Rastislav Škoda

Prvého mája t. r. zomrel na pneumóniu vo veku 97 rokov John Kenneth Galbraith, narodený roku 1908 v Kanade, od r. 1937 americký občan, ekonóm, spisovateľ, profesor a hospodársky poradca demokratických prezidentov od F. D. Roosewelta po Billa Clintona, ktorý so svojím ikonoklastickým temperamentom pomáhal budovať základy moderného ekonomického myslenia.

Vyše 25 rokov pôsobil ako profesor na Harvardovej univerzite a neúnavný popularizátor ekonomiky. Mnohé z jeho vyše 40 kníh boli bestsellery: Konzumná spoločnosť (1958) varovala Američanov pred nadprodukciou, ktorá ich zbaví čistého vzduchu a čistých ulíc bez reklám, dobrých škôl pre všetkých a podpory umenia.

Galbraith sa považuje za apoštola teórií britského ekonóma Johna Maynarda Keynesa: že vláda sa má starať o plnú zamestnanosť a stabilnú ekonómiu podporou kúpyschopnosti a investíciami, kontrolou úrokovej miery a financovaním deficitu. Varoval pred akumuláciou súkromnej moci na úkor verejných potrieb, pretože voľný trh a kapitalizmus bez štátnej regulácie nezaistia základné sociálne potreby.

Počas 2. svetovej vojny zastával vo Washingtone ako vedúci Úradu administrácie cien najvyšší post vojnovej ekonómie, ktorý mu nakoniec urobil viac nepriateľov ako priateľov.

V roku 1945 prišiel do Nemecka študovať výsledky strategických bombardovaní. Zistil, že temer ničím neprispeli k skráteniu vojny. Konštatoval, že chybou Nemcov bolo, že neovládali dlhodobé plánovanie – ako vtedy ani Japonci. (Dnes to v Nemecku na rozdiel od Japonska asi nie je inakšie – o Slovensku ani nehovoriac. – p.p.)

Ako profesor ekonómie v Harvarde napísal knihy Americký kapitalizmus (1952), kde razil heslá typu „kompenzácia moci” a „konvenčná múdrosť”; Nový industriálny štát (1967), kde varoval pred presilou vplyvu byrokratických „technoštruktúr” multinacionálnych korporácií na ekonomiku štátu; a Ekonomika a verejný záujem (1973), kde upozorňoval na spoluprácu silnej vlády s koncernami na úkor verejného záujmu.

Na politickom fronte podporoval v r. 1960 kandidatúru J.F. Kennedyho, ale potom si vzal 2 roky voľna a ako veľvyslanec v Indii mal čas na napísanie satiry McLandressova dimenzia (1963) a knihy Indické maliarstvo (1968). Federálne dane z honoráru 250 000 USD za Vyslancov denník (1969) stačili na jeho vyslanecký plat a ešte vyniesli štátu stopercentný zisk. Značnú časť všetkých honorárov dával Harvardskej univerzite.

Po eskalácii vietnamskej vojny sa Galbraith rozišiel s prezidentom Johnsonom a v roku 1988 vydal spolu so sovietskym ekonómom Stanislavom Menšikovom knihu Kapitalizmus, komunizmus a koexistencia: po trpkej minulosti lepšie vyhliadky. – R. Š.