Bill Vanderlinde

Americká chemická spoločnosť vyznamenala na svojom výročnom zhromaždení 26. 3. 00 v San Franciscu svojho člena prof. Waltera C. McCrona medailou analytickej chémie, a to za jeho priekopnícku prácu v chemickej mikroskopii. Osobitne sa uviedol jeho výskum Turínskej plachty: McCrone dokázal, že Turínska plachta je stredoveké umelecké dielo, vytvorené maľbou červeným okrom a rumelkovým pigmentom na ľanovom tkanive za použitia kolagénovej tempery.

Jeho predpoveď, že pochádza zo štrnásteho storočia, sa potvrdila vyšetrením metódou rádioaktívneho uhlíka. Vyznamenanie odôvodnil David Stony, riaditeľ McCronovho výskumného ústavu v Chicagu, ktorý konštatoval, že „McCronovo preverenie Turínskej plachty je výborný príklad použitia jeho ultramikroanalytickej metódy pre praktické účely“. Medailu sponzorovala firma Fisher Scientific Co. a ďalšie podrobnosti možno nájsť na www.mcri.org.

McCroneov ústav je vedúce svetové pracovisko pre výučbu chemickej mikroskopie. Pri závere nedávneho kurzu mikroskopie v polarizovanom svetle prednášal McCrone, ktorý napriek svojej osemdesiatke bez ťažkostí z pamäti recitoval zložité technické detaily svojej analytickej metódy, o svojom výskume Turínskej plachty. Pre svoje výsledky a pretože je členom CSICOP (Rada pre výskum tvrdení o paranormálne), napádajú ho prívrženci pravosti Turínskej plachty zlomyseľnými kritikami, ale on ostáva jemný a skromný. Typický je jeho komentár: „Ja som na tej plachte nenašiel ani stopy po krvi, ale ani jeden z členov STRUP (Shroud of Turin Research Project – Projekt výskumu Turínskej plachty) so mnou nesúhlasí a tak sa domnievam, že nemám pravdu.“ Naopak – McCronov dôkaz je jasný a presvedčivý.

V májovom čísle roč. 2000 Skeptical Inquirer je smutný článok o tom, ako sa paranormálne myšlienky rozšírili v posledných rokoch najmä vo Francúzsku – napr. viera v autenticitu Turínskej plachty. Autor Henri Broch opisuje,

 „ako sa dá reprodukovať plachta so všetkými charakteristikami Turínskej plachty: vlhkým ľanovým plátnom sa prekryje odtlačok (reliéf) nejakej tváre, plátno sa nechá vyschnúť a potom sa pretiera vankúšikom, napusteným červeným okrom v kostenom alebo kožnom gleji.“ (Túto metódu opísal na začiatku tohto storočia Francúz M. Clément, člen Národnej spoločnosti krásnych umení.)

V listoch čitateľov v septembrovom čísle mu odpovedá McCrone, že súhlasí, ak sa pridá, že výsledok treba pozorovať očami bez cudzej pomoci. V liste stojí: „Napísal som nedávno článok, ktorý je v tlači, o tom, že pri zväčšení okolo 500-krát je obraz otlačku a pretierania celkom iný ako pri Turínskom plátne. Dokazuje, že Turínska plachta nemohla byť vyrobená metódou pretierania odtlačku, ale musela byť namaľovaná štetcom, lebo len tak vzniknú typické mikroskopicky pozorovateľné zvláštnosti.

Obidva obrazy vyvolá maľovanie pigmentmi (červený oker alebo rumelka). Na Turínskej plachte sú pigmenty rovnomerne rozložené na všetkých ľanových vláknach ako agregáty po 1-5 individuálnych časticiach, menších ako mikrón. Pri metóde pretierania odtlačku je pigment dispergovaný (rozložený) po agregátoch 100-1000 (aj viac) častíc.“

*  *  *

McCrone bol pôvodne členom skupiny STRUP, ktorú v polovici 70. rokov založili John Jackson a Eric Jumper skoro výlučne z veriacich kresťanov. 

*  *  *

Prameň: Bill Vanderlinde, „American Chemical Society Honors Walter McCrone, Cites Work on Shroud of Turin“, Skeptical Inquirer  24/5, s. 67, 2000.