Pri vzniku Fausta okolo r. 1800 bol Balkán v tureckých rukách, ale všade začínal horieť a preto slovenský prekladateľ Fausta M. M. Dedinský nevidel prekážku kvôli rýmu sa vzdať Goetheho presnej lokalizácie masakrov do Kosova a preložiť ich do Turecka.

Nič lepšie nepoznám,
než v nedele a v sviatky
sa zhovárať o vojne, o vresku,
keď v diaľke kdesi v Turecku
sú samé masakry a hádky.

Pri okne stojíš, pohárik si dáš,
na rieke vidíš veľa pestrých lodí;
potom sa domov vraciaš
a žehnáš mier a pokoj za pohody.

Pán sused, hej! I mne sa vidí tak,
nech si tam hlavy rozbíjajú,
nech je tam rozvrat, doma však
nech po starom sa veci majú.

Johann Wolfgang Goethe: Faust, 1. diel, scéna Za bránou. Preložil M. M. Dedinský, Tatran 1996.

V origináli znejú prvé riadky básne (podľa Diesseits 2/1999) takto :

Nichts Bessers weiss ich mir
An Sonn- und Feiertagen,
Als ein Gespräch von Krieg
Und Kriegsgeschrei,
Wenn hinten, weit, im Kosovo,
Die Völker aufeinander schlagen.

Man steht am Fenster,
Trinkt sein Gläschen aus
Und sieht den Fluss hinab
Die bunten Schiffe gleiten;

Dann kehrt man abends
Froh nach Haus,
Und segnet Fried
Und Friedenszeiten.