Nová kniha: Noam Chomsky (úvod Michael Albert): Responsabilité des intellectuels (Zodpovednosť intelektuálov). Agone, Marseille, 1998, 165 s.

Táto kniha nemôže byť aktuálnejšia: skoro by sa dalo veriť, že autor si dal za cieľ slohové cvičenie o vojne v Juhoslávii bez toho, že by raz vyslovil jej meno. A kým dnes na „západe“ každý sa stará o utečencov a odídencov a ich biedy, Michael Albert, autor úvodnej časti, sa pustil „po inej ceste násilnej smrti“. Bez konca je jeho púť po Spojených štátoch a zbierajúc telá obetí celého „slobodného sveta“. Medzi nimi aj „desať miliónov detí, ktoré nedostali tú elementárnu lekársku pomoc, ktorú sú vstave poskytnúť im vyvinuté priemyselné štáty a predsa umierajú každoročne v krajinách, ktoré Bank of America a Exxon drancujú bez škrupúľ.“

Ak takáto perspektíva niekoho šokuje, vysvetľuje Chomsky, je to preto, lebo obete Exxonu – alebo trebárs aj tých dvestotisíc Timorčanov, masakrovaných západnými zbraňami – majú tú osobitnú chybu, „že ich nemožno využiť ideologicky, a to pre identitu skutočných zodpovedných.“ Nič nie je pohodlnejšie ako oslavovať disidentstvo u „našich“ nepriateľov; oveľa ťažšie je vystaviť na pranier „našu“ propagandu alebo našu cenzúru, ktoré sú o to účinnejšie, že sa opakujú a šíria bez viditeľného násilia.

„Ľavicový libertarián“ Chomsky takto zhrnuje zodpovednosť západných intelektuálov: „Majú povinnosť hovoriť pravdu o výčinoch západného sveta západnej verejnosti, schopnej reagovať a urobiť tomu koniec.“ No niečo také sa stáva „pre našu inteligenciu nemysliteľným, aj keď sa nemôže odvolávať na hrozby alebo strach.“ Ostáva len tých pár, ktorí „naruby obracajú utópiu svojich majstrov a rozmýšľajú o možnostiach v daných podmienkach.“ Ich nádej je vedomie, že

“človek prehráva, prehráva, prehráva a potom jedného dňa predsa len vyhrá.“

Prameň: Recenzia od S. H. v Le Monde diplomatique, máj 1999, s. 31.