Paul Kurtz

Popredný americký humanistický (ateistický) filozof má v poslednom čísle Free Inquiry  (Slobodné hľadanie) úvodník, z ktorého vyberáme:

“Som ohromený aj tým, že koniec Studenej vojny neznížil náš vojenský rozpočet. Sme takí vyľakaní nepriateľmi, domácimi aj cudzími, že sme ochotní vydať obrovské sumy na výzbroj a znížiť výdavky na domáce programy typu zdravotné poistenie chudobných, ktorí na to nemajú. Spojené štáty však znížili aj svoju pomoc chudobným krajinám sveta. Ministri bohatej skupiny Sedem štátov kedysi odporúčali svojim vládam, aby venovali 0,7 % hrubého národného dôchodku na medzinárodné programy pomoci najchudobnejším štátom sveta. Spojemé štáty dávajú t.č. na tento cieľ najmenej, len 0,1 %. Minister financií Paul H. O’Neill je zatvrdilým odporcom tejto pomoci, a to je jeden z dôvodov, prečo mnohí premenúvajú “strýčka Sama” na “strýka Držgroša”.

Bushom navrhnuté zvýšenie vojenského rozpočtu prevyšuje všetko, čo sa udialo za Reagana. Vláda navrhuje zvýšiť vojenské výdavky o 125 miliárd USD v priebehu päť rokov – mimochodom práve v čase, keď navrhuje znížiť dane a zvýšiť deficit štátneho rozpočtu. Je zaujímavé konštatovať, že Spojené štáty dnes vydávajú na zbrojenie toľko ako celý ostatný svet dovedna – 50 % svetových výdavkov na zbrojenie!

Náboženská pravica potrebuje démonov, skutočných alebo imaginárnych, aby mala pred čím vystríhať – voľakedy to boli boľševici, socialisti, ľavičiari, liberáli, sekulárni humanisti, zneužívatelia detí, narkomani; dnes sú to teroristi – miesto anarchistov minulých období. H. L. Mencken už dávno so začudovaním konštatoval:

“Všetky snahy praktických politikov smerujú dnes na udržanie populácie v trvalom stave poplachu a strachu vykrikovaním, že zabezpečujú bezpečnosť a hroziac nekonečnou sériou vymyslených skazonosných škriatkov.”

Aké pravdivé je to pre dnešnú americkú politickú scénu!

Amerika, ktorú sme kedysi mali radi, bránila demokraciu a ľudské práva a ponúkala pomoc všetkým, ktorých kdekoľvek vo svete postihlo nešťastie. Stala sa táto Amerika vystatovačnou vojenskou mocou, sledujúcou jednostrannú zahraničnú politiku, bezcitnou voči názorom iných národov – nevšímajúcou si dokonca medzinárodných dohôd? Nie sme už nádejou sveta, ale nacionalistickým štátom, idúcim bezohľadne len za vlastnými cieľmi? Afganistan je porazený. Pôjdeme za prezidentom a zajtra vyhlásime za zločinecké štáty Irán, Irak a Severnú Kóreu? Mám obavy, že takýmto spôsobom Amerika stratí svojich verných priateľov a spojencov vo svete, že stratí sebaúctu a bude sledovať imperialistickú politiku, ktorá sa však môže v budúcnosti obrátiť proti nám, keď nám vzniknú nové koalície protivníkov.”

Preameň: Paul Kurtz, The Bloated Defense Budget, Free Inquiry, 22/2, s. 6, jar 2002.