Novembrové udalosti roku 1989 v Československu otvorili cestu prevratných zmien v politickej, ekonomickej, spoločenskej, kultúrnej i štátoprávnej oblasti. V tom čase sa nastolili požiadavky demokratizácie života spoločnosti na základe právneho štátu a vytvorenie pluralitného demokratického politického systému.

V ponovembrovej eufórii nastúpili pravicové sily tvrdý kurz deštrukcie dovtedajšieho socialistického zriadenia a návratu ku kapitalizmu so všetkými z toho vyplývajúcimi dôsledkami, najmä v sociálno-ekonomickej oblasti.

Prežili sme tvrdé roky hospodárskeho úpadku a krízy, sprievodným znakom čoho je obrovská armáda nezamestnaných. Mimoriadne prudko vzrástli životné náklady čo postihlo predovšetkým dôchodcov a mladé rodiny s deťmi. Index životných nákladov sa zvýšil, reálne mzdy klesli v tomto období pod úroveň roku 1970.

Retrospektívny pohľad ukazuje, že celá ťarcha transformácie slovenskej ekonomiky na trhovú sa prenáša na obyvateľstvo. A aj keď v súčasnom období vláda vyzdvihuje dosiahnutie úspechov v makroekonomickej oblasti, občania to zatiaľ‘ nepociťujú. Sme svedkami nebývalého nárastu zločinnosti, prostitúcie, šírenia drog, pornografie, podvodov, daňových únikov, mafiánstva, únosov, atentátov, afér na politickej scéne, rasizmu, nacionalizmu, a to napriek proklamovanej tolerancii, znášanlivosti a kresťanskej morálky.

Okrem uvedených sociálno-ekonomických problémov sa ľudia sekulárneho humanizmu stali predmetom často nevyberaných útokov zo strany pravicových, najmä však klerikálnych kruhov, ktoré útočia proti „bojovnému ateizmu“ bez toho, aby sa definovalo čo sa pod týmto rozumie.

Dôležitým faktorom je aj fenomén strachu otvorene sa hlásiť k svetskému humanizmu a ateizmu.

Po novembri 1989 zaznamenávame výraznú aktivizáciu cirkví, najmä rímskokatolíckej, ktorá sa všemožne usiluje získať rozhodujúce pozície v ovplyvňovaní obyvateľstva a samozrejme získať cestou reštitúcií obrovský majetok.

Súčasne zaznamenávame aj veľkú aktivitu rozličných náboženských siekt a organizácií, a to za výdatnej materiálnej podpory západných krajín.
Počet oficiálne registrovaných cirkví, náboženských spoločností a združení pôsobiacich na Slovensku predstavuje úctyhodné číslo. Z nich 15 eviduje Ministerstvo kultúry SR podľa zákona č.308/1991 Zb. o slobode náboženskej viery a postavení cirkví a náboženských spoločností.

V procese prevratných zmien vznikla aj Spoločnosť PROMETHEUS, ako organizácia ľudí, ktorí sa nehlásia k žiadnemu náboženskému vyznaniu a cirkvi.[1]

Žiada sa uviesť, že moderná spoločnosť je myšlienkovo bohato štruktúrovaná, čo sa prejavuje okrem iného aj v existencii mnohých názorových platforiem. Ich stúpenci si utvárajú, najmä vzhľadom na potreby riešenia špecifických potrieb, svoje vlastné organizácie. V tomto kontexte sa už dávnejšie začali formovať organizácie slobodomyseľných ľudí, ktorí dávajú prednosť vedeckému a humanistic­kému chápaniu sveta pred náboženským videním. A už viac ako sto rokov existujú v tomto smere medzinárodné zväzy.

Svetský humanizmus nie je v našej krajine novým javom, ale má svoje tradície. Prejavoval sa už v deistických názoroch slovenských osvietencov (S. Tešedík, P. Michalko) a neskôr boli jeho nositeľmi niektorí príslušníci obrodeneckého hnutia. Zo štúrovskej generácie možno uviesť Janka Kráľa a Samuela Štefanoviča. V polovici minulého storočia dospel Ján Horárik, vystupujúci z pozícií tzv. skutočnej humanity demystifikovanej ľudskej lásky až na prah antropologického ateizmu.

Významný humanistický náboj mal ľudový antiklerikalizmus a ateizmus, smery čakajúce na seriózne vedecké spracovanie. Organizačne sa svetský humanizmus na Slovensku prejavoval najmä po utvorení Československej republiky, keď sa zintenzívnili styky s českými humanistami. Postupne, ale aj súbežne tu pôsobili Voľná myšlienka, Zväz socialistických bezvercov, Federácia komunistických osvetových jednôt a napokon Zväz proletárskych bezvercov. V období klerikálno-fašistickej Slovenskej republiky sa existencia humanistických organizácií nepripúšťala.

Po oslobodení v nadväznosti na predvojnovú Voľnú myšlienku a Zväz proletárskych bezvercov vznikol Zväz občanov bez vyznania, ktorý mal v roku 1947 40 miestnych združení a vyše 3 000 členov. V 50-tich rokoch zanikol Zväz občanov bez vyznania, lebo viaceré jeho funkcie prevzala Spoločnosť pre šírenie politických a vedeckých poznatkov, neskôr premenovaná na Socialistickú akadémiu.

Malo to určité kladné stránky. Napríklad v rozsahu a intenzite výchovno-vzdelávacej činnosti. Malo to však aj zápory, lebo sa stratila organizačná základňa na riešenie viacerých iných aspektov v oblasti záujmov a potrieb svetských humanistov. A keď vtedajšia Socialistická akadémia začala po prevrate 1989 rýchle meniť svoj profil, zostali svetskí humanisti bez organizačnej základne.

Už prvé poprevratové týždne ukázali, že je potrebné vytvoriť samostatnú organizáciu, ktorá by združovala ateistov a ostatných ľudí bez náboženského vyznania. Po viacerých úvahách, ktoré sa rozvíjali už v novembri, ale najmä v decembri 1989 a v prvej polovici januára 1990, začali sa uskutočňovať konkrétne kroky na vytvorenie takejto organizačnej základne.

Stalo sa tak v polovici januára 1990, keď z iniciatívy skupiny členov vzišiel návrh zriadiť Spoločnosť PROMETHEUS. Jej názov sa vybral z viacerých návrhov.

V marci 1990 sa utvorila Ústredná rada ako riadiaci orgán, viaceré pracovné komisie; Dočasný organizačný poriadok bol schválený ministerstvom vnútra a životného prostredia a krátko na to sa vytvorili prvé kluby v Bratislave, Považskej Bystrici, Banskej Bystrici a postupne v Nových Zámkoch, Prievidzi, Martine, Prešove, Vranove n/Topľou, Gelnici, Košiciach, Poprade a v ďalších mestách.

Spočiatku sa ukazoval citeľný záujem o novú organizáciu, keď viaceré noviny, na rozdiel od neskorších postupov, vcelku ochotne uverejnili oznamy o vzniku Spoločnosti PROMETHEUS. Ale situácia sa začala rýchlo meniť k horšiemu. Príčin zrejme bolo viac. Na dve z nich však považujeme za potrebné poukázať.

Na jednej strane to boli tlaky a často až nevyberané útoky voči organizácii, ako aj voči niektorým konkrétnym ľuďom zo strany pravicových, najmä útočne naladených klerikálnych kruhov, na druhej strane išlo o alibistický, neskôr až odmietavý postoj vedúcich kruhov vtedajšej ľavice. Nesporne zápornú úlohu zohralo vyhlásenie odmietavého stanoviska voči tzv. „bojovnému ateizmu“.

A tak začal záujem o Spoločnosť PROMETHEUS dosť rýchlo upadať. Keď sa prechádzalo od deklarovania postojov ku konkrétnemu členstvu v organizácii, mnohí zostali bokom, väčšina z nich až doteraz.

Budovanie organizácie sa teda skomplikovalo a podmienky pre jej činnosť sa v porovnaní s mnohými inými občianskymi združeniami veľmi sťažili.

Nepriala nám celková atmosféra, často ovplyvňovaná negativistickými názormi a tvrdeniami, akým bolo napríklad deklarovanie ateizmu za príčinu rozkladu morálky a zla.

Zo strany štátnych orgánov sa nám dostávalo viac neochoty a nepriazne ako dobrého vzťahu. Vedenia Slovenskej televízie a Slovenského rozhlasu buď naše podnety a návrhy ignorovali, alebo odmietali a ani tie veľmi skromné prísľuby nerealizovali. Aj väčšina novín a časopisov k nám zaujímala pozíciu buď mlčania, alebo odmietania, a to aj vtedy, keď ich čitatelia žiadali informácie o Spoločnosti PRMETHEUS. Po celý čas sme zápasili s finančnými ťažkosťami a aj v súčasnosti je naša hospodárska základňa veľmi slabá.

Naša činnosť sa uskutočňovala, a aj teraz je to tak, na základe dobrovoľnosti, bez akéhokoľvek materiálneho odmeňovania a z vlastných finančných zdrojov, najmä z členských príspevkov. Na tomto základe sa plnili a plnia úlohy v oblasti organizačnej, pri riešení otázok obsahového zamerania Spoločnosti, na úseku redakčnej práce a pri administratívnom vybavovaní rôznorodej agendy.

Tieto skutočnosti nám umožňujú vytvoriť si adekvátny zorný uhol na hodnotenie doterajšej existencie a činnosti Spoločnosti PROMETHEUS. V záujme toho, aby si čitatelia mohli vytvoriť aspoň základný obraz o našej činnosti, publikujeme vybrané dokumenty, vyhlásenia a stanoviská k rôznym problémom spoločenského života a politického diania.

Nemôžeme vymenovať všetky aktivity a uskutočnené akcie ale chceme uviesť, že sme vyvinuli iniciatívu aj v smere k štátnym orgánom, ale bez priaznivej odozvy. Bola to napríklad

• ponuka ministrovi kultúry (1990), že by sa aj naša Spoločnosť mohla podieľať na plnení viacerých úloh v oblasti osvety a občianskej obradnosti, rokovanie v Slovenskej televízii a v Slovenskom rozhlase o zaraďovaní problematiky sekulárneho humanizmu do ich programov,
• listy ministrovi národnej obrany k otázke klerikalizácie a zavádzania duchovnej služby do armády;
• ponuka NR SR i vláde o ochote pracovať v poradných orgánoch pri riešení niektorých spoločenských problémov;
• ponuka ministerstvu školstva a vedy podieľať sa na príprave výučby etiky v školách a dodanie materiálov k tejto problematike, ktoré sme získali od našich sesterských organizácií v cudzine;
• zaslanie Rezolúcie práv neveriacich prezidentovi, predsedovi NR SR, predsedovi vlády, návrh na zaradenia našej Spoločnosti do Rady pre mediálnu politiku pri vláde SR a ďalšie.

Veľa úsilia sme vyvinuli pre dôstojné pripomenutie si 300. výročia narodenia F. M. Voltaira. Rokovali sme so STV, SRo, Francúzsko-sloven­ským inštitútom, Univerzitnou knižnicou, Filozofickým ústavom SAV a fakultou NPOA, ale bohužiaľ výročie tohto velikána svetových kul­túrnych dejín prešlo na Slovensku mlčaním.

Podujatia sme pripravili preto len na vlastnej pôde, v kluboch v Bratislave, Košiciach a v Nových Zámkoch, kde bola aj verejná prednáška s besedou pre žiakov a študen­tov gymnázia. Vydali sme tiež publikáciu Nekorunovaný kráľ Európy.
Predložili sme aj niekoľko projektov zo sociálno-charitatívnej oblasti, ale príslušné inštitúcie nám neposkytli žiadanú pomoc, ani podporu a realizovať sme ich z vlastných prostriedkov nemohli.

• Vďaka podpore Slovenskej humanitnej rady sa nám podarilo zorganizovať týždňový rekreačno-rehabilitačný pobyt pre našich dôchodcov v zariadení SOREA.
• Za úspech pokladáme zorganizovanie celoslovenského seminára – Za zdravú, šťastnú a modernú rodinu pri príležitosti Medzinárodného roku rodiny ´94 a vydanie zborníka zo seminára. Bolo to prvé podujatie svojho druhu na Slovensku a vysoko ho ocenili aj štátne orgány.
• Pri príležitosti slávnostného ukončenia MRR ´94 sme prevzali Čestné uznanie udelené Spoločnosti PROMETHEUS za aktivity v priebehu MRR ´94.
• Úspešným podujatím, ktoré prekročilo rámec našej spoločnosti, bola aj beseda s odborníkmi na tému „Právo na plánované rodičovstvo – základné ľudské právo“, ktorú sme zorganizovali spolu s Demokratickou úniou žien Slovenska (DÚŽS) a Slovenskou komisiou pre plánované rodičovstvo a výchovu k rodi­čovstvu.
• K týmto podujatiam patrí aj usporiadanie verejnej prednášky s besedou o postavení žien v súčasnej spoločnosti, ktorú zor­ganizoval klub v Košiciach v spolupráci s mestským výborom DÚŽS a s mestským výborom SDĽ.
• Za dôležitú oblasť práce považujeme rozvíjanie pracovných vzťahov na medzinárodnej úrovni. Už v júli 1991 sa delegácia Spoločnosti zúčastnila na rokovaní vedenia IHEU v Prahe, ktoré rozhodlo o našom prijatí za pridruženého člena IHEU.

Spoločnosť PROMETHEUS je v súčasnosti členskou organizáciou IHEU – Medzinárod­nej humanistickej a etickej únie i EHF – Európskej humanistickej federácie; spolupracuje so Svetovou úniou voľnomyšlienkarov a sesterskými organizáciami vo viacerých štátoch Európy (ČR, Poľsko, Holandsko, Belgicko, Maďarsko).

Vďaka podpore týchto organizácií sa mohla delegácia našej spoločnosti zúčastniť na kongrese IHEU v Amsterdame (1992), na Európskom humanistickom kongrese v Berlíne (1993), na prvej konferencii predstaviteľov humanistických organizácií zo strednej a juhovýchodnej Európy a medzinárodného kongresu „Humanizmus – etika – občianska náuka“ v októbri 1995 v Berlíne; v septembri 1996 na medzinárodnej konferencii Humanistická vízia európskej integrácie vo Varšave; v Štrasburgu (marec 1997) na seminári Občianstvo v Európe a európske občianstvo a na Valnom zhromaždení EHF; na medzinárodnej konferencii k problematike výučby etiky v Utrechte (1997), na pozvanie Rady Európy na zasadaní v Oddelení pre nevládne organizácie v apríli 2001 v Štrasburgu. Na vlastné náklady sa štvorčlenná delegácia zúčastnila v apríli 1994 na Svetovom kongrese voľnomyšlienkarov vo Viedni.

O aktívnej medzinárodnej spolupráci svedčí aj návšteva Thierry Baslona a skupiny mladých belgických humanistov v Bratislave a nadviazanie písomných kontaktov mladých humanistov z Nových Zámkov a z Bratisla­vy s nimi. Za takýto prejav považujeme aj pobyty predstaviteľa humanistickej spoločnosti z Bredy (Holandsko) v Bratislava A. Shoemakera s manželkou, ich vystúpenie na besede v bratislavskom klube, ale aj jeho návštevu a besedu u generálneho riaditeľa Správy väzen­skej a justičnej stráže k problematike účasti humanistov na pre­výchove väzňov. Obaja predstavitelia finančne prispeli na našu činnosť. A. Shoemaker požiadal o zahraničné členstvo v Spoločnosti PROMETHEUS.

V marci 1997 bola na priateľskej návšteve v Bratislava jede­násťčlenná skupina aktivistov Nemeckého humanistického spolku z Berlína. Na besede sa s nimi stretol aj podpredseda vlády Ľ. Fogaš. Na svojej ceste Európou z Belfastu do Jeruzalema, ktorá mala humanis­tické poslanie, navštívil člen britskej humanistickej asociácie Phil Ward Slovensko, kde sa jeho humanistický pochod uskutočnil pod patronátom Spoločnosti PROMETHEUS.

Spoločnosť PROMETHEUS je organizácia sekulárnych humanistov. Ako takých sa nás mimoriadne citlivo dotýka otázka cirkvi a štátu, ktorá je po roku 1989 mimoriadne pertraktovaná.

Na zasadaní NR SR v januári 1995 sa rokovalo o programovom vyhlásení vlády a hovorilo sa aj o otázke odluky cirkvi od štátu. Najzávažnejšie v tomto smere bolo vystúpenie poslanca P. Weissa (SDĽ), poslanca A. M. Húsku (HZDS) a záverečný prejav V. Mečiara. P. Weiss v prejave pripomenul, že si ešte dobre pamätáme, že jedným z hlavných hesiel istých kruhov pred i po novembri 1989, bola požiadavka odluky cirkvi od štátu. Mnohí z tých, ktorí ju vtedy presadzovali, ju dnes odmietajú. Zdôraznil, že k západoeurópskej kultúre patrí aj svetský štát a to, že v krajinách EÚ akceptujú klasickú tézu o odluke cirkvi od štátu. A uzavrel, že je potrebné „v záujme štátu, občanov i cirkvi postaviť sa čelom k modernému svetu a do tretieho tisícro­čia pripraviť model odluky cirkvi od štátu“ (Nedeľná Pravda, 17.2.1995).

Podľa A. M. Húsku (HZDS) moderná spoločnosť nahrádza vraj ide­ologický materializmus konzumným materializmom a „široko- ďaleko nevidno, že by si ľudská spoločnosť vytvorila lepší imunitný sys­tém voči rozkladnému zlu sebectva, než je systém duchovne osvedče­ných mravných hodnôt“. Podľa neho by terajšia odluka cirkvi od štátu „priniesla viac zla ako dobra“, a preto je potrebná vzájomná podpora súčinnosti štátu a cirkvi. Veľmi striktne odmietol návrh na prípravu zákona o odluke cirkvi od štátu. V. Mečiar slovami, že „táto vláda nikdy nebude súhlasiť a odlukou štátu od cirkvi a naopak“, pretože vraj majetok vrátený cirkvám by nepostačoval na ich autonómny život oddelene od štátu.

Podľa všetkého však cirkev koná podľa hesla: „účel svätí prostriedky“.

Ocitá sa tým totiž v kľúčovej pozícii: len ona by vedela za určitých okolností modifikovať názory a vzťah vyše troch miliónov voličov a katolíkov k jednej osobe, k vláde, prezidentovi alebo k parlamentu. Posvätením tejto jej pozície bola aj návšteva pápeža na Slovensku. Obavou nás napĺňali slová, ktoré 1. júna 1995 na mítingu HZDS povedal V. Mečiar v súvislosti s prijatím u pápeža v Castel Gandolfo. Charakterizujúc dvojhodinový rozhovor ako veľmi úprimný a ľudský, povedal: “

Vzťah pápeža k Slovensku je mimoriadny. Rešpekt k práci slovenskej vlády je značný. Podľa Svätého Otca by sa práve na Slovensku mohol vytvoriť nový model usporiadania spoločností, ktorý by rešpektoval kresťanské hodnoty. Tento model by mohol budúci svet výrazne ovplyvniť“

(Slovenská republika, 8.6.1995).

Možno súhlasiť s názorom, že premiér potreboval vo verejnosti vzbudiť dojem, že jeho vláda je ustanovená Bohom a k tomu smerujú všetky mediálne propagované kontakty jeho vlády s predstaviteľmi katolíckej cirkvi. Spolupráca medzi cirkvou a vládnúcimi kruhmi sa prehlbovala. Svedčí o tom aj zavádzanie duchovnej služby do armády a vo vojskách ministerstva vnútra. Biskup R. Baláž po rozhovore s V. Mečiarom uviedol, že

„odluku tento štát neuskutoční a to z jedno­duchého dôvodu, poviem to otvorene: nechce si pohnevať cirkev“

(Pravda, 18.2.1995).

Žiada sa uviesť, že za dôslednú odluku cirkvi od štátu vytrvalo bojovala pred rokom 1989 tajná i oficiálna cirkev. Svedčí o tom aj podpisová akcia zorganizovaná koncom roku 1987 a v prvej po­lovici roku 1988 pod názvom Podnety katolíkov k riešeniu situácie veriacich v ČSSR, ktorú údajne na Slovensku podpísalo vyše 500 000 veriacich. Ako hlavnú požiadavku na prvom mieste uviedli – odluku cirkvi od štátu.

Po novembri 1989 cirkvi od požiadavky odluky odstúpili, pojem odluky pre nich zastaral a vzťah štátu a cirkvi by sa nemal riešiť odlukou, ale na základe autonómie a nezávislosti, partnerstva a vzájomnej spolupráce. Štát je voči cirkvám štedrý, v rámci reštitúcií veľkoryso vracia majetky a navyše poskytuje zo štátneho rozpočtu ročne okolo pol miliardy korún.

Žiada sa uviesť, že v ďalších rokoch vzťahy medzi katolíckou cirkvou a vládnymi kruhmi neboli bezproblémové (škandál s triptychom Klaňania troch kráľov, uverejnenie pápežových listov biskupom, domová prehliada v sídle predsedu Konferencie biskupov Slovenska atď.). K obnove dialógu medzi katolíckou cirkvou a vládou prispel list pápeža Jána Pavla II. k prvému výročiu jeho návštevy Slovenskej republiky a podnet vatikánskeho štátneho sekretára kardinála A. Sodana. Vláda urobila ústretové kroky. Od 1. júla podstatne zvýšila platy kňazov, parlament urýchlene schválil zákon o zriadení Kresťanskej univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave. Kabinetne a utajene pred verejnosťou sa pripravila základná zmluva medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou. K verejnej diskusii o zmluve zaujala zamietavý postoj katolícka cirkev i štátna správa, Namiesto očakávanej polemiky v parlamente boli sme svedkami akéhosi slávnostného aktu v Národnej rade SR pri jej schvaľovaní. V súčasnosti sa pripravujú zmluvy medzi štátom a cirkvami, medzi ktorými je aj závažná otázka financovania cirkví.

Katolícka cirkev prejavuje, celkom pochopiteľne, veľký záujem o vzdelanie a výchovu, o cirkevné a štátne školstvo. Nie je náhodné, že tieto otázky tvoria jadro zmluvy. Náhodné nie je ani to, že katolícki biskupi začali vehementne vstupovať do verejného priestoru, do štátnych škôl a ich učebných osnov. Ide o posledný prípad projektu vyučovania jogy, ktorá sa mala začať v základných a v stredných školách, no cirkevní predstavitelia ju jednoznačne odmietli.

Opakujú sa prípady premeny najväčších základných škôl v mestách na cirkevné školy. Nie je to nič iné ako úsilie o rušenie verejných inštitúcií, ich obmedzovanie a na ich úkor rozšírenie cirkevných škôl, na ktorých by mladí ľudia mali byť „chránení“ pred možnosťou stretnúť sa s učiteľmi či žiakmi, ktorí sa od nich líšia náboženstvom a svetonázorom.

Politickí predstavitelia by si mali uvedomiť, že princípy občianskej spoločnosti sa neodvodzujú z náboženstva, ale z kultúry, ústavy a zákonov. Náš štát založený na pluralite ná­zorov je svetonázorovo neutrálny. To znamená, že učiteľ je svetonázorovo na ňom nezávislý, nepodlieha ideologickej kontrole štátu, tým menej cirkvi a jej úsiliu učiť v náboženskom duchu. Jeho pôsobenie v škole má byť kritické a nekonformné. Teda, za úto­kom proti zavedeniu výučby jogy sa skrýva útok proti všetkým názo­rom, ktoré nie sú v súlade s kresťanským učením.

 

Možno súhlasiť s názorom V. Srba, že slovenská katolícka cirkev patrí medzi najdogmatickejšie v Európe a jej vplyv na rozhodovanie politikov je mohutný a často ovplyvňuje konkrétne politické činy. Takmer celá politická elita sa hlási ku katolicizmu, vrátane mnohých, ktorí v minulosti patrili medzi elitu komunistickej strany. Na záver možno konštatovať, že náboženstvo je v súčasnosti na Slo­vensku významným faktorom politického života. Pritom politický katolicizmus, najsilnejší ideový prúd, je tradične spojený s nacionaliz­mom, autoritárstvom a dogmatizmom. Všetky tieto prvky sa preto neustále objavujú v slovenskej politike.

Znepokojujúci je jav, že nenáboženské presvedčenie a postoje ateistov sú považované za výsledok ideologického pôsobenia bývalého režimu a nie za prirodzený výsledok sekularizačného procesu, ktorý prebieha na celom svete ako dôsledok rastu emancipačného procesu, vyššej vzdelanosti a kultúrnosti, ako aj prístupu k bohatstvu prostriedkov života ľudí nimi vytvorených. Propaganda sa usiluje o dehonestáciu ateistov ako ľudí nižšej kategórie. Pod vplyvom tejto ideológie došlo napríklad k zrušeniu inštitúcií, ktorých cieľom bolo slúžiť občanom bez náboženskej viery (napríklad zbory pre občianske záležitosti). Výsledokom je, že sa ľudia boja prezentovať ako ateisti.

Ak si neželáme manipulovanie zmýšľania, svedomia a viery občanov, musíme rešpektovať realitu, zachovávať zásadu pluralizmu, pre­javovať úctu k inak zmýšľajúcim, nájsť nové formy spolužitia medzi ľuďmi s rozdielnym svetonázorom. To znamená, že úcta pred ľudskými právami a slobodami nedovolí povyšovať jednu filozofiu, jedno náboženstvo nad ostatnými a riadiť občiansky život v štáte. My, sekulárni humanisti, rešpektujeme právo občanov hlásiť sa k rôznym myšlienkovým platformám, k rôznym svetonázorovým pozíciám. Zdôrazňujeme, že náš vzťah k inak zmýšľajúcim ľuďom a ich organizáciám, vrátane náboženských, staviame na základe tolerancie a dobrého vzťahu voči nim. Súčasne však jednoznačne konštatujeme, že takéto postoje oča­kávame aj z ich strany, voči nám, svetským humanistom. To isté očakávame aj od štátu, od jeho činiteľov, od jeho orgánov i od orgánov samosprávy.

Spoločnosť PROMETHEUS odmieta názory stavajúce sekulárnych humanistov a ateistov do pozície občanov druhej kategórie a vyslovuje podporu hlasom volajúcim po prijatí zákona o odluke cirkvi od štátu. Kladie si sa ciel podieľať sa na prehlbovaní všetkých sfér spoločenského diania na Slovensku z pozície svetského humanizmu a usiluje sa prispieť k utváraniu otvorenej, pluralitnej ob­čianskej spoločnosti, v ktorej sa nielen deklaruje, ale aj uplat­ňuje sloboda, pluralizmus a demokracia. Sme presvedčení, že cesta do integrovanej a demokratickej Európy je aj cestou vytvárania občianskej spoločnosti, dodržiavajúcej všetky základné ľudské i občianske práva a slobody.

Problematika európskej integrácie je v súčasnosti mimoriadne aktuálna a závažná vo všetkých európskych štátoch. Osobitnú pozor­nosť si však zasluhuje v krajinách strednej a východnej Európy, ktoré prechádzajú procesom transformácie na štáty s pluralitným demokratickým politickým systémom. Ťažiskovou otázkou je vstup do európskych štruktúr – do Európskej únie a do NATO. Aj Slovenská republika patrí medzi krajiny usilujúce sa o členstvo v týchto organizáciách. Je to však zložitý, dlhodobejší proces, ktorý má svoje politické a ekonomické aspekty.

Dodržiavať demokraciu, chrániť ľudské práva a vybudovať tr­hové hospodárstvo – to sú princípy, ktoré by mali dodržiavať krajiny usilujúce sa o vstup do európskych štruktúr. Avšak prieskumy verejnej mienky ukazujú, že so stavom demokracie nie je spokojná väčšina obyvateľov. Európski humanisti zdôrazňujú, že idea humanizmu má mať výrazný vplyv a dosah na budovanie občianskej spoločnosti v krajinách Európskej únie, ktorá by zaručovala rovnaké práva všetkým občanom bez rozdielu svetonázoru a príslušnosti k náboženstvu, či občanom bezkonfesijným. Európska humanistická federácia má svoje zastúpenie pri OSN, UNESCO i Rade Európy, kde reprezentuje európskych humanistov a ich záujmy. Chce brániť humanistickú výchovu proti jednostrannej kresťanskej výchove a brániť práva bezkonfesijných ľudí pred fundamentalistickým tlakom. Sekulárny humanizmus je hnutie, ktoré sa rozvíja od konca 2. svetovej vojny a ideovo nadväzuje na renesanciu, ale aj na staršie obdobia až po antické Grécko. Ide o humanizmus neteistický, ktorý odmieta vieru v Boha, iracionálnosť a vyznáva etiku, ktorá je spojená s uznávaním občianskych práv a slobôd, ako sú formulované aj v prijatých medzinárodných dokumentoch. Humanisti zaoberajúc sa otázkou demokracie, tolerancie a intolerancie zdôrazňujú, že demokracia neznamená diktát väčšiny, že menšinám sa nesmie upierať právo na slobodný roz­voj. Za historický anachronizmus sa považuje to, aby v štáte mala hegemóniu jedna cirkevná ideológia. Za dominujúcu tendenciu vývoja v Európe považujú demokratizáciu.

Zaujímavý aj pre nás je údaj, že v Holandsku majú humanisti 3 televízne programy.

Slúžia na špecific­ké potreby sekulárnych humanistov, na ktorých môžu šíriť idey humanizmu, a tak pozitívne pôsobiť na proces vytvárania a formovania občianskeho štátu.

Mimoriadne aktuálna je otázka humanistickej predstavy nadnárod­ného spoločenstva, najmä z hľadiska postupnej realizácie myšlienky integrácie Európy. Prehnaný nacionalizmus, ktorý sa prejavuje vo viacerých štátoch považujú za jedného z najväčších nepriateľov humanizmu.

Humanistov znepokojujú etnické nepokoje a z toho vyplývajúce vojnové konflikty, ďalej rozmach náboženského fundamentalizmu a hlásanie tézy, že kresťanstvo bolo jediným garantom morálnosti.

Humanistický svetonázor, ktorý sa úspešne šíri v Európe, má významné miesto a úlohu v procese integrácie Európy a pri rozvoji občianskej spoločnosti. Humanisti zastávajú názor, že zjednotená Euró­pa bude organizáciou krajín (štátov), že národné štáty pretrvajú a idea zjednotenej Európy musí zodpovedať záujmom rôznych štátov a národov, čo predstavuje zložitý problém. Vyslovujú postulát, aby proces európskej integrácie prebiehal nielen na pôde politiky a hospodárstva, ale aj na pôde humanizmu. Európska humanistická federácia zastáva názor, že práva neveriacich (vrátane voľnomyšlienkarov, agnostikov a ateistov) by sa mali garantovať rovnakým spôsobom ako práva veriacich.

Myšlienková diferenciácia v spoločnosti vyvoláva nevyhnutnosť uspokojovať nielen všeobecné, ale aj špecifické potreby svetských humanistov.

Spoločnosť PROMETHEUS si kladie za cieľ podieľať sa na prehlbovaní všetkých sfér spoločenského diania na Slovensku z pozícií svetského humanizmu a chce prispievať k zvyšovaniu kultúrnej a vzdelanostnej úrovne obyvateľstva.

Za základ slobody občana považujeme slobodu svedomia. Každý má právo na svoj názor a musí mať aj garanciu, že za tento prejav nebude prenasledovaný a diskriminovaný. Usilujeme sa prispieť k utváraniu otvorenej pluralitnej občianskej spoločnosti, v ktorej sa nielen deklaruje, ale aj uplatňuje sloboda, pluralizmus a demokracia.

Hlavné úlohy a ciele Spoločnosti PROMETHEUS chce realizovať v dvoch smeroch:

• v rozvíjaní kultúrno-osvetových aktivít vo vnútri organizácie i smerom navonok;
• v rozvíjaní humanitnej, charitatívnej a sociálnej činnosti.

Výraznejšie ako doteraz sa budeme orientovať v kluboch na propagovanie a presadzovanie slobody myslenia, svedomia, presved­čenia a vyznania, sekulárneho humanizmu a morálky, ako aj na rozví­janie a uspokojovanie špecifických kultúrnych potrieb občanov, ktorí sa nehlásia k náboženstvu. Treba však zdôrazniť, že konfrontácia nie je našou snahou, ani pracovným nástrojom a metódou. S veriacimi chceme nažívať v porozumení a v úcte, vo vzájomnom rešpektovaní svo­jich ľudských práv.

Na základe materialistického chápania sveta, spoločnosti a člo­veka chceme podporovať rozvíjanie občianskej obradnosti na vysokej kultúrnej úrovni.
Naše aktivity budú smerovať aj k propagovaniu a k presadzo­vaniu plánovaného rodičovstva, výchove k nemu i k podpore upevňova­nia rodín.
Možnosti rozšírenie činnosti poskytuje aj podieľanie sa na riešení etických aspektov ochrany prírody a skvalitňovania životného prostredia, zapojenie sa do úsilia prekonávať drogovú závislosť narkomanov vôbec a mladých ľudí osobitne.

Nezanedbateľnou stránkou činnosti bude aj sociálno-­charitatívna oblasť, ktorá sa zvýraznila našim členstvom v Slovenskej humanitnej rade. Do­teraz sme urobili v tejto oblasti len prvé, nesmelé kroky, pretože je v nemalej miere závislá od finančných i materiálnych prostriedkov, získania sponzorov a pod. Podstatné rozšírenie pôsobnosti v charitatívnej a humanitárnej oblasti by sa malo premietnuť napr. aj v konkrétnej pomoci nezamestnaným, sociálne slabým rodinám, osamelým starým ľudom a pod.

V hlavných zámeroch Spoločnosti PROMETHEUS je aj oblasť dokumentačnej a výskumnej činnosti, v ktorej sa bude naša pozornosť zameriavať na dejiny, súčasnosť i perspektívy slobodomyseľnosti, sekulárneho humanizmu, sekulárnej etiky a vzťahu štátu k slobodomyseľným občanom. Rátame aj s vydavateľskou a publikačnou činnosťou.

Dôležitou oblasťou našej práce bude ďalší rozvoj kontaktov s IHEU, EHF a humanistickými organizáciami iných krajín a využívanie získaných skúseností u nás.

Limitujúcim faktorom je skutočnosť, že Spoločnosť nemá vlastné priestory, servisné vybavenie, že na svoju činnosť nedostáva žiadne subvencie a podporu. Ak však chceme plniť náročnú úlohu a po­slanie „hovorcu“ svetských humanistov, ktorí tvoria nemalú časť obyvateľstva Slovenskej republiky, je potrebné vynaložiť úsilie na plnšiu realizáciu úloh korešpondujúcich s cieľmi Spoločnosti PROMETHEUS. Jedným z predpokladov je aj kvantitatívny rast organizácie, čo predpokladá cieľavedomé rozširovanie členskej základne, osobitne o mladých ľudí, zriaďovanie klubov a aktívnu, obetavú prácu funkcionárov a členov Spoločnosti.

Na záver možno teda konštatovať, že Spoločnosť PROMETHEUS ako jediná organizácia svetských humanistov na Slovenku:

• združuje stúpencov vedecko-materialistického svetonázoru a sekulárneho humanizmu,
  usiluje sa o otvorenú občiansku spoločnosť, utváranú na základe demokracie a slobody, pluralizmu a tolerancie;
• za základ slobody človeka považuje slobodu svedomia, t.j. právo každého občana mať svoj názor ako aj garanciu, že za svoj názor nebude diskriminovaný.

Hlavné úlohy a ciele:

• propagácia a presadzovanie slobody svedomia, myslenia a vyznania, šírenie sekulárneho humanizmu, vedeckého obrazu sveta, obhajoba presvedčenia a záujmov slobodomyseľných občanov;
• rozvíjanie výchovno-vzdelávacej a kultúrno-osvetovej činnosti na základe vedeckého poňatia sveta a človeka v ňom;
• obhajovanie, rozvíjanie občianskej obradnosti a sviatkov – propagácia a presadzovanie plánovaného rodičovstva, sociálno-charitatívna činnosť, spoluúčasť na riešení etických aspektov ochrany prírody a skvalitňovania životného prostredia;
• vedeckovýskumná, dokumentačná, vydavateľská a publikačná činnosť.

Za hlavnú metódu svojej práce považujeme dialóg a spoluprácu s ľuďmi rozličného zmýšľania.

Zdrojmi a východiskami našej činnosti sú:

ustanovenia Záverečného dokumentu viedenskej následnej schôdzky KBSE, konkrétne bod l v ktorom sa uvádza, že „sa budú rešpektovať ľudské práva a základné slobody, vrátane slobody myslenia, svedomia, náboženstva a presvedčenia…“; bod 16, v ktorom sa hovorí, že „účastnícke štáty budú podporovať ovzdušie znášanlivosti a úcty medzi veriacimi rôznych spoločenstiev ako aj medzi veriacimi a neveriacimi“.
dokumenty medzinárodných a domácich organizácií, členom ktorých Spoločnosť‘ PROMETHEUS je, konkrétne: Medzinárodná humanistická a etická únia, Európska humanistická federácia a Slovenská humanitná rada.

Prof. JUDr. PhDr. Ladislav Hubenák, DrSc.,
podpredseda ÚR Spoločnosti Prometheus