Steve Connor

Britská Kráľovská spoločnosť, prvá vedecká organizácia Commonwealthu vyslovila odhad, že keby sa Británia mala riadiť podľa vlastných prírodných zdrojov, jej udržateľnú populáciu by tvorilo okolo 15 miesto súčasných 60 miliónov obyvateľov.

Prvotriedna britská vedecká organizácia, Trust optimálnej populácie (TOP), naštartovala v lete 2010 dvojročnú štúdiu úrovní svetovej populácie. Rastúci počet vedcov si uvedomuje, že prišiel čas, konfrontovať politikov s problémami, ktoré zapríčiňuje budúci rast (už dnes nadmerného) počtu ľudí.

Kráľovská spoločnosť (obdoba našej akadémie vied) vytvorila pracovnú skupinu vedúcich expertov, ktorí majú vypracovať odporúčania o ľudských populáciách, ktoré umožnia pristúpiť k problému poškodzovania prostredia miliardami ľudí na planéte navyše.

„Skutočne, treba sa nám pozrieť, kam sa to uberáme veľkosťou populácií. Ak to neurobíme, možno prežijeme, ale nebudeme prekvitať,“ povedal designovaný vedúci študijnej skupiny sir John Sulston, nositeľ Nobelovej ceny, ktorý hral dôležitú rolu pri dekódovaní ľudského genómu. Varoval, že ak sa otvorene nepostavíme k problémom zapríčineným explóziou globálnej populácie, zabrzdí to pokrok ľudstva.

Do pracovnej skupiny patrí naturalista sir David Attenborough, environmentalista sir Jonathon Porritt, spoluzakladateľ Fóra pre budúcnosť, cambridgeský ekonóm sir Partha Dasgupta a prezident Etiópskej akadémie vied, prof. Demissie Habte.

Štúdia sa ohlasuje na Svetový deň populácie (11. júla), poznačený stretnutím expertov na londýnskej School of Hygiene and Tropical Medicine.

Medzi nimi je aj sir John Beddington, vedecký poradca vlády, ktorý tiež varoval pred rastom populácie, čo môže byť jedným z faktorov, ktoré vyvolajú „dokonalú búrku“ svetových udalostí v budúcich desaťročiach.

Súčasný stav planetárnej populácie je 6,8 miliardy a hoci miera plodnosti vo väčšine štátov klesá, počet žijúcich mladých ľudí, ktorí sú budúcimi rodičmi, svedčí, že toto číslo vzrastie v roku 2030 na 8,3 miliardy a v roku 2050 na 9,2 miliardy. To je ako keby pribudli dve ďalšie Číny alebo osem Amerík.

Počty ľudí explodovali od priemyselnej revolúcie. V roku 1800 žila na planéte asi 1 miliarda ľudí, v roku 1900 to bolo 1,7 miliardy. Nasledovalo zoštvornásobenie v priebehu storočia, to je šesť miliárd v roku 2000; hnacou silou bol pokrok medicíny, lacné fosílne palivá a technická revolúcia v produkcii potravín.

Väčšina budúcich prírastkov počtu ľudí sa uskutoční v najchudobnejších rozvojových štátoch, najmä v subsaharskej oblasti Afriky, kde pribudne v najbližších desaťročiach asi 50 % obyvateľov. V niektorých najchudobnejších afrických štátoch sa počet obyvateľov strojnásobí. Vedci odhadli, že ak sa má vyhovieť potrebe nových 1,5 miliárd ľudí na planéte produkcia potravín a energie sa musí zvýšiť o 50 % a prístup k vode o 30 %, – pribúda nás temer 10 000 každú hodinu.

Početné štáty už vysoko prekročili hranicu sebestačnosti, to je schopnosti zabezpečiť pre svojich obyvateľov dosť potravy, vody a zeme bez dovozu prírodných zdrojov. 77 zo 130 skúmaných štátov sa dá klasifikovať ako „preľudnené“, ak prihliadneme k skutočnosti, že spotrebujú viac, ako sami vyrobia a rozdiel musia dovážať.

Roger Martin z TOP vyrátal, že keby sa Británia mala spoľahnúť na svoje prírodné zdroje, jej udržateľná populácia by bola asi 15 miliónov obyvateľov – nie dnešných 60 miliónov.

„Preľudnenie je často používané a zneužívané slovo, no my veríme, že jeho index sa pevne zachytí v oblasti udržateľnosti, ktorú pomôže vysvetliť.“

Jedna miera ekologickej závislosti ľudskej populácie od prostredia sa volá „ekologická stopa“. Definovali ju pred vyše 15 rokmi Mathis Wackernagel a William Rees z University of British Columbia v Kanade. Meria požiadavky ľudskej činnosti voči biosfére: vypočítava rozlohu biologicky aktívnej pôdy vrátane vodnej plochy, potrebnej na produkciu všetkého, čo spotrebuje jedinec, populácia alebo nejaká činnosť, plus to, čo je potrebné na zneškodnenie odpadu, to všetko na podklade aktuálneho zaobchádzania so zdrojmi. „Ekologická stopa“ sa vyjadruje v globálnych hektároch alebo priemernej svetovej produktivite, aby sa mohli porovnávať oblasti alebo populácie.

„Ekologická stopa“ prideľuje Británii 17. miesto v poradí preľudnených štátov, medzi ktorými dominujú veľkí spotrebitelia Stredného východu a Európy.

Vo svete medzinárodného obchodu sa dá vysloviť názor, že nacionálna sebestačnosť nehrá žiadnu rolu. Podľa môjho názoru je to veľmi krátkozraký pohľad na veci. Človek nemusí byť malým Angličanom alebo ekologickým survivalistom (ten, čo chce prežiť a robí opatrenia) aby zistil, že v oblasti narastajúceho nedostatku – potravy, vody, energie – závislosť od vonkajšieho sveta, bude mať veľmi zraniteľné postavenie.

*

(Tento a podobné články – nie sú časté – posilňujú vo mne myšlienku, že dlhodobé, definitívne a vlastne jediné rozumné riešenie všetkých problémov na našej planéte je radikálne zníženie jej súčasného počtu obyvateľov. Na jednu desatinu. Decimovať. Ale ako to urobiť? Lebo urobiť to treba! – pozn. prekladateľa)

Steve Connor je vedecký vydavateľ denníka The Independent.

*

Prameň: Steve Connor, „Population explosion scrutinised as scientists urge politicians to act“, The Independent, 12. júla 2010