za doslovné znenie v Malom katechizme pre školské dietky, ale ručím za zmysel. Nepamätám sa, kedy sa „do neba prišli“ zmenilo na „a tak spasení boli“. Len oveľa neskôr som sa dopočul, že „Boh stvoril dušu resp. človeka, aby mu dal účasť na Svojom blaženom živote.“ (Katechizmus). Neexistuje väčšia namyslenosť.

Nemal som cielenú ateistickú výchovu a tak som si veľmi neskoro, až v 1970-tych rokoch, uvedomil význam bezcieľnosti evolúcie v zmysle Monodovej „náhody a nutnosti“, ale od tých čias s touto myšlienkou žijem a božský cieľ mi nechýba. O inom možnom, povedzme ľudskom, cieli som ochotný uvažovať. Má zmysel lapať ľudí na návnadu účasti na „Jeho, božom, blaženom živote“? Kto si pod touto účasťou vie niečo príjemné predstaviť? Stratil som dve deti a veľmi mi chýbajú; nezapríčinil som ich smrť. Ako môže žiť blažene Boh, ktorý svojho nevinného jednorodeného syna úmyselne vydal najpotupnejšej smrti? Pochop to, kto môžeš, ale nevytýkajte Dawkinsovi, páni kritici, že toto neberie do úvahy a súhlasne s absolútnou väčšinou prírodovedcov konštatuje, že nevidí, žeby vesmírna evolúcia vrátane prítomnosti človeka na tejto planétke Zem mala nejaký cieľ; uvádzajú k tomu hŕbu argumentov. Ostatne, nedočítal som sa, že by ste mu nejaký možný vedecký cieľ evolúcie pripomenuli; a k tomu náboženskému sa otvorene okrem teológov a pobožných prírodovedcov temer nikto nehlási.

Uznám, že Dawkins si nedal veľa práce s objasnením teoretickej a praktickej božej účasti na stvorení sveta a pri evolúcii. Nehľadal odpoveď na možnú otázku, prečo Boh stvoril dušu, o ktorej vedel, že bude zatratená; ani na otázku, ako sa znesie princíp večného pekla s princípom veľkej, úžasnej, Božej lásky – v mysliach ľudí sa nemôže zniesť a nie sme anjeli. No Boha zrušiť je ťažké, preto rozumní ľudia – aj teológovia! – zrušili už aspoň peklo. Ale držme sa Dawkinsa a ponechajme tieto úvahy kňazom.

Niečo celkom iné ako cieľ evolúcie je zmysel či aktuálne poslanie človeka vo svetovom poriadku. Človek si ho dáva sám. Jean Ziegler v knihe Do videnia, Karol! cituje a rozoberá jedenástu Feuerbachovu tézu: „Filozofi svet len rozlične vysvetľovali; ide však o to, že ho treba zmeniť.“ A Bertolda Brechta: „Vskutku pomáhajte a nič nech nie je čestnejšie ako to, čo tento svet naozaj zmení; svet to potrebuje.“ (Svätá Johanka z jatiek). Ktosi to všetko spresnil a povedal, že som tu nato, aby pri mojej smrti bol svet lepší, ako keď som sa narodil; aby bolo viac sociálnej spravodlivosti.