V týchto dňoch sa veľa hovorí o Medzinárodnom dni žien. Po zadaní skraty MDŽ do internetového vyhľadávača vyhľadal 8. marca 2009 Google približne 135 000 odkazov. Na anglickú skratku sa nedá spoľahnúť, (má príliš veľa rôznych významov) ale na text international woman´s day ten istý vyhľadávač našiel 28 800 000 odkazov. Nech o tomto sviatku žien hovorí kto chce, čo chce, sviatok existuje, sviatok žije. Aj jeho najväčší neprajníci – prečo asi?- môžu len frustrovane rezignovať, svet ich ignoruje. A tak v týchto dňoch viac ako inokedy hovoríme o právach žien.

Jednou zo zásad humanizmu je rovnosť pohlaví, preto humanisti na celom svete akceptujú a uznávajú, že žena je rovnocenná s mužom. Odpoveď prečo to tak nie je v reálnom svete je komplikovaná a má veľa príčin. Jednou z najväčších prekážok rovnoprávnosti žien s mužmi sú zaiste muži. Neradi sa vzdávajú svojho výsadného postavenia a zneužívajú slabosť žien. Silným faktorom prežívania podriadenosti žien sú náboženstvá a je paradoxom, že práve ženy, ktoré náboženstvám podliehajú viac ako muži, sú zdrojom sily náboženských inštitúcií, ktoré ich v tejto podriadenosti udržiavajú. Faktom ostáva, že skutočnú rovnoprávnosť žien s mužmi môže zabezpečiť iba spravodlivo usporiadaná spoločnosť pod aktívnym tlakom samotných žien a o tom je aj tá lepšia stránka histórie sviatku Medzinárodného dňa žien.

Príroda žene určila úlohu plodenia, ochrancu ľudského potomstva a nijako jej to neuľahčila. Cirkev jej rodenie detí priklincovala a mužské ego ženám vyčlenilo miesto pri sporáku. To citlivé a slabé stvorenie sa však dokázalo odtrhnúť od plotne a zanechalo stopy v histórii ľudstva. Postupne si vydobýja rovnaké práva ako muži. To jemné stvorenie, ktoré milujeme my muži najskôr v podobe matiek, potom mileniek a neskôr aj dcér a vnučiek nečakalo so založenými rukami dokiaľ im tie práva udelíme – to by sa ich zrejme nikdy nedočkali. To jemné stvorenie bojuje o svoje miesto pod slnkom a postupne si vybojovalo svoje práva matky, potom právo na ochranu rozvedených žien, právo študovať na univerzitách, právo kontrolovať svoj majetok a nakoniec aj právo volebné. Stalo sa plnohodnotným občanom, ale to ešte nie je koniec cesty.

História je vo veľkej väčšine prípadov len históriou mužov. Poznáme vládcov, umelcov, vedcov, filozofov ale spravidla iba v mužskom rode, ženská časť sa stráca v hmle a prepadlisku dejín, čo je celkom pochopiteľne, veď aj históriu zväčša skúmajú a popisujú iba muži. A tak vieme o Aristotelovi, či Sokratovi (vďaka tomuto aj o Xantipe) o G. Brunovi, G. Galileim a mnohých ďalších.

Koľkí z nás mužov, (ale žiaľ aj žien) však vedia, že žila nejaká Hypatia – posledný vedec, ktorý pracoval v Alexandrijskej knižnici – žena matematik a fyzik, žena ktorá stála na čele novoplatónskej filozofickej školy, čo bolo na tú dobu neslýchané a dokazuje to jej výnimočnosť. Mala však smolu, kresťanstvo, ktoré konsolidovalo svoju moc a potrebovalo odstrániť zbytky pohanstva, považovalo štúdium a vedu za prejav pohanstva a tak sa stalo, že sa s ňou v roku 415 krvavo vysporiadali farníci alexandrijského biskupa Cyrila, ktorý bol neskôr vyhlásený za svätého a v jednom z množstva jeho životopisov sa iba cudne píše: „Jeho energické počínanie azda posmelilo niektorých revolučne naladených mníchov a ich prívržencov, že sa roku 415 dopustili poľutovaniahodných krvavých výtržností“. Nuž a my s poľutovaním môžeme povedať: existovala Alexandrijská knižnica, ale žiaľ musela ustúpiť silnej ideí, ktorá si bezohľadne razila cestu do budúcnosti.

Len okrajovo vnímame, že bola nejaká Márie Curie – Sklodowská, žena ktorá získala dve Nobelove ceny. O niečo viac vieme o herečkách či modelkách – hrdinkách „jedného dňa“ – ako o nástrojoch ktoré pomáhajú svojim sexepilom predávať všetko počínajúc drogériou a autami končiac. Celý rok však počúvame predovšetkým o skvelých mužoch. Preto je dobré, ak aspoň niekoľko dni v roku, (našťastie nie len jeden deň, práve toho 8. marca) pred a po tomto sviatku hovoríme viac o ženách, o ženách ľuďoch, o ženách matkách, o ženách humanistkách – o právach žien.

Milé ženy, ženy matky, ženy manželky, ženy dcéry, ženy vnučky, prajeme vám, nielen kvôli ôsmemu marcu, ale z úcty k vám – dôležitej polovici ľudstva – aby každý váš deň mohol byť pre vás sviatkom a potešením zo života. My humanisti sa o to chceme pričiniť. Pomôžte nám pri tom na prospech celého ľudského rodu, na prospech vás žien ale aj nás mužov.

Spoločnosť Prometheus