Haló noviny

Dlho väznená černošská bojovníčka za ľudské práva a niekdajšia ikona protestného hnutia v USA Angela Davisová už nie je členkou komunistickej strany, ale hovorí, že je stále komunistka a revolucionárka, že je stále potrebné ponúkať socializmus ako alternatívu ku kapitalizmu.

V dlhom rozhovore, ktorý 14. septembra uverejnili francúzske noviny Libération, prehlasuje, že údajná vojna proti terorizmu, ktorú vedie americký prezident George Bush jr., znamená najväčšie nebezpečenstvo pre mier na svete. „Stále sa stotožňujem s revolúciou“, hovorí dnešná profesorka filozofie na univerzite v Berkeley v Kalifornii. (Predtým bola na kalifornskej univerzite v Santa Cruz). Za revolučný ideál označuje Kubu, ktorá podľa nej dokázala, že je možné vytvoriť spoločnosť, ktorá vyhovuje potrebám ľudu a nie potrebám podnikov. Na otázku o údajnej absencii slobody na Kube odpovedá, že na Kube sú problémy, ale to nie je dôvod popierať jej úspechy. Podľa jej názoru je stále možné inšpirovať sa aj skúsenosťami socializmu v bývalom Sovietskom zväze.
V súvislosti s rozpadom socialistického tábora, po ktorom sama odišla z KS USA, hovorí, že vtedy boli v tejto oblasti veľké problémy. Predovšetkým sa nepodarilo nastoliť demokraciu v rozličných zemiach, označovaných za socialistické. Tvrdí však, že tieto zeme zabránili rozvoju divokého kapitalizmu. Sama seba definuje ako komunistku s dôrazom na význam demokracie. Tvrdo kritizuje Bushovu zahraničnú politiku, najmä vojnu v Iraku a ťaženie proti terorizmu. Znepokojuje ju, akým spôsobom bola situácia po útokoch 11. 09. 2001 využitá a zmanipulovaná proti demokracii a na ospravedlnenie mučenia jednotlivcov a vojny proti všetkým.

Na otázku, či ju uspokojuje, že ministerkou zahraničných vecí USA je černoška a že ministerka Condoleezza Riceová bude možno kandidovať za prezidenta, odpovedá, že je jej celkom ľahostajné, či ide o ženu a černošku. Dôležitejšie je, že jej politika reprezentuje to najhoršie z militarizmu, imperializmu a vojny, prehlasuje Davisová.

Angela bola so svojím bujným afroúčesom stálicou protestných akcií v USA v 60. a 70. rokoch 20. storočia (vietnamská vojna). V januári 2007 bude mať 63 rokov.

Prameň: Haló noviny, 16. októbra 2006.